 |
„Rovno si jedného ubytujeme doma, nie?!“ zakričal muž. „Budeme mu hovoriť Alf a dúfať, že sem prišiel chrliť sarkastické poznámky a nie smrtiace lasery!“
„A ty by si to akože ako riešil?“ odpovedala nahnevane žena, ktorá sedela oproti nemu.
„Dal by som im jasne najavo, že táto planéta je už plná a nech sa láskavo poberú ďalej. Jedna raketa by mohla byť dostatočným signálom.“
„Výborne! Dámy a páni, máme to! Najväčší svetoví stratégovia už dva týždne rozmýšľajú, ako zareagovať na UFO, čo sa nám zjavilo na oblohe, ale pán Milan dávno vie, ako na to. Treba ich vybombovať!“ vykríkla žena a zatlieskala.
Ľudia v kaviarni sa začali otáčať a vedúci zmeny drgol do čašníčky vedľa neho: „Moni, choď tam. Prišiel tvoj obľúbený párik.“
„No lebo ty si majsterka stratégie!“ kričal naspäť muž. „Keby to bolo na tebe, tak tam vybehneš a pozveš ich na obed!“
„Dobrý deň! Čo vám ponúknem?“
Obaja si všimli, že nad nimi stojí mladá čašníčka a zahanbene sa zapozerali na nápojové lístky, zdobené logom s nápisom: Kaviareň Bublinka: zlepšujeme realitu už od roku 2055!
„Ahoj Monika,“ začala potichu žena. „No, asi len… To čo vždy.“
„Čiernu kávu pre pána Milana a čaj laté s ovseným mliekom pre pani Katku. Dám vám rovno aj helmy,“ povedala čašníčka a nasadila obom na hlavy plastové helmy, z ktorých sa k stropu ťahalo niekoľko káblov.
„Klávesnice máte pred sebou a ak by ste niečo potrebovali, stačí ma zavolať,“ povedala čašníčka, usmiala sa a odišla.
Katka a Milan na seba pozreli. Začiatok rozhovoru v helmách bol vždy trochu zvláštny.
„O čom sa chceš rozprávať?“ opýtal sa Milan.
„O ničom,“ povedala Katka.
Milan urazene rozhodil rukami.
„Tak ti poviem, ako som to myslel s tým UFO,“ začal. „Ja netvrdím, že ich máme odpáliť,…“
Katka položila ruky na klávesnicu.
UFO, napísala.
„Mali by sme len…“ Milan sa zarazil. „Mali by sme… Fakt si mi to urobila v polovici vety?! O čom som hovoril?“
„Čo ja viem? Však vieš, že to funguje obojstranne,“ povedala Katka.
„Tak vymysli tému ty!“
Čašníčka priniesla nápoje a pobrala sa k vedľajšiemu stolu. Katka si odpila z čaju a zamyslela sa.
„Čo si dáme doma jesť?“
„Neviem. Čo si plánovala variť?“
„Zasa ja?“ osopila sa Katka.
„Tak, pre teba je to jednoduchšie,“ vysvetľoval Milan.
„Bože, Milan!“
„Čo?“
„Sú sedemdesiate roky a ty zapotíš, že je pre mňa jednoduchšie variť, lebo som žena?!“
„Ježiš, to som nepovedal!“
„Všimol si si, že máme ženu premiérku?“
FEMINIZMUS, napísal Milan.
Katka otvorila ústa akoby chcela niečo povedať a hneď ich zatvorila.
„Bože, o čom som to hovorila?“ povedala si sama pre seba.
„Zrazu by si chcela aby ti Boh pomáhal, ale na nedeľnú omšu so mnou nejdeš ani na Vianoce,“ zafrflal Milan.
„Dobre vieš, že vtedy cvičím jogu! A ty by si mal cvičiť so mnou. Dala by ti ďaleko viac fyzického a psychického zdravia ako vysedávanie v studenej kostolnej lavici!“
„Do neba ťa ale nedostane.“
Katka pregúlila očami.
NÁBOŽENSTVO, napísala.
JOGA, napísal Milan.
Katka sa zahľadela do okna v snahe nájsť novú tému.
„Čo tam robia tí blázni v daždi?“ nadhodila.
„Nejaká politická strana si robí reklamu,“ povedal Milan. „Ak sú to liberáli, tak dúfam, že dobre zmoknú!“ uškrnul sa a pozrel na Katku. Sekundu na seba hľadeli a potom sa vrhli na klávesnice.
POLITIKA, napísali obaja.
Minúty plynuli, nápoje sa míňali a slová pribúdali.
VEGÁNSTVO
FAJČENIE
KLIMATICKÁ ZMENA
INTERNET
DROGY
KONŠPIRAČNÉ TEÓRIE
Keď v pohároch zostali len zaschnuté spomienky na chutné nápoje, Milan s Katkou potichu sedeli. Nedokázali si vybaviť jedinú tému, ku ktorej by sa dalo vyjadriť. A možno si ju ani vybaviť nechceli. Cítili sa vyčerpane.
Katka si položila hlavu na stôl.
„Čo myslíš, že robia tí ľudia vonku v daždi?“ opýtala sa potichu a preblyslo jej hlavou, či sa o tom už raz rozprávali.
Milan sa pozrel do okna.
„Možno je to taký opačný tanec dažďa. Tancujú, aby už nepršalo,“ povedal.
„Ale načo tam majú toľko papierov?“
„To je tá odvrátená stránka tanca dažďa. Byrokracia.“
Katka sa usmiala.
„Chápem. Boh dažďa je Nemec.“
Usmial sa aj Milan a pozrel na svoju ženu. Videl, ako jej v oku žiari hravá iskra.
“Len ten tanec je akýsi nijaký,“ povedala.
„Čo ja viem,“ odpovedal Milan. „Sedia, vypisujú papiere, podávajú si ruky. Pre nemeckého Boha tanca je to erotickejšie ako Salsa.“
„Myslím, že tú erotickosť začínam cítiť. Pozývam ťa na byrokratický tanec! Tu sa mi podpíš!“ povedala Katka a podala mu nápojový lístok.
„Preboha, daj to preč! Veď by som sa po druhom vypísaní formulára neovládol, hodil ťa na stôl a opečiatkoval ti čelo!“ povedal Milan a obaja sa zasmiali.
„Toto som inak chcela,“ povedala Katka. „Keď som ti povedala, že sa chcem rozprávať o ničom, toto som myslela.“
„Aha, prepáč.“
„A ty by si čo chcel?“
Milan sa zaklonil dozadu a pozrel dohora.
„Ja by som chcel psa!“ zvolal.
„Aj ja by som chcela psa!“
„Len sme si povedali, že si ho už nezoženieme, lebo…“ začal smutne Milan.
VEK, napísala rýchlo Katka.
Milan zmĺkol.
„Čo by si ešte chcel?“ posunula ho v myšlienkach.
„Veľkú záhradu!“ povedal po chvíli Milan.
„A v nej hojdačku!“ pridala sa Katka.
„A vinič, aby sme si mohli robiť víno!“
„A karavan, aby sme mohli chodiť na výlety!“
„A chcel by som s tebou sedieť na gauči a pozerať nejaký seriál.“
„A ja by som ťa chcela držať za ruku.“
Milan sa pozrel na Katku a natiahol k nej ruku. Ona mu ju chytila a hľadeli si do očí, kým im obom nezvlhli.
„Vieš, ja ťa stále ľúbim,“ povedal Milan.
„Ja viem. Veď aj ja teba.“
Čašníčka Monika, ktorá práve vykladala prázdne poháre na pult, začula ťuknutie dvoch plastových heliem. Usmiala sa. Naozaj to bol jej obľúbený párik.
Keď o polhodinu vyšli Katka s Milanom z kaviarne, držali sa okolo pása. Ešte stále pršalo, ale im to nevadilo. Politická strana stále rozdávala letáky, no oni si ju nevšímali. Prvá vec, ktorú si Katka všimla, bola všadeprítomná čierňava. Pozrela sa hore a uvidela UFO, ťahajúce sa nad nimi ako škaredý mrak. Zastala a rozplakala sa.
„Čo sa stalo?“ opýtal sa Milan s obavami a obrátil sa k nej.
„Ono to tam stále je,“ povedala Katka fňukajúc a ukázala prstom hore.
„A?“
„A ty to chceš stále vybombovať!“ vzlykala.
„Na tom predsa nezáleží! To je tá najnepodstatnejšia vec na svete!“
„To hovoríš teraz. Ale čo zajtra?“
Milan zostal ticho.
„Milanko, my dvaja sme na rozvod,“ povedala Katka potichu.
„Ja sa nechcem rozviesť v osemdesiat päťke,“ povedal Milan. „A hlavne keď ťa mám rád, len tu vonku som príliš sprostý na to, aby som to pochopil.“
„Lenže čo? To máme teraz chodiť každý deň na kávu, aby sme spolu dokázali vydržať?“
Milan sa pozrel na Katku a nadvihol obočie.
„Čo?“
„Kávu robia dobrú,“ nadhodil.
„Milanko, to nie je riešenie!“
„No a čo? Aj tak čochvíľa zomrieme,“ povedal.
Katka si schovala tvár do dlaní.
„Keď ono to tam ani nepôsobí ako realita. Je to len ako zahmlený sen,“ povedala.
Milan mykol plecami.
„Mne to nevadí. Ja s tebou snívam rád.“
Katka zdvihla zrak a pretrela si oči.
„Aj ja s tebou snívam rada.“
„Tak poď ešte na koláč,“ povedal Milan a ponúkol jej ruku.
Katka ju prijala a spoločne vykročili z čierňavy smerom k Bublinke.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.