Keďže sa považujem za výrazne antimilitantný typ človeka a vojenská sci-fi naozaj nie je mojou doménou, k čítaniu tejto knihy ma nalákalo iba meno autora, zhodujúce sa s menom jedného môjho známeho (zdravím ťa, Marbh :). Jednoducho som bola zvedavá, či majú všetci nostielia tohto mena rovnako vizuálny štýl písania. Sklamala som sa, ale to v tejto chvíli nie je podstatné. Poďme k veci…
Kniha má príťažlivú obálku, výnimočne korešpondujúcu s dejom. Celkom sa mi páči, aj keď je to počítačová grafika, ak sa nemýlim. Je to presne typ obálky, ktorý by mohol pritiahnuť zákazníka, očakávajúceho kozmický priestor plný bojových lodí, strieľania a vznášajúcich sa trosiek, akčný a silný dej. Chyba lávky. Dej sa začína odvíjať v konferenčnej miestnosti prezidenta Ľudovej republiky Haven a prvé stránky knihy nás namiesto do akcie uvedú do jednania o vojenskom rozpočte. V tomto štádiu som knihu takmer odložila, ale potom som sa rozhodla pokračovať. O pár strán ďalej som sa zoznámila s mladou, ambicióznou a podľa všetkého schopnou kapitánkou Honor Harringtonovou z Kráľovského mantichorského námorníctva, ktorá sa práve ujímala velenia svojej novopridelenej lode. Radosť z toho jej kazil fakt, že po nástupe do funkcie zistila, že výzbroj jej ľahkého krížnika je podrobovaná nie práve najrozumnejšej reorganizácii a inovácii. Pri neskorších cvičeniach síce dokázala, že nová zbraň môže byť vysoko účinná, ale iba raz. Keď sa odhalí nepriateľovi jej podstata, moment prekvapenia odpadá a zbraň je zbytočná. No a tu sa naplno preukáže „objektívne“ a „pružné“ uvažovanie vojenského velenia, čiže tých, čo sedia v pracovniach a boj sledujú na svojich termináloch. Harringtonovej úsilie je „odmenené“ odsunom jej lode do priestoru stanice Bazilišek, ktorý je čosi ako vojenské vyhnanstvo. Tam sa stretáva so svojím dávnym nepriateľom, ktorý by mal byť jej nadriadeným. Ten ale vidí možnosť, ako ju potopiť a aj so svojou loďou odchádza pod zámienkou údržby a necháva Harringtonovú smažiť sa vo vlastnej šťave v absolútnom brajgeli, ktorý v sústave vládne a ktorý je z veľkej časti aj jeho dielom. Predpokladá, že Harringtonová situáciu nezvládne, ale podcenil ju. Honor je oddaná svojej funkcii a svojej vláde a tak reorganizuje colný systém a nadväzuje spoluprácu s pozemným vedením. Práca jej ide napočudovanie od ruky a to spôsobuje nemalé problémy predstaviteľom republiky Haven, ktorá si na tento priestor a kozmickú križovatku brúsi zuby.
Ako to dopadne, to vám hovoriť nebudem, poviem ale jedno. V závere knihy, ktorý by vlastne mal byť strhujúcim vyústením deja, ma priškripli v rozlete taktické úvahy a politické filozofovanie. Tam, kde som čakala akciu, našla som pomerne rozvláčne postupy a rozpisy a opisy a… a veci, ktoré zaujmú človeka, ktorý má poňatie o vojenskej taktike a stratégii, ale nie bežného konzumenta. Ľudia, ktorí sa vo veci vyznajú, budú možno uchvátení podrobným rozpisom taktických a politických fines, ale ak niekto ide za dejom a ak má niekto rád akciu, musel by polovicu knihy vyškrtať, aby sa k niečomu dostal. Jedno ale táto kniha vystihuje skvele. Mocenské boje, politické pletichy, zámery, uskutočňované napriek ľudskej logike, napriek zdravému uvažovaniu. Jednoduché, silné hrdinstvo malých vojakov, platiacich životmi za intrigy, obmedzenosť a krátkozrakosť svojich veľkých a vysokopostavených nadriadených. Ale to vpodstate poznáme z bežného života, nie?
Ďalším záporom – okrem tých opisov, atd. – v mojich očiach je fakt, že kniha je uvedená ako (prekvapuje vás to v dnešnej dobe seriálov?) prvý diel cyklu. Ako ďalšia má vyjsť v cykle o Honor Harringtonovej kniha „Čest královny“. Ak som správne pochopila, malo by to byť ešte v tomto roku. Takže tí, ktorí majú radi vojenskú sci-fi, sa majú na čo tešiť. Ja ani veľmi nie…