X-Men

Bryan Singer

Pred čajsi desiatimi rokmi ste mohli vidieť pozoruhodnú epizódu Star Treku TNG nazvanú Beznádejná romanca. Kapitán Picard sa zúfalo buchol do mimozemskej gejše a ona do neho. Skončilo to sladkobôľnym rozchodom a ani trochu sladkou trpkosťou. Vtedy som si povedal, že meno Famke Janssen si treba zapamätať a urobil tak. Urobil som veľmi dobre, lebo teraz môžem zamachrovať, že Patrick Stewart a dotyčná Famke sa opäť stretli pred kamerou vo filme X-Men, tentoraz v trochu iných rolách.

Takže k tej recenzii, čo poviete?

Točiť film podľa komiksu bola vždy strašne ošemetná vec. Rozkolísaná kvalita jednotlivých Supermanov, Batmanov, trhnutá Tank Girl, mnou doteraz nevidený Spawn a janeviemčoešte. Na X-Menov som išiel skôr zo zvedavosti a určite bez prehnaných očakávaní – a prekvapenie sa konalo! Ono to totiž vôbec nie je blbý film!

Pritom to vyzerá hrozivo – banda dobrých mutantov pod vedením telepatického profesora Xaviera (Patrick Stewart) versus banda zlých mutantov pod vedením kov ovládajúceho Magneta (Ian McKellen) a medzi tým ľudstvo, o ktoré sa bojuje. Figu drevenú! Ľudia sú banda xenofobických hysterikov (akože aj sú), prihotovení mutantov označkovať a izolovať. Magnetovi to nie náhodou pripomína veselé príhody z koncentračného tábora, kde svojho času prázdninoval, a začne proti ľuďom brojiť. Idealistický Xavier zase dúfa v možnosť spolužitia, a tak zbiera mutantíkov a vychováva ich v špeciálnej škole. Na jeho strane sú telepaticko-kinetická doktorka Jean Grey (Famke Janssen), počasie ovládajúca Storm (Halle Berry), laserooký Cyclops (Scott Summers) a nováčikovia – rýchlo sa regenerujúci Wolverine (Hugh Jackman) a vysávačka energie Rogue (Anna Paquin, hej, tá náladová mrška z Piana). Magnetovi pomáhajú tupý Sabretooth, žabaco-leguání Toad a predovšetkým mrštná Mystique (Rebecca Romijn), meniaca podoby. Obzvlášť schopnosti posledne menovanej robia problémy, ale je úchvatná.

Režisérovi buď trikrát chvála – nezapojil sa do matrixových pretekov o čo najúžasnejší špeciálny efekt, vyhol sa niektorým, najmä vzťahovým klišé: Jean Grey žije v pokojnom vzťahu s Cyclopsom, aj keď sa do nej Wolverine zamiluje, a do neho sa pre zmenu zamiluje Rogue, no nič sa nezmení. V iných schémach sa režisér zase s rozkošou rochní – veľké finále na koniec. Bitka Wolverina a Mystique by sa podľa mňa mala zapísať do všetkých análnych, orálnych a ostatných otvorov filmovej histórie. Trochu ma zamrzel počet preživších, na môj vkus je trápne veľký, pritom taká Rogue si priam koledovala o veľkolepý pohreb. Nevadí, možno nabudúce. A nabudúce určite bude. Singer si ušetril prácu s vymýšľaním pokračovania, rovno hovorí, že tu sa ešte neskončilo. Po slušne riešených otázkach odlišnosti, s ktorou sa musia mutanti nejako vyrovnať, asi príde na rad hľadanie svojich koreňov. Wolverine už odišiel pátrať, kto a prečo ho prešpikoval ražňami, aj Magneto v plastikovom väzení môže hĺbať nad koncentrákom.

A ja sa už nezakryto teším na ďalší diel.

Hodnotenie: 9/10


20. októbra 2000
Marek Eliáš