Späť
Nadpis článku
Napísať kvalitnú humornú sci-fi nie je sranda. Každý spisovateľ,
ktorý
sa na to odhodlá, musí byť pripravený na to, že bude porovnávaný
s Douglasom Adamsom (Stopařův průvodce po Galaxii). Pán Nielsen sa
však
neľahkej úlohy zhostil nadmieru dobre. Pri čítaní Skřeta som sa pár
krát
dusil smiechom a aj teraz, po dočítaní, mám knihu položenú na stolíku
a
občas si niečo pozriem… Inteligentný, suchý britský hu…
Táák, klenuté obočie, bláznivo pristrihnutá ofina – skutočné
srdiečko. Ešte načrtnúť ústa… To dievča ich nedokáže mať
chvíľu
zatvorené. Všetci v kupé vieme, že študuje a že nezaškodí raz za
čas
kamsi vypadnúť. To je všetko. Veľa rozprávať a nič nepovedať je
tiež
umenie. Obaja muži sú ňou nadšení. Postarší „fešák“ ju
očividne
balí. Má za sebou štyridsiatku a ešte čaká, že sa mu každ…
Základom vojenskej stratégie je dôkladný prieskum. Odhalí terén,
slabosti
a silné stránky nepriateľa. Ak ste neboli na Istrocone 2000, a nevideli
ste
teda film Bojisko: Zem v českej a slovenskej predpremiére, má sa vám
prieskumom stať táto recenzia. Nenašla síce silné stránky protivníka,
no
zato dôkladne preskúmala terén a poslúži svojmu účelu: varovať!
Pozrite
si tento film, ale pred tým sa radšej objednajte u svo…
„Tom a Pat byla jednovaječná telepatická dvojčata – a ačkoliv
jeden
měl zestárnout a druhý ne, oba museli být udržováni při životě za
jakoukoliv cenu… To, k čemu tady došlo, bychom mohli nazvat problémem
v komunikaci.“
„Klopýtla… Byla to pravda, jak démon vždycky říkal. Nezabil ji
válečník. Udělala to její vlastní dcera.“ Trollslayer (alebo
Zabíječ
trolů) nie je prvou zbierkou zo sveta hry Warhammer (kedysi dávno vyšli
Vlčí jezdci), ktorá v Čechách vyšla, zato jej však patrí prvenstvo
iné. Je to zďaleka najlepšia temná fantasy, akú som kedy čítal.
Už dávno sa mi nestalo, aby som knihu neodložila do tej chvíle, kým
nedočítam poslednú stránku. Zaujala ma už na prvý pohľad. Nie preto,
že
autorkou obálky je slovenská výtvarníčka Martina Pilcerová, ani preto,
že
ju napísala Lois Bujoldová. Jej „Cesta svobody“ ma svojho času nijako
extra neočarila. Jednoducho mi čosi hovorilo – spaceopera! Hrabni po
nej!
Tak som hrabla a neľutujem. Bolo to veľmi príjemné a cel…
A okolo Levoči, Conan mečom toči… Napriek kope super prednášok,
filmov,
hier a interview – v pamäti mi najviac utkvel Nalim Lidochaz z Gulistanu
a
jeho putovanie po stopách veľkého Cimmerana na Slovensku. Zabudnúť sa
však
nedá ani na Teda Raimiho, showmana par excellence a predpremiéru filmu
Battlefield Earth.
Poviedky Roberta E. Howarda mám rád. Aj conanovské, ale hlavne tie
temnejšie, s atmosférou á la hmla zvíjajúca sa nad močiarom. Na
takého
Turlogha O'Briena nedám dopustiť… Preto som sa zbierke poviedok
o poslednom
piktskom kráľovi potešil. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som
zistil,
že v zbierke s jeho menom je vlastne len jedna poviedka, ktorá môže
nosiť
meno Mak Morn…
Ďalší z príbehov Jestřába a Rybářky, sympatických manželov a
kapitánov Mestskej hliadky. Haven je mesto staré, skorumpované a
preplnené
zločinom, no najhoršie sú na ňom jeho kosti. Hlboko pod pivnicami totiž
ležia trosky, mŕtvoly a odpadky, s ktorými zbytková mágia dokáže
urobiť
divy. A po pás v špine, slize a krvi sa naši hrdinovia vydali dolu –
až
na koreň sprisahania, ktoré sa snaží vymazať mesto Have…
Tak to tu ešte nebolo! To, že bude mať nová Fantázia tradične
výbornú
publicistiku a zábavné recenzie – to som očakával. Ani vo sne by ma
však
nebolo nenapadlo, že dostanem do pazúrov kopec vynikajúcich poviedok,
pričom
slovenské ani náhodou nezaostávajú za inozemskými. Nepatrí sa hneď na
úvod chváliť až do neba, ale tentoraz sa nedá inak… Je to BOMBA!
„Dámi a páni, vážení návštevníci Galaxy Quest Conu! Vitajte a
nechajte
sa uniesť týmto kultovým seriálom zo 60-tych a 70-tych rokov, ktorý
uchvátil srdcia tisícov divákov. Neskrývajte vaše nadšenie! Vidím vám
na
očiach, že aj vám sa tak ako mne naveky vryla do pamäte posádka
neprekonateľnej lode NSEA Protector, ktorá brázdila diaľavy vesmíru a
smelo
šla, kam nik…“
David Gemmel je Kráľ. Jeho fantasy sú plnokrvné príbehy, strhujúce
od
prológu po epilóg. Jeho hrdinovia nemajú vo fantasy obdobu, zvyčajne nie
sú
kladní, ale majú drsný zmysel pre fair play a čierny humor. Každá jeho
kniha je uceleným príbehom a aj keď sa občas zaradí do nejakého cyklu,
NIKDY nepotrebujete poznať ostatné diela, aby ste si vychutnali to, ktoré
držíte v rukách.
December 1971. Mrzké, sychravé počasie zdôrazňuje tragiku chvíle.
Studeným vetrom sa prediera pohrebný koč. Kočiš kýcha, z klobúka mu
stekajú za golier stružky vody. Zriadenec sa chúli do vlhkej
pláštenky…
Ich príchod na cintorín komentuje kŕdeľ vrán pohoršeným krákaním.
Keďže sa považujem za výrazne antimilitantný typ človeka a
vojenská
sci-fi naozaj nie je mojou doménou, k čítaniu tejto knihy ma nalákalo
iba
meno autora, zhodujúce sa s menom jedného môjho známeho (zdravím ťa,
Marbh :). Jednoducho som bola zvedavá, či majú všetci nostielia tohto
mena
rovnako vizuálny štýl písania. Sklamala som sa, ale to v tejto chvíli
nie
je podstatné. Poďme k veci…
Barbara spala s pootvorenými ústami. Teraz, keď nemala na tvári
žiadny
make-up, vyzerala obyčajne, nemala nič spoločné s dračicou, ktorá
rozochvievala slabiny všetkých mužov, čo ju chodili obdivovať do
Trevorovho baru.
Kalendár
Táto zbierka poviedok je klasickým počinom z konca červeného
režimu.
Stavidlá sa pomaly uvoľňovali a vydavateľstvá si mohli dovoliť pustiť
na
pulty kníhkupectiev aj takéto knihy. Mladá Fronta mala svoju edíciu 13,
a
v jej rukách sa ocitlo pár skutočne skvelých kúskov poviedok… Kniha
vyšla v náklade 80 000 ks (sic!), takže by pre vás nemal byť problém
si
ju zohnať a pri jej cene okolo 20 Sk skutočne stojí za
Tak vy si myslíte, že Stephen King urobil prevratnú vec, keď hodil
svoje
dielo na internet a vyzval ľudí, nech za to zaplatia? Chyba! Už pred
dvoma
rokmi sa niečo podobné udialo na serveri umiestnenom v susednej
republike.
Jiří Brossmann (uf, mne to meno nie je známe) publikoval svoj román
Zákony
silnějšího a v úvode vyzval ľudí, aby mu poslali dvacku, ak uznajú
za
vhodné.
Skúste si predstaviť, že celá naša civilizácia, ba čo
civilizácia –
celá planéta ako taká – je iba dôsledkom pokusov kohosi iného. Že
sme
len čosi, ako výsledok laboratórnych testov. Nic moc, však? Lenže
presne
toto vyplýva z kontextu knihy „Půlnoc ve Studni duší“.
Sci-fi klub ANDROMEDA Plzeň vyhlašuje 13.ročník literární soutěže
O Stříbřitělesklý halmochron.
V slove o autorovi ihneď v úvode knihy som sa dočítala, že Algis
Budrys
vo svojich dielach nepatrí práve k optimistom. Dej knihy mi to naplno
potvrdil.
Nikdy v živote by som si nepožičal film o obrovskom zmutovanom
krokodílovi, keby ho nerežíroval uznávaný hororista Steve Miner,
zodpovedný za skvelý Halloween: H2O. JAZERO nie je nič mimoriadne, ale
rozhodne to nie je ani sklamanie.
Roman Polanski už zjavne zabudol na to, ako Charles Manson podrezal jeho
manželku na Luciferovu počesť, a po slávnom Rosemarinom dieťati
nakrútil
ďalší satanský thriller.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Netopejr a sám Netopejr, de fuck-to
majiteľ,
prehlásil, že je to najlepšia kniha akú kedy vydal. Nechajme bokom teraz
kvalitu jeho produkcie, alebo pocity doteraz vydaných autorov (kurnik, veď
všetci si doteraz mysleli, že tá ich je tá najlepšia, a teraz takýto
podraz!) a keď som vás takto uviedol do atmosféry knihy, venujme sa jej.
Tak, konečne je tu. No, čo vám budem vykladať. To, že bude Diablo II
úspešné sa vedelo dávno pred jeho začatím.
No konečne zase jedna dobrá Hard SF! Stephen si vymyslel svet, kde sila
gravitácie je bilionkrát silnejšia, než na Zemi. Kde hviezdy majú
v priemere jeden kilometer, vznikajú na okraji tejto zvláštnej, vzduchom
zaplnenej červenajúcej Hmloviny a padajú smerom k Jadru, kde zanikajú.
Keď som pred časom písal recenziu na Věž vlaštovky, dovolil som si
vyhlásiť jej autora za Boha. Za tie bezmála dva roky sa čo-to zmenilo.
Po
niekoľkých posedeniach pri poháriku s Majstrom osobne a po prečítaní
záverečnej časti zaklínačského cyklu musím povedať, že pán
Sapkowski
je (v dobrom slova zmysle) ten najobyčajnejší človek na svete. Má
svoje
záblesky geniality, má svoje slabosti.
Vopred podotýkam, že film som nevidela. Iba som sa pustila do čítania
knihy.
BB art ma už niekoľkokrát príjemne prekvapil. Teraz ale ani
veľmi nie…
Poviedku uverejňujem v remaku pri príležitosti 82.výročia VOSR,
51. výročia Víťazného februára a 10. výročia 17.novembra 1989, ako
spomienku na to, čo by mohlo byť, keby bolo bývalo. Jej pôvodnú podobu
uverejnila IKARIE č.2/91 a ilustroval ju Kája Saudek.