Za štyrmi horami a piatimi dolinami stálo Zlaté kráľovstvo. Býval
v ňom
kráľ so svojou dvadsaťročnou dcérou Annou.
„Prečo práve vešiaky?“ opýtal sa Vojto. Mal v sebe už štyri pivá
a
nejakú tú malinovicu, preto jeho otázka znela skôr ako
pršoprávevšaky.
Plán VDX-1100 ukončený. Skontrolovať pozíciu lode IPO 3306. Loď
IPO
3306 sa nachádza…
Strašidlu sa v hlave prehráva tá istá slučka. Fantazírovanie ho
uspokojuje, vďaka nemu má výbornú náladu.
Zápas trval nekonečne dlho. Tieň palice sa pohol takmer o dĺžku
dvoch
ramien.
Generál Bielik za vrchstolom bubnoval prstami. Okolo neho sedeli
v dekorovaných uniformách dôstojníci generálneho štábu. Všetci mali
chmúrave tváre.
Bola to veľká nádhera. Starý hotel Klementín žiaril.
Pravítko a Kružítko stáli před vchodem do trůnního sálu
čaroděje
Kruhoděje.
Vo vnútri sedí mladá dievčina a vyšíva. Navonok pôsobí vyrovnane,
no
dlhé dni jej znepríjemňuje samota. Ibaže to nie je jediná vec, ktorá
ju
sužuje.
Kalendár
Nad mestom sa rozprestrel sivý závoj , vtáky stíchli , pred domami sa
naskladali autá a budú čakať celú noc kým zas na druhý deň
neposlúžia
svojim majiteľom.
„ZEN2309, začněte sezení,“ řekla chvějící se Nari. Ve
zšeřelém
půdním bytě se právě přihlašovala na pravidelné setkání se svou AI
psychoterapeutkou.
Jedného rána sa Chavier Silik prebudil s neodolateľnou túžbou
zahrať
niečo na klavíry.
Jestvujú hranice za ktorými motýle strácajú svoje svetlo a stávajú
sa
morami. Ide o hranice, ktoré sú ľudskému pohľadu len málo známe.
Bylo mi špatně. Uvědomil jsem si, že mi není dobře vlastně už
několik
dní, ale dřív jsem si toho nevšímal.
Utíkám z kopce od kostela po kamenné dlažbě, bojím se, srdce mi buší
a
nemůžu dýchat. Chci běžet dál, a jsem paralyzovaná strachem.
Nad dedinským kostolom vykukla dúha , jej farby spektra okrášlili
krajinu,
aj kríž na vežičke sa stal prívetivejším, zvon začal zvolávať
veriacich na omšu.
Riasy sa rozkývali a natiahli jazyky k hybkému telu, ktoré sa cez ne
chcelo
predrať.
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero – jeseň 2024.
Počas prestávky medzi jarným a jesenným kolom literárnej súťaže
Ohnivé
pero sa v našej nepravidelnej rubrike Protopero môžete zoznámiť
s úplne
novou poviedkou…
Bezpečie je ilúzia. Podľa mňa je denná existencia rovnako nebezpečná,
ako
adrenalínové športy.
Slnko bolo vysoko na oblohe. Hladné supy netrpezlivo krúžili vo
vzduchu.
Jablko se skulilo z hrotu dýky, na kterém dosud spočívalo napíchnuté,
a
zadunělo o desku dřevěného stolu.
Nawang zabodol cepín do ľadu, a pohýbal pazúrmi na nohe. Bola ukrutná
zima.
Nad posledným výškovým bivakom ich čakal ešte krátky úsek kolmého
stúpania po zvetranej skale.
Majestátna plachetnica sa knísala na vlnách oceánu. Kapitán sa
rozhliadal
po obzore. Počasie mu prialo. Dnes by to mohlo vyjsť.
Nad prázdnou ulicou sa klenul mliečny pás hviezd. Okolím sa šíril
vibrujúci cvrkot svrčkov.
Prebudil ma dážď v mojej izbe. Dlho už nepršalo. Počúvala som
klopkanie
a napadlo mi, aké by to bolo kdesi nenormálne.
Vstávám ve dvě odpoledne a hlava mě bolí jak sto čertů. Zpoza záclon
do
pokoje prosvítá sluneční světlo a mně se z něj dělá špatně.
Len čo zaklopal na dvere, zvnútra zaznel dupot nôh a vráta sa
zakrátko
roztvorili dokorán.