Čas pro hvězdy

Heinlein, Robert A.

„Tom a Pat byla jednovaječná telepatická dvojčata – a ačkoliv jeden měl zestárnout a druhý ne, oba museli být udržováni při životě za jakoukoliv cenu… To, k čemu tady došlo, bychom mohli nazvat problémem v komunikaci.“

Takto je uvedený Heinleinov príbeh v upútávke na zadnej strane obálky. O čo tu vlastne ide? Preľudnenie Zeme si vyžadovalo nájsť nové vesmírne kolónie. Hľadať ich bolo treba mimo našej galaxie. A keďže bolo potrebné cestovať veľkými rýchlosťami, hľadal sa nový spôsob komunikácie medzi Zemou a vesmírnymi korábmi. Nejaký mudrc vymyslel, že by to šlo telepaticky. Okolo toho sa krúti celý dej. A ten problém v komunikácii? Tak ten sa dozviete v samotnom závere knihy. A vidí sa mi to všetko – mierne povedané – nelogické, ale dobre no…

Ja teda neviem, ale čím viac čítam Heinleina, tým menej rozumiem tomu čo píše a prečo vlastne píše, či písal… Mám pocit, že „Vládce loutek“ ani „Friday“ neprekonal ničím zo svojej tvorby. Úprimne povedané, „Čas pro hvězdy“ ma ani trošku nenadchol, napriek tomu, že bol napísaný v 1956tom. Celé sa mi to zdá byť zúfalo naivné, slabé… Asi som príliš rozmaznaná precíznosťami, ako je napríklad blahej pamäti „Duna“… Ako že mi to odporúčali? Že sa Heinlein dá čítať len do ktorého roku? Mám dojem, že už to neplatí. Čítať jeho knihy je lotéria. Raz sa trafíš, raz nie…A touto knihou som sa teda rozhodne netrafila.


21. septembra 2000
Katarína Juričová