Naozaj milujem space-opery a preto je mi Hvězda Strážců veľmi sympatická a na tretí diel som sa priam nezúradne tešila. Dočkala som sa. Od vydania druhého dielu uplynul rok a tri mesiace, ak to počítam správne, ale ani tentoraz som nemala problém dostať sa priamo do jadra deja. Prečítať túto bichlu mi trvalo necelých deväť hodín. Včetne nakŕmenia rodiny a nezbytných prestávok na uvarenie kávy. A rovnako ako tú kávu, som si tretí diel, „Královu oběť“, vychutnala.
Hneď na začiatku sa ocitneme uprostred priameho prenosu interwiew
s mladým mužom, ktorý sa na konci druhého dielu prihlásil k svojmu
dedičstvu – prehlásil sa za kráľa galaktického impéria. Dion Starfire
dospel. Už to nie je to nerozhodné dieťa, ochraňované, ale i využívané
Pánom vojen Derekom Saganom, už nad ním nebdie Hviezdna Lady Maigrey. Je to
mladý kráľ, ktorý sľúbil svojmu ľudu, že ho už nikdy nevženie do vojny
napriek tomu, že by túto vojnu vyhral. Je vlastníkom najstrašnejšej zbrane
vesmíru, priestorovej rotačnej bomby. Do vojny sa nenechá vmanipulovať ani
Pánom vojen Saganom, ktorý spriada vlastné plány napriek tomu, že Dionovi
prisahal vernosť. Pani Maigrey žije v dobrovoľnom vyhnanstve, do ktorého
odišla potom, čo v druhom dieli opustila Diona zraneného a v nebezpečnej
situácii. Žije sama, len so svojimi výčitkami.
Interwiew, ktorého sa stávame svedkami, je súčasťou Dionovho boja
o prevzatie moci a impéria do svojich rúk a o zvrhnutie zkorumpovanej vlády
Republiky, vedenej Peterom Robesom, za ktorým však nestojí nik iný, ako
zberač myslí Abdiel, krutý a mocichtivý starec, s ktorým Dion
v predošlom diele zviedol zatiaľ víťazný boj. Vravím – zatiaľ
víťazný, lebo Abdiel sa nevzdáva a na svojej ceste za vládou snuje nové
intrigy. Vláka Pána vojen Sagana do pasce, z ktorej ho môže dostať jedine
Hviezdna Lady a tým pádom Dion nemá nikoho, kto by mu poradil, nikoho, kto by
mu pomáhal v tomto ťažkom boji. Má však priateľov, na ktroých sa môže
spoľahnúť. Mendaharin Tusk a Nola, jeho družka, Medveď Olefsky. Je to
práve Olefského dcéra Kamila, ktorá pomôže Dionovi nájsť duševnú
rovnováhu a spoznať niečo, čo doteraz nepoznal. Lásku. A je to ťarcha
kráľovskej koruny a zodpovednosť za osud impéria, čo Diona prinúti
obetovať svoj vlastný život vo všetkých zmysloch tohto výrazu.
Tento diel „Hvězdy Strážců“ je jediný, v ktorom vesmírom
nelietajú strely, nevznášajú sa trosky kozmických korábov, ale ktorý
stojí a padá na Dionovom antimilitaristickom odhodlaní. Sledujeme tu sieť
intríg, do ktorej je zapletený, sledujeme jeho úsilie o mierové riešenie.
Dion Starfire sa nám od prvého dielu značne zmenil. Naozaj dospel. Zistil,
čo obnáša moc a vláda nad miliardami živých bytostí a prijal to so
všetkými dôsledkami, ako pravý kráľ. Len sila jeho kráľovskej krvi mu
pomáha nachádzať a realizovať tie správne riešenia. Je to vlastne typický
kladný hrdina, trocha na ňom cítiť, že ho stvorila žena. Je krásny,
mladý, citlivý, má silný zmysel pre povinnosť a česť. Má aj svoje chyby
a slabosti, je to hrdina, ktorého nemožno nemilovať. No nie iba Dion
zaznamenal vývoj svojej osobnosti. Zmenil sa aj Tusk. Z pašeráka a
žoldniera sa stal Strážca, čo samo o sebe hovorí o jeho oddanosti a
odvahe slúžiť svojmu pánovi – Dionovi. Prekvapila ma aj postavička,
ktorá sa v predošlých dieloch zjavovala vždy, keď bolo treba vykonať
niečo špeciálne, špinavé. Sparafucile, nájomný vrah, polomuž, kreatúrka
ako vyšitá, u ktorej by človek nepredpokladal žiaden cit, tobôž nie
lásku. Iba ak k peniazom. No láska a oddanosť svojmu pánovi je mocnejšia.
A napokon ďalšia dôležitá postava – brat Fideles, ktorý je členom
rovnakého rádu, ako Pán vojen Sagan. Sprevádza ho na jeho ceste
k Abdielovi, pomáha Hviezdnej Lady pri Saganovej záchrane.
Áno, keď to takto zhrniem, zdá sa, že v knihe vlastne nie sú záporné
postavy. Ale opak je pravdou. A v týchto záporných postavách Abdiel, Robes
atd. – je obsiahnuté vlastne všetko zlé, s čím treba bojovať vpodstate
aj dnes, v realite. Ľudská zloba, rozpínavosť, túžba po moci… Hovorím
„aj dnes“ . Prečo? V recenzii na prvý diel tejto trilógie, v LOGRE 1/99
som písala, že ak si predĺžim časovú os raz tak ďaleko, ako je od našej
súčasnosti k „Hvězdě Strážců“, nevidím Diona Starfirea, ale Luka
Skywalkera, namiesto Impéria sa snaží o získanie vlády a nastolenie
poriadku Republika. A že sa pre mňa román pani Weisovej začína slovami
„Kedysi dávno, v ďalekej galaxii…“ Použitím citátov z diel
klasikov, spomínaním mien politikov našej minulosti i súčasnosti je pre
mňa „Hvězda Strážců“ akýsi medzičlánok medzi nami a časom
Hviezdnych vojen. Áno, tí, čo si práve povedali, že som poriadne svetelným
mečom praštená, majú pravdu. Nikdy som sa tým netajila :o)
Vydavateľstvo Návrat odviedlo dobrú prácu, pokiaľ ide o zachovanie formátu a grafickej úpravy obálky. Prečo o tom vôbec hovorím? Pokiaľ ste si všimli, nie je to u vydavateľov až takým bežným zvykom, preto Návrat chválim. Pokiaľ ide o text, nejaké chybičky by sa tu našli, ale neboli také markantné, že by ma pri čítaní nejako vyrušili, alebo rozčúlili. A možno je to aj tým, že pokiaľ ide o space-operu, iste ste si všimli, že som absolútne zaujatý pozorovateľ. A viete, na čo sa teším? Až vyprchá prvý dojem z tohto tretieho dielu a budem mať zo tri dni voľna, vezmem si všetky tri diely a prečítam si ich v jednom ťahu. Prosím, rušiť iba v prípade galaktickej vojny…