A okolo Levoči, Conan mečom toči… Napriek kope super prednášok, filmov, hier a interview – v pamäti mi najviac utkvel Nalim Lidochaz z Gulistanu a jeho putovanie po stopách veľkého Cimmerana na Slovensku. Zabudnúť sa však nedá ani na Teda Raimiho, showmana par excellence a predpremiéru filmu Battlefield Earth.
Minuloročný Istrocon '99 (v galérii Duna) bol cyberpunkový, chaotický a výborný. Tohtoročný Istrocon bol…, hmm, pohodový, vyvážený a ešte lepší. Viac hostí znamenalo viac prednášok, rozhovorov a zábavy. Zahraniční hostia sa postarali o tú správnu čerešničku a tak sa dá pokojne povedať, že sa Istrocon zaradil medzi veľké cony ak už nie svetovej, tak aspoň európskej úrovne. Kto tam nebol, zaváhal!
Základom conu je ubytovanie :) Organizátori si na tom dali záležať a umiestnením conu do Správy účelových zariadení (SÚZA) na Drotárskej si u návštevníkov a hostí šplhli. Všetko sa conalo (conanovalo?) v jednom objekte, ktorý zahŕňal všetko, od kina, cez perfektne zariadenú videomiestnosť, cez posluchárne až po hotelové izby najvyššej triedy. Komfort na jedničku, ktorého jedinou slabinou bol kolaps čašníkov v bare pod náporom pár stovák vyhladovaných a vysmädnutých hostí. S veľkorysým nadhľadom ;-) spokojného hosť však túto maličkosť prehliadnem.
Samotné akcie a atrakcie conu je zbytočné popisovať. Stačí povedať, že tri dni (od piatku 10:00 do nedele 14:00) boli nabité a nikde nebolo slabé miesto – v jednom čase sa vždy conali aspoň dve super akcie. A ak niekomu náhodou program nevyhovel, vždy sa dalo pobaviť v stálych expozíciách: počítačovej herni (PSX, Sega, PC), galérii obrazov (Pilcerová, Maxon, Molčák etc), burze kníh a v bare :) Inak, s tým barom to nie je sranda – prevažná časť rozhovorov sa skutočne uskutočnila v ňom. A kým na prednáške sa hostia snažili zaujať občas aj vážnou témou, pri pohári piva a hodinovom čakaní na jedlo sa to nedalo :) Aj takto prostredie SÚZA stimulovalo fandom k životu.
Vzhľadom na to, že program bol skutočne nabitý, priblížim vám z neho aspoň časti, ktoré ma zaujali, prípadne, ktoré som poctil :) svojou prítomnosťou.
Matrix. Mnoo, povedal som si, že dobrý Matrix nie je nikdy zlý a tak sa pre mňa con začal veľmi príjemne. Distribútor umožnil návštevníkom conu zhliadnuť film grátis a to je príležitosť, ktorá sa neodmieta. Neexistujúca lyžica ma príjemne naladila.
Aj Terminátor má právo poddať sa hormónom. Výborný názov, skvelá téma – prednáška Lady fantasy Saši Pavelkovej o láske (nielen) vo fantastike ma pobavila. Precízne spracovaný text a s prehľadom vybrané filmové ukážky nemohli nikoho nechať chladným. Con sa rozbiehal a ja som s údivom sledoval, kam sa až latka kvality dostáva.
Pri slávnostnom otvorení ma zaujala módna prehliadka :) Nebola síce veľmi SF (aj keď niektoré modely vyzerali mutantne), napriek tomu bola zábavná. Kontrast modeliek a Vlada Srpoňa bol priam postkatastrofický (to bol možno ten fantastický prvok). Mňam na úvod.
Hneď v prvý večer sa malo čosi pohovoriť aj o fantastike na internete (teda aj o týchto stránkach) – a výsledok ma pobavil. Sledovať na plátne projekciu chybových hlášok windowsov, tomu sa už povie zážitok veľkého formátu (format c:). Nakoniec sa však prednáška conala, všetci (autori oficiálnej stránky Fantázie, sci-fi.sk, fantasyworldu) hovorili o tom, čo na stránkach ešte nemajú a ja som si pohovoril o tom, čo tu máme už dávno :) O reklame sa veľmi hovoriť nedá, ale potešilo ma, že fandom.sk sa už za seba hanbiť nemusí. Snáď nám to vydrží…
Piatkový večer pre mňa klincoval Marek Eliáš a jeho stravovacie návyky – ehm, teda vlastne jeho prednáška „Stravovacie návyky Votrelcov“. Dokázal nám, že Votrelci skutočne ľudí nejedia a že ten parchant v treťom diele bol buď popletený scenárom a režisérom, alebo si ležiaceho človeka len tak zblízka obzeral. Zápas Ripleyovej so slintavými a Mareka s videom bol super – dobrí Votrelci pred spaním nie sú nikdy zlí.
Ťažké sobotné ráno spríjemnila Františka Vrbenská. Cu Chúlainnove príbehy sú úžasné a keď si k tomu prirátate neopakovateľný prednes, pri ktorom tajíte dych a hryziete si nechty – netreba viac dodávať. Záverečný búrlivý potlesk bol oprávnený.
Potom som si vychutnal Conana (nie, nezožral som ho). Nalim Lidochaz z Gulistanu je trhač bránic a od začiatku jeho prednášky (odštartoval to fujarou) do konca ho sledovalo pár desiatok slziacich divákov. To viete: „Keď si dala Conanovi, daj aj mne, daj aj mne, daj aj, daj aj mne, plem, plem…“ – pri pesničkách tohoto typu sa nesmeje iba hluchý. Určite ste netušili, akú veľkú úlohu zohral Conan a jeho bratia (Conall a Conar) pri formovaní dejín Slovákov, a netušíte, aký je pôvod takých miest ako Nitra (Mitra) a Krompachy, a kde sa v slovenskom jazyku zobralo slovo krompáč a aký je vzťah Rómov ku Cromovi :) Paráda a keď si potom večer Nalim doniesol gitaru aj do baru (som vám to hovoril) – poslucháči a diváci odpadávali. Nalim to skrátka „s Conanem umí“.
Skratkou to ešte strihnem cez čítačku Ondřeje Neffa, ktorý uviedol na svetlo sveta svoju poviedku o zombíkoch – ktorú napísal pre pripravovanú zbierku Rigor Mortis. Lenin srkajúci mozog Tereškovovej sa tiež nedal počúvať v mrazivom tichu. Nasledoval ho majster nežnej SF Jiří Kulhánek, ktorý nám decentne vysvetlil, prečo sa Pumlíč volá Pumlíč, a Patejl Patejl, prečo používa v románoch toľko krvi a prečo práve Ježiš Kristus. Normálne som sa poučil a dokonca aj podivil – pán Kulhánek z písania kníh normálne vyžije!!! Momentálne nepíše nič a užíva si honorár. Ty kokso!
Video zostrihy Ďura Červenáka patria medzi skvosty, dvanásť najlepších súbojov striedavo trhalo žily adrenalínom a bránice smiechom. Geniálny filmový divák (to je oficiálny Thorleifov koníček) sa nezaprel – ukážky vybral s prehľadom a vygradoval ich do orgazmu. Bravo!
A to najlepšie som si nechal na koniec.
Ted Raimi. Joxer z Xeny sa ukázal ako hviezda bez hviezdnych manierov a zabávač par excellence. Teraz už všetci návštevníci Istroconu vedia, že Joxer je Džoxer a Xena je Zina, že Ted nosí ružové spodné prádlo (predsa ako každý, nie?) a že Harrison Ford je super herec, ale že je strašne maličký. Historky z nakrúcania Xeny, Hercula, Sea Questu a kopy filmov, pikošky, drby a spomienky – super. Takéto veci vám žiadne noviny len tak nepovedia, toto musíte vidieť a počuť naživo. Normálne mám chuť začať pozerať Xenu :) Svojim leskom Ted trošku zatienil aj Mika Resnicka (druhý megahosť conu, držiteľ kopy cien – aj Huga a Nebuly), ktorý je síce vedomosťami nadupaný pán, ale predsa len, je to už trošku iná káva ako zabávač Ted.
Vyhlasovanie cien Istron. Istron je od 17.9.2000 oficiálnym názvom ceny fanúšikov, udeľovanej vo viacerých kategóriách za predchádzajúci rok – ceny udeľovanej na Istrocone. Za rok 1999 ju získali: vydavateľstvo Talpress (najlepšie vydavateľstvo), D.Wolheim uvádza (najlepšia antológia), Jiří Kulhánek: Čas mrtvých (najlepšia česká kniha), Alexandra Pavelková: Piesok vo vetre (najlepšia slovenská kniha), Alexandra Pavelková: Jantárová kvapka (najlepšia pôvodná poviedka), Juraj „Mad“ Maxon (najlepší výtvarník a film Wild Wild West (to najhoršie za rok 1999). Víťazom (a hlavne Saši Pavelkovej) srdečne blahoželám (aj filmu WWW :)
Na záver soboty (resp. lepšie povedané na začiatku nedele) sa konala predpremiéra filmu Battlefield Earth – Bojisko Zem. Podrobnejšie sa mu bude venovať recenzia – tu uvediem len stručné varovanie. Pozor, na tento film choďte iba ako na komédiu – inak vám hrozí infarkt. Keby blbosť kvitla, tak sa v SÚZA pretrhne filmové plátno – toto sa jednoducho uniesť nedalo. Fuj!
Ani nedeľa nebola prázdna a bez programu – jednoducho sa akcií nazbieralo toľko, že sa nedalo len tak prestať. Poblednutý po sobote som na ďalšie Červenákove video pásmo Sedem zvratočných radšej nešiel, ale ostatní tvrdili, že to bolo dobré… a šiel som až na workshop. Stará vražda z Kováčovej trénovala mladých poetov a získala tak materiál aj pre tri Fantázie a my ostatní sme sa potom pustili do rozoberania taktiky písania poviedok. Kecali sme a kecali, a práve, keď sme boli v najlepšom…, tak nás vyhodili. Úderom 14:00 sa SÚZA vyprázdnila a bolo po cone. Mladým nádejným autorom to síce bolo ľúto, ale taký je život. Škoda, nebudúce navrhujem workshop preložiť na trošku skorší termín… takých 50 ľudí by sa v nedeľu bolo potešilo.
Na záver klišé: Kto tam nebol, urobil chybu. Skutočne, toto stretnutie homo sciefiensis stálo sa to – za všetky peniaze, čas a iné výhovorky. Výborný, zábavný a inteligentný program a skvelí ľudia, toto nám predsa v dnešnej dobe chýba ako soľ. Stretneme sa nabudúce.