V ten den bylo chladněji než obvykle. Teplé letní dny už dávno minuly
a
příroda se začala ukládat ke spánku. Potrvá zas několik měsíců,
než
se vzduch opět naplní vůní zvuků života. Prozatím bude slyšet jen
šepot
větru, uhánějícího prázdnými ulicemi…
Proč vždycky musím skončit jako zasranej brouk nebo moucha?
Samozřejmě
však věděl proč. Prostá pravděpodobnost. Hmyz je nejpočetnějším
živočišným druhem.
Rodičia osemročného Miloša si nikdy nelámali hlavu, čo so svojou
ratolesťou počas letných prázdnin. Na to, aby sa tento malý nezbedník
zabavil, nepotreboval veľa. V rozstrapatenej blonďavej hlavičke vírili
tony
a tony nápadov.
Byl to klasický nedělní večer, s tím rozdílem, že Samova
manželka
nebyla tentokrát v domě přítomna. Ten proto dostal za úkol uložit
jejich
osmiletého syna do postele.
„Ty si sa zbláznil! Zasnúbiť sa so skutočnou ženou!“ môj ľudský
otec
vstal z gauča a začal rozčúlene chodiť po svojom byte. Jeho robotická
manželka ostala pokojne sedieť.
U břehu modravého jezírka ukrytého v hloubi lesa bylo ticho. Větve
majestátních buků o sebe nešustily, ptáci v jejich větvoví mlčeli,
jen
vlnky narážející do travnatého břehu narušovaly klid lesa. Drobná
žena
seděla u břehu, slunce prosvítající mezi stromy ozařovalo její
světlé
dlouhé vlasy.
V hlbokom lese začalo silne prituhovať. Z neba padali čoraz
väčšie
snehové vločky. Karolína prechádzala po lesnej ceste. Mráz ju štípal
na
tvári a ruky už mala skrehnuté. Okolo tváre sa vírila teplá para
z vydychovaného vzduchu.
Byl červencový večer, teplá noc, a na lavičce v parku seděla
krásná
dívka v roztrhaných šatech. Vzhlédla ke mně, když jsem šla okolo ní,
a
zašeptala: „Je mi zima. Je mi mezi vámi zima. Co si mám počít?“
Kráčal som lesom a nohami čliapal v plytkej močarine. Nedokázal som
si
vybaviť, ako som sa sem ocitol. Zdalo sa, akoby som sa tu ocitol z čista
jasna, jak to býva možné len v sne.
Mesto za hradbami sa prebúdzalo do nového dňa. Ranné zore sfarbené
do
červena zaplavili okolité pahorky, avšak krvavý úsvit len v málokom
vzbudzoval obavy. Iba pár mystikov vtedajšieho sveta vo svojej extáze
videlo
blížiace sa peklo…
Myslel som si, že nikomu nerozpoviem tento príbeh. Hanba ma fackuje a
nestojím o to, aby si o mne ktokoľvek myslel, že som úchylný.
Spomienka
na to, čo sa mi vtedy prihodilo je ale silná a s odstupom času
prehodnocujem
svoju úlohu v tom, čo sa udialo.
Už 205. raz vám prinášame spravodajstvo z fantastických končín.
Na
úvod obligátna smrťácka otázka, ale hneď po nej vás čakajú
najhorúcejšie správy. Fanúšikov vyleštenej hlavy a zakrvaveného
tielka
dozaista poteší prvá filmová uputávka. TG sa nezaobíde bez hororov, ba
áno, aj na zombíkov dôjde, a ak si aj vy robíte malé diorámy, určite
si
nenechajte ujsť film o zbitom umelcovi. Pár filmov na otrepané,
pardon,…
Denník Fandom SK vyhlasuje 2. kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero
Q2 2018.
.{text-align:center}
Píšte ako profesionál! Štylistický editor
Umberto vám pomôže víťaziť v súťažiach. — Tohoročné jarné
kolo súťaže Ohnivé pero Q1 2018, ktoré je už 22. v poradí,
s predstavovaním súťažných poviedok skončilo. Od februára …
Krev jí hučela v hlavě. Dech se rychle krátil. Terén před ní se
sléval
do jedné rozmazané šmouhy. I přes to všechno nedokázala vyhnat
z hlavy
obraz stvoření, před kterým se snažila uniknout.
Pozerám cez zamrežované okno v Ilave, kde mi úrady našli náhradné
ubytovanie. Je noc a ja spomínam na svoje rituály, ktoré som si musím na
čas odpustiť.
Prudký dážď rozmáčal hlinitú pôdu na malom zanedbanom cintoríne
a
bubnoval na strechu domca neďalekej farmy, ktorá sa spolu aj
s cintorínom
nachádzala na odľahlom zabudnutom mieste.
Odkopla topánky, vetrovku odhodila smerom k vešiaku. Bola taká unavená,
že
ledva stála na nohách. Rýchlo zapla kávovar a začala sa vyzliekať.
Zrazu
mala pocit, že vo vedľajšej miestnosti sa čosi mihlo, akoby tade
prebehol
nejaký tieň.
Z temnoty chaosu vznikla první Myšlenka, jasná a zářivá, ona
zaplnila
prázdnotu světlem světů a bytostí, z ní povstali Bohové, kteří
stvořili člověka, a ten člověk potom stvořil stroje…
Miloval ten zvuk! Borisov kovový žetón sa stratil v útrobách
stroja,
ktorý jemne priadol. Chystal sa mu prezradiť osud.
Posledná svedkyňa si sadla na lavicu. Sudca Rabín si pretrel oči –
včera
kartoval s kamarátmi až do noci a ráno sa ledva stihol oholiť. Ešteže
dnes ten cirkus skončí.
Akiki zväčša potreboval pri svojej práci dve veci: tmu, ktorá skryje
jeho
sivé handrové telíčko a hluk, v ktorom sa stratia jeho kroky. Na ničom
z toho však nezáležalo, ak obeť spala. Pretože spiaca korisť je
mŕtva
korisť.
Vonku snežilo. V ľadovom snehu sa strácal všetok hlas. Navyše vonku
veľmi
fučalo a nikto nedokázal počuť to úbohé dievča, aj napriek tomu, že
boli
len niekoľko metrov od nej. Bežala nahá a bosá, bežala už dlho.
Dalo by sa povedať, že Patricia je najšťastnejšia osoba vo vesmíre.
Astronautka ICSS (Medziplanetárnej spoločnosti pre separovanie odpadu) sa
chystá na vzlietnutie s posledným nákladom z Červenej planéty. Už
štvrtý rok pracuje ako pilotka vesmírneho vznášadla…
Deň zatiaľ prebiehal ako ktorýkoľvek iný. Samuel sedel v riadiacom
centre
stanice a zadával príkazy do programu. Stres posledných troch rokov, keď
nebolo isté, či ich plán vôbec bude fungovať, v poslednej fáze akoby
zmizol.
Kalendár
Preliezť tehlový múr oddeľujúci územie smrti od sveta umierajúcich
je
desivo jednoduché. Nie som tu prvýkrát, ale je iné prísť cez bránu, a
iné vkrádať sa sem v nočných hodinách ako vykrádač hrobov. Presne
tak
teraz vyzerám, na ľudoprázdnej ulici však nie sú oči, ktoré by ma
mohli
pozorovať.
Malé vyhliadkové lietadlo sa vznieslo ponad Pantanal – rozľahlý
národný
park nachádzajúci sa zväčša na území Brazílie, známy svojou divokou
prírodou, močariskami, domorodými indiánmi a obrovskými anakondami.
Bdiem, či sním? Pred očami mám zahmlené. Všetko vôkol mňa je
rozmazané,
skoro úplne biele. Avšak niečo cítim. Cítim drobné steblá trávy,
ktoré
ma šteklia na mojich bosých nohách. Fúka vietor. Je príjemne teplý.