X-Men – jeden z kultov komiksového neba sa cez veľkú mláku prevalil aj na plátna našich kín. Prvýkrát som ich videl v kreslenej podobe a už vtedy ma chytili za srdce práve pre ideové a dejové vlastnosti, ktoré sa otvárali autorom. Potom som ich uzrel v komiksovej podobe a kúpil si práve číslo, v ktorom Marvel vyčistil systém – Hour Zero. Bol som nadšený. Po druhýkrát. A keď som sa dočítal, že sa chystajú na strieborné plátno, radoval som sa, že budem nadšený po tretíkrát. Nebol som…
Určite nebudem vyčítať všetky maličkosti, ktoré ma vo filme nenadchli, ale pokúsim sa predostrieť aspoň niekoľko z nich.
Zle spracovaný dej/scenár… Je nemysliteľné, že sa scenáristi rozhodli práve pre toto obodbie z dejín X-Men. Začiatky sú totiž stále zložité, mnohokrát v literatúre a filmových spracovaniach pôsobia veľmi často vykonštruovane, umelo. Nie je tomu inak ani v tomto filme. Cesta Rogue (Anna Paquin) niekam na Aljašku, stretnutie s Wolverinom (Hugh Jackman) je odfláknutá, napriek tomu je ale zábavnejšia ako nasledovné udalosti. Dej totiž ustupuje efekčnosti, vizuálnemu spracovaniu. Finálne stretnutie Dobra so Zlom je málo dramatické, to už stojí viac za zmienku niekoľko periel v podobe vysávania energie (mutantná schopnosť Rogue) alebo nočná mora Wolverina. Postavám bolo do úst vsunutých obrovské množstvo zbytočných viet. Divákovi sa nedostáva priestor na rozmýšľanie ani náhodou.
Ploché postavy… Snáď jedinými charaktermi, ktoré dostali priestor sú práve Wolverine a Rogue. (Pričom som bol naštvaný, akú mladú Rogue urobili, keď v komikse má aspoň toľko rokov, čo ostatní.) Dr. Xavier (Patrick Stuart) aj Magneto (Ian McKellen), ktorí by boli vďačnými postavami, sú hodení do kúta a ich (ne)priateľský vzťah – ďaleko zložitejší, než vykreslený – je zahratý do out-u. Ostatní sa snažia ako môžu, no vedia, že bežia na vedľajšej dráhe a do cieľa dobehnú na posledných pozíciách. Motivácia hercov je teda na nule.
Efekty… sú pekné, no zďaleka nie také vynikajúce a prekvapujúce ako v Matrixe. Jediný súboj, ktorý dokonca prekonáva spominaný kult je Wolverine versus Mystique (Rebecca Romijn-Stamos). Pohyblivé a ohybné telo tejto muntantky-chameleóna je hotovou zabijáckou zbraňou. Hodnotím ako najvydarenejšiu z protivníkov. Kulisy sú na veľmi vysokej úrovni – umelohmotné väzenie, brloh hlavného záporáka Magneta, centrála X-Menov – všetko kvalitné spracovanie.
Hudba nie je vobec výrazná, upadáva niekam do pozadia, kde si ju ani nevšimnete. Zvuky sú ale na vysokej úrovni. Vyskakovanie kovových platní pod Magnetove nohy ako most zneje úžasne.
Možno som mal príliš veľké nároky na tento film a tie neboli splnené. Možno to bolo práve moje minulé spojenie s X-Men z dôb rokov osemdesiatych, kedy som na nich nedal dopustit. Možno to ale bol predsa len zlý scenár… Stále som ale presvedčený, že tento film mohol byť spracovaný ďaleko kvalitnejšie. Na pokračovanie som zvedavý, ale osobne mu dávam ešte menšie šance na úspech.