Ohnivé pero - jar 2023: Neutečieš!

ohnive pero

„Mňa to už nebaví,“ zarazila sa odrazu uprostred hry Betka, „je mi zima.“

„Beti, ja čem íš domov,“ usilovne prikyvoval jej štvorročný braček.

Agáta, ktorá bola z celej trojice najstaršia, sa nenáhlivo pozviechala: „Máte pravdu, už sa stmieva.“ Striasla zo seba sneh a uprela zrak k lesu. „Dnes je Lucie. Viete, čo sa hovorí o týchto končinách?“

Obaja vedeli, no neodvážili sa otvoriť ústa. Ako naschvál, akurát vtedy v blízkych lieskach ťahavo zaplakal vietor. Miško neisto vzhliadol k hore, stisol pery, oči sa mu zaleskli.

“Tento rok sa kazila úroda, repa, kukurica, polovica kráv stratila mlieko,“ pokračovala dievčina a zdalo sa, že ju trápenie kamarátov rozveseľuje. “Aj zopár ľudí pomizlo. A sprostá Slávička, tá nie je jediná, čo v lete potratila.“

„Prestaň,“ zakvílila Betka a objala brata okolo pliec.

V tej chvíli prestalo fúkať, na lúku náhle dosadlo nezvyčajné ticho. Zhora sa zniesli veľké vodnaté vločky a bolo takmer neuveriteľné, že ich vôbec nie je počuť.

„Vy ste teda riadni posranci,“ uškrnulo sa vysoké dievča. „Čoho sa bojíte? Že v lese niečo je? A čo také?! Zídeme kúsok po ceste, vezmeme starému Mikušovi sekeru alebo vidly a prejdeme sa. Nebudeme potme, starigáň tam má lampáš a možno aj dva. Čo vy na to? No tak, bude zábava!“

„To je pekná hlúposť,“ nesúhlasila Betka. „A hej, bojíme sa. Spokojná?“

Plavovláske to nestačilo. Doširoka roztvorila oči, začala pravidelne pomykávať hlavou a monotónne odriekala: „Sedem krokov, skok, otočka, zatoč sa a zavri očká, sedem krokov, prší, sneží, za stodolou baba leží.“

Miško zavzlykal, ale Agátu to neodradilo, skôr naopak. Hovorila čoraz hlasnejšie a postupne zrýchľovala: „Sedem krokov, raz otočka, skoč dozadu, zavri očká, hopsa, hopsa, za stodolu, zlá baba ťa STIAHNE DOLU!“

„Neznášam, keď si takáto!“ zvrieskla Betka a už sa ani nesnažila skrývať slzy. Vzala Miška za ruku a ťahala ho cez mokré záveje. „My ideme domov, ty si rob, čo chceš.“

„Budem!“ zavolala za nimi so smiechom Agáta.


Nikde ani živej duše, je ticho, pusto, len sneh sa pripomína pod podošvami. Príroda mi nekladie prekážky, núka mi pokoj, pachy, vône a slobodu. Motám sa medzi stromami, nasávam skrehnutú harmóniu. V diaľke sa ozýva ospalý ďateľ, mramorový mesiac nazerá cez konáre jedlí a smrekov a nazerá až tak odhodlane, že viac svetla by tejto kráse iba uškodilo.

Niekde vpravo sa mihá tieň. Zastavím sa, zadržím dych, počúvam. Nie, to sa mi len čosi zamarilo, som tu sama. Opatrne vykročím a opäť sa nechávam unášať nocou.

Znovu pohyb. V kútiku oka, tentoraz bližšie. Zvrtnem sa práve včas, aby som zazrela spŕšku snehu, čo sa zosype z vetvičky. V žilách mi pulzuje varovanie. Obraciam sa, odkiaľ som prišla, po očku pozerám ponad plece. Tmavá šmuha sa odliepa od kmeňa a vyráža – mojím smerom! Nie, nie som bezbranná, ale už ľutujem. Nemala som chodiť až tak ďaleko. Pridávam do kroku, hľadím za seba a nanešťastie, šmuha pridáva tiež. Rútim sa dopredu, obchádzam čistinu, kdesi nablízku zašuchocú kriaky. Chvatne zahýbam bokom a s námahou bežím do svahu, skúšam šťastie v húštinách. Boľavo sa deriem dopredu, kľajem, škriabu ma vetvy, kmášu tŕne, bodajú pichliače. Prichádzam o svetlo a cudzie kroky za mnou lámu zľadovatenú škrupinu. Možno si to namýšľam, ale počujem aj dych a som si takmer istá, že nie je môj. Snažím sa zrýchliť, neúspešne, ochromuje ma pomyslenie na prehru. Je mi v pätách, načahuje sa, už-už mi zadrapí paprče do zátylku!

Ticho.

Ako dlho už bežím zbytočne? Neviem, ale kroky aj dych sú preč. Je ťažké tomu uveriť, neochotne spomaľujem, stojím. Premáham rozbúrené pľúca, bojím sa vydať nejaký zvuk, čakám a to čakanie možno trvá veky. Keď sa napokon presvedčím, že som sama, šmuha je späť. Dvíha sa zo snehu priamo predo mnou, vypľuli ju samotné útroby zeme. V hrdle mi umrie ston, šmuha naraz dostáva tvar a tvár a vyzerá ako pôvabná dievčina. Prestúpi ma nádej, na malú chvíľu, na krátky okamih. Hľadíme na seba a ja odrazu viem, že niečo je veľmi zle.

„Kamže, kamže?“ pýta sa osoba úlisným hlasom. „Prechádzka pri mesiačiku?“

„Bodaj si si krky dolámala!“ kľajem, nedám sa len tak.

Pekná tvár mení farbu a podobu, z očí jej prýšti temnota, pery sa škľabia v krutej grimase. Zachytím rýchly pohyb, no nestačím reagovať. Moja ruka sa váľa na snehu, hustá krv uháša tisíce žiarivých kryštálikov. Tieseň ma pokrýva ako kolomaž, nedokážem uvažovať. Vystieram pred seba ruku a kýpeť a ihneď prichádzam o prsty. Poloslepá bolesťou cúvam a nachádzam vlastné stopy. Pokúšam sa uniknúť, ospalý les mi zbesilo tancuje pred očami. Cítim, že slabnem, nepredvídam úder, svet sa trasie, nohy mi letia na stranu. Dopadám lícom na ľadové nože a potom všetko zhasne.

Vnímam dotyky, pohyb, odrazu ležím na chrbte a nad sebou tuším príšeru. Zaháňa sa a rúbe, s každou slabikou jedno seknutie do mojich kolien: „NE – U – TE – ČIEŠ!“

Zrejme už nemám nohy, ale nie som si istá, necítim ich. Necítim ani železo, čo sa tu kdesi objavilo a teraz mi trčí z hrude. Po storočí zloby je to úľava.


„Sedem krokov, skok, otočka, tra – la – la,“ pospevovala si Agáta. Nevadila jej blížiaca sa víchrica, nevyrušovali ju stromy, ktoré sa s nárekom skláňali k zemi. Po dlhšom čase sa opäť cítila dobre. A že tentoraz zniesla zo sveta akurát bosorku?! No a čo, o to lepšie, tú aspoň nebude nikto hľadať.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

13. februára 2023
Andrej Kollárik