Milan statočne odolával nátlaku svojich priateľov. Dnes boli mimoriadne odhodlaní. „Ale no tak, Milan!” zvolal Lukáš podráždene. „Tentokrát sa z toho nevykrútiš!"
Malá tůň na okraji lesní světliny se koupala ve zlatavých paprscích letního slunce. Zpěv ptáků a zurčení křišťálově čistého potůčku pojednou narušilo pravidelné, hlučné pleskání.
Čarodějčino odhodlání strávit podzim na cestách doznalo trhlin.
Traja zbojníci stáli na kraji lesa a hľadeli na nehybného muža na zemi.
Simon prevrátil oči a v duchu predniesol prosbu bohom, aby ho obrnili trpezlivosťou.
Kam ma vlečú? Prečo mám na hlave to vrece? A načo mi zviazali ruky? Jediné, čo si pamätám je, že ma niekto udrel do hlavy.
1932. Dr. Gross vstúpil do pracovne policajného náčelníka na riaditeľstve v Michalovciach.
Rýchlym krokom si to šinula po úzkej cestičke, aby sa čo najrýchlejšie dostala von z lesa.
Peter vystrelil naslepo. Odviezol sa na konečnú do Kaškoviec, odtiaľ šiel po zelenej značke a potom ešte dlho len tak za nosom.
Vyrazili do úzkych svažitých ulíc malého prímorského mesta hľadať dobrodružstvo.
„Prosím, natreli by ste mi steny?“ spýtal sa spisovateľ a poobzeral si zatiaľ biele múry. „Žiada sa mi viac inšpirácie.“
„Si blázon!“ Peter tresol päsťou do steny, až sa zatriasli snehové gule na poličke. Zo šálky, čo držal v ruke, sa vylialo trochu tekutiny na koberec.
Každý rok seděla sama na skalce a vzhlížela ke hvězdám v očekávání migrujícího hejna.
Dvere z nanočastíc zmenili svoju štruktúru a vstrebali sa do zárubne. Do priestrannej garáže vstúpil Peter, dobre vyzerajúci muž v stredných rokoch, štíhly, no nie úplne vychudnutý.
Manželia mlčky sedeli v lietadle a hlavou im vírilo množstvo znepokojených myšlienok. Pred dvomi týždňami sa im celý život obrátil naruby.
Mladá žena prechádzala úzkymi uličkami medzi budovami v historickej časti mesta. Dýchala rýchlo a plytko.
„Kamenné steny tohto väzenia dosahujú dĺžku dvadsať krát dvadsať metrov a to nehovorím o ich výške. Výška presahuje tridsať metrov…
Nad dievčaťom stál starší muž s hustou bradou, krátkymi vlasmi a so širokým čelom oblečený v elegantnom obleku.
Táto hra je divná. Málo originality, dosť zlá grafika, na výkonnom železe to nejde plynulo.
Krhrvrlškrhvk neznášal takéto situácie. Uviaznuť na planéte ďaleko od domova… A nebolo to ani prvýkrát ! Už v minulosti mu pre to nadriadení a kolegovia pílili temenné ostne.
Kdesi blízko mestečka Scenic v Južnej Dakote stál dom. Drevená veranda so strieškou nemala ďaleko od toho, aby sa nadobro rozpadla…
Běžela přede mnou dívka s mašlí ve vlasech. Pak se otočila a roztáhla svou drobnou náruč. Obejmul jsem ji.
V nekropole sa diala zvláštna udalosť. Takýto deň sa v onom pochmúrnom svete udeje raz za tisíc rokov.
Kalendár
Teraz ju už nič nezastaví. Znovu nabrala dych a poriadne sa okolo seba rozhliadla.
Keď za mnou vtedy prišiel a spýtal sa, či nechcem zainvestovať do teleportu, sprvoti som záujem neprejavil.
História je plná veľkých vojen, z ktorých si môžeme pamätať tých najväčších hrdinov. V porovnaní s nimi je klasických vojakov, ktorí padnú pri obrane alebo útoku, jednoducho priveľa.