Naozaj milujem space-opery a preto je mi Hvězda Strážců veľmi sympatická a na tretí diel som sa priam nezúradne tešila. Dočkala som sa. Od vydania druhého dielu uplynul rok a tri mesiace, ak to počítam správne, ale ani tentoraz som nemala problém dostať sa priamo do jadra deja. Prečítať túto bichlu mi trvalo necelých deväť hodín. Včetne nakŕmenia rodiny a nezbytných prestávok na uvarenie kávy. A rovnako ako tú kávu, som si tretí diel, „Královu oběť“, vychutnala.
Hneď na začiatku sa ocitneme uprostred priameho prenosu interwiew s mladým mužom, ktorý sa na konci druhého dielu prihlásil k svojmu dedičstvu – prehlásil sa za kráľa galaktického impéria. Dion Starfire dospel. Už to nie je to nerozhodné dieťa, ochraňované, ale i využívané Pánom vojen Derekom Saganom, už nad ním nebdie Hviezdna Lady Maigrey. Je to mladý kráľ, ktorý sľúbil svojmu ľudu, že ho už nikdy nevženie do vojny napriek tomu, že by túto vojnu vyhral. Je vlastníkom najstrašnejšej zbrane vesmíru, priestorovej rotačnej bomby. Do vojny sa nenechá vmanipulovať ani Pánom vojen Saganom, ktorý spriada vlastné plány napriek tomu, že Dionovi prisahal vernosť. Pani Maigrey žije v dobrovoľnom vyhnanstve, do ktorého odišla potom, čo v druhom dieli opustila Diona zraneného a v nebezpečnej situácii. Žije sama, len so svojimi výčitkami. Interwiew, ktorého sa stávame svedkami, je súčasťou Dionovho boja o prevzatie moci a impéria do svojich rúk a o zvrhnutie zkorumpovanej vlády Republiky, vedenej Peterom Robesom, za ktorým však nestojí nik iný, ako zberač myslí Abdiel, krutý a mocichtivý starec, s ktorým Dion v predošlom diele zviedol zatiaľ víťazný boj. Vravím – zatiaľ víťazný, lebo Abdiel sa nevzdáva a na svojej ceste za vládou snuje nové intrigy. Vláka Pána vojen Sagana do pasce, z ktorej ho môže dostať jedine Hviezdna Lady a tým pádom Dion nemá nikoho, kto by mu poradil, nikoho, kto by mu pomáhal v tomto ťažkom boji. Má však priateľov, na ktroých sa môže spoľahnúť. Mendaharin Tusk a Nola, jeho družka, Medveď Olefsky. Je to práve Olefského dcéra Kamila, ktorá pomôže Dionovi nájsť duševnú rovnováhu a spoznať niečo, čo doteraz nepoznal. Lásku. A je to ťarcha kráľovskej koruny a zodpovednosť za osud impéria, čo Diona prinúti obetovať svoj vlastný život vo všetkých zmysloch tohto výrazu.
Tento diel „Hvězdy Strážců“ je jediný, v ktorom vesmírom nelietajú strely, nevznášajú sa trosky kozmických korábov, ale ktorý stojí a padá na Dionovom antimilitaristickom odhodlaní. Sledujeme tu sieť intríg, do ktorej je zapletený, sledujeme jeho úsilie o mierové riešenie. Dion Starfire sa nám od prvého dielu značne zmenil. Naozaj dospel. Zistil, čo obnáša moc a vláda nad miliardami živých bytostí a prijal to so všetkými dôsledkami, ako pravý kráľ. Len sila jeho kráľovskej krvi mu pomáha nachádzať a realizovať tie správne riešenia. Je to vlastne typický kladný hrdina, trocha na ňom cítiť, že ho stvorila žena. Je krásny, mladý, citlivý, má silný zmysel pre povinnosť a česť. Má aj svoje chyby a slabosti, je to hrdina, ktorého nemožno nemilovať. No nie iba Dion zaznamenal vývoj svojej osobnosti. Zmenil sa aj Tusk. Z pašeráka a žoldniera sa stal Strážca, čo samo o sebe hovorí o jeho oddanosti a odvahe slúžiť svojmu pánovi – Dionovi. Prekvapila ma aj postavička, ktorá sa v predošlých dieloch zjavovala vždy, keď bolo treba vykonať niečo špeciálne, špinavé. Sparafucile, nájomný vrah, polomuž, kreatúrka ako vyšitá, u ktorej by človek nepredpokladal žiaden cit, tobôž nie lásku. Iba ak k peniazom. No láska a oddanosť svojmu pánovi je mocnejšia. A napokon ďalšia dôležitá postava – brat Fideles, ktorý je členom rovnakého rádu, ako Pán vojen Sagan. Sprevádza ho na jeho ceste k Abdielovi, pomáha Hviezdnej Lady pri Saganovej záchrane. Áno, keď to takto zhrniem, zdá sa, že v knihe vlastne nie sú záporné postavy. Ale opak je pravdou. A v týchto záporných postavách Abdiel, Robes atd. – je obsiahnuté vlastne všetko zlé, s čím treba bojovať vpodstate aj dnes, v realite. Ľudská zloba, rozpínavosť, túžba po moci… Hovorím „aj dnes“ . Prečo? V recenzii na prvý diel tejto trilógie, v LOGRE 1/99 som písala, že ak si predĺžim časovú os raz tak ďaleko, ako je od našej súčasnosti k „Hvězdě Strážců“, nevidím Diona Starfirea, ale Luka Skywalkera, namiesto Impéria sa snaží o získanie vlády a nastolenie poriadku Republika. A že sa pre mňa román pani Weisovej začína slovami „Kedysi dávno, v ďalekej galaxii…“ Použitím citátov z diel klasikov, spomínaním mien politikov našej minulosti i súčasnosti je pre mňa „Hvězda Strážců“ akýsi medzičlánok medzi nami a časom Hviezdnych vojen. Áno, tí, čo si práve povedali, že som poriadne svetelným mečom praštená, majú pravdu. Nikdy som sa tým netajila :o)
Vydavateľstvo Návrat odviedlo dobrú prácu, pokiaľ ide o zachovanie formátu a grafickej úpravy obálky. Prečo o tom vôbec hovorím? Pokiaľ ste si všimli, nie je to u vydavateľov až takým bežným zvykom, preto Návrat chválim. Pokiaľ ide o text, nejaké chybičky by sa tu našli, ale neboli také markantné, že by ma pri čítaní nejako vyrušili, alebo rozčúlili. A možno je to aj tým, že pokiaľ ide o space-operu, iste ste si všimli, že som absolútne zaujatý pozorovateľ. A viete, na čo sa teším? Až vyprchá prvý dojem z tohto tretieho dielu a budem mať zo tri dni voľna, vezmem si všetky tri diely a prečítam si ich v jednom ťahu. Prosím, rušiť iba v prípade galaktickej vojny…