Kniha Chameleón a zaklínadlo je prvou zo série Piersa Anthonyho o čarovnej krajine Xanth, ktorá leží tesne za hranicou všedných dní. Upútavka na obálke prirovnáva Xanth k Zeměploche – podľa môjho názoru však kniha žiadnu takúto barličku nepotrebuje. Jednak vznikla skôr ako Zeměplocha a aj bez tradície Pratchettovského humoru je to vynikajúca fantasy plná vtipu, nápadov, záhad, dobrodružstva a tých správnych hrdinov.
Predstavte si, že ste mladíkom tesne na hranici dospelosti. Nič zvláštne. A teraz si vyjdite na najbližší vŕšok a rozhliadnite sa po okolí – čo uvidíte? Jazierko pod kopcom sa odrazu zväčší a jeho blankyt je sýtejší – chce totiž pre vás vyzerať príťažlivejšie! Chce, aby ste sa šli vykúpať a… pobavili tak nejakú obludu číhajúcu pod jeho hladinou. Nuž, to už také obyčajné nie je. A predstavte si, že na vŕšku stojíte s ženou svojho života… ktorá si len tak pre potešenie vykúzli svoj vlastný hologram zopár palcov vysoký. Áno, ste v krajine Xanth, kde ma každý tvor a každá vec svoju mágiu a kde je človek bez nej stratený…
Bink, hlavný hrdina knihy, je práve týmto stratencom – neovláda
žiadne čary – je obeťou magických kúskov svojich rovesníkov a – čo
je ešte horšie – brúsi si naňho zuby aj nemilosrdná fauna a flóra.
Neostáva mu preto nič iné, ako sa vydať za Dobrým čarodejníkom, ktorý mu
má ukázať, kde je ukrytý jeho talent. Ak totiž mágiu neovládne, hrozí mu
ďalšia nepríjemnosť – podľa zákonov Xanthu musí byť z krajiny
vypovedaný. Tvor bez mágie patrí do Ordinérie!
Nepatrí sa prezrádzať viac z deja tejto nápadmi nabitej knihy – a nedalo
by sa to, ani keby som chcel. Táto recenzia by totiž musela mať nie jednu,
či dve strany – lež rovných 420 – toľko, čo meria samotná kniha. Je
to totiž jedna z najúžasnejších pokladníc nápadov, aké som kedy
čítal. Hrdinovia (Bink nečelí osudu sám) bojujú s drakmi, snažia sa
oklamať mantichory a čarodejníkov, nemienia sa nechať zožrať obrami a aj
kentauri (a obzvlášť kentaurky) ich nechávajú ľahostajnými. Scéna
strieda scénu, akcia akciu, nápad sa valí za nápadom. Verím, že priemerný
pisateľ dnes takých populárnych megaság by z Chameleóna spravil dielo
čítajúce niekoľko tisíc strán. Piers Anthony na to šiel inak – stavil
na kvalitu každého slova – a urobil dobre. A nemenej zdatne mu sekunduje
pán Kantůrek, dvorný prekladateľ Terryho Pratchetta, ktorého schopnosť
hrať sa so slovom vynikla aj tu. Tvorovia ako magočuch, jedomyš či krajina
Ordinéria hovoria sami za seba. Ba neodpustil si ani tradičné poznámky pod
čiarou – a opäť sú to vtipné textíky nezaostávajúce za humorom celej
knihy. Bravo, tandem majstrov si zaslúži môj nehynúci obdiv.
Ak patríte medzi váhavcov, ktorí potrebujú porovnať neznáme s niečím, čo poznajú, tak by som Xanth a osobitne Chameleona a zaklínadlo zhrnul takto: To najlepšie zo Zeměplochy (Pratchett sa aj tak inšpiroval Xanthom), kde štipľavú iróniu nahradil láskavý nadhľad, a je to okorenené takým, ehm, moressy-kedrigernovským štýlom rozprávania. Čistá fantázia plná vtipu, ktorá prežije veky – kým akákoľvek sága typu Tad Williams alebo David Eddings zapadne prachom nezáujmu. Humor je soľou života, a kto je ňou dobre presolený, uchová sa dlho čerstvý :) Doporučujem!