 |
Premýšľal som. Nie že by som sa nudil, ale keď máte na hlave čierne vrece, ruky máte zviazané a ležíte medzi prednými a zadnými sedadlami vozidla, do ktorého vás pred chvíľou vrhli štyria statný muži, tak vám ani nič iné veľmi neostáva. Najmä ak dostanete do krku dávku z paralyzačného prsteňa, ktorý znemožňuje pohyb až dokiaľ jeho majiteľ nedeaktivuje účinky látky, ktorú v sebe skrýva. Inteligentná chemická látka s prsteňom totiž vzájomne komunikujú. Navyše som mal ruky zviazané za chrbtom putami z automatickej hmoty, ktorá sa prispôsobuje povrchu rúk a kože a dokonale sa zafixuje. Nechápal som načo ma takto dvojmo zaistili. Zrejme chceli aby som sa cítil bezmocne. Skúmanie mojej situácie som na teraz nechal tak a užíval som si jazdu pohodlným autom. Je síce pravda, že v skutočnosti to bolo vznášadlo, ale ľudia ho aj tak nazývali týmto archaizmom. Na jeho správne pomenovanie dbali len tí, ktorí si ho mohli dovoliť. A veľa ich rozhodne nebolo. Po tom čo sa tri štvrtiny obyvateľstva zemegule vzájomne vyvraždili, by človek čakal, že bude vládnuť všade chudoba a hladomor. Sotva čo sa však všetko upokojilo a preživší si vybudovali prvé komunity v schátraných mestách sa tí najšikovnejší hneď vrhli k moci. To je v takýchto časoch prirodzené, že sa niekto chopí vedenia, ale keď si začali vytvárať VÚC, tak to už bol ozaj vrchol. Na ústredie jednej z nich sme práve mierili. Bolo to nad slnko jasnejšie, nechápem teda prečo mi dali tú handru na hlavu. Predpokladám, že opäť šlo o formu psychického nátlaku. Našťastie sa to o pár minút zmenilo. Najskôr sme pristáli, moji spoločníci ma odniesli do budovy a v nejakej miestnosti ma posadili na stoličku. Teraz mi už oči oslepilo svetlo a mohol som sa poobzerať. Nachádzali sme sa na vrchole kopca neďaleko mestskej kolónie v ktorej bývam, na ktorom sa rozprestieral rozľahlý zrekonštruovaný hrad. Bolo to sídlo miestneho, zemepána, (či ambasádora, ako sa s noblesou mnohí prezývali) ktorý riadil našu VÚC. Obyčajný ľudia mohli hrad pozorovať iba z diaľky, teda pokiaľ nemali také privilégium ako ja, lebo prístupové cesty boli chránené automatickými pascami. Miestnosť, v ktorej som sedel mala tri staré kamenné steny, vysoký strop a jednu presklenú stenu s výhľadom na mesto.
„Vitajte pán Maron!“ oslovil ma drobný zavalitý muž v bielom obleku, sediaci za stolom na druhom konci miestnosti. „Je mi veľmi ľúto, že musím ukončiť vaše snahy o sabotovanie mojej práce, ale nedávate mi na výber.“
„Dobrý deň vaša bezohľadnosť,“ opätoval som mu city. „ Ako pokračuje čerpanie vody z mestskej nádrže? Dúfam, že vám na to neprišiel nikto iný.“
„Ale kdeže! Zatiaľ to ide veľmi dobre. Ďakujem za opýtanie!“ odpovedal arogantne. Stále si myslel, že mu všetko len tak prejde.
„Kam ste čakali, že to dotiahnete pán Maron?“ Pokračoval zemepán „Mal ste si radšej plniť povinnosti, tak ako ostatní v meste.“
„No ja som nikdy nemal rád stereotyp,“ odvetil som. „A ľudia potrebujú vodu.“
„Majú jej až dosť,“ poznamenal ledabolo. „Povedzte mi radšej, ako ste ma odhalili a ako ste našli moje potrubie. Dal som si záležať na jeho maskovaní.“
Potrubie som vlastne našiel v nádrži celkom ľahko. Zvyšok však bol zaujímavejší. K celej veci ma priviedla náhoda. Nedávno, keď som sa nabúral do informačnej siete našej VÚC a prehrabával som sa zložkami najnižšieho zabezpečenia (na vyššie úrovne som nechodil, keďže tam by si ma určite všimli) narazil som na archív ťažobného robota a zistil som, že si ambasador nechal vyhĺbiť novú obrovskú studňu s čerpadlom. Okamžite som si pozrel dáta z georobota z tej istej zložky, ktorý tam predtým vykonal prieskum, nevykazovali však ani náznak vody. Vtedy som pochopil, že nedostatok vody v mestskej nádrži s tým bude mať zrejme súvislosť. Potvrdili to záznamy z ďalšieho robota, ktorý kopal dieru na potrubie.
„Nenazval by som ho maskované, ale to si vybavte s vašimi mužmi,“ venoval som mu nonšalantnú odpoveď. „Teraz však poďme k jadru veci. Zaujímalo by ma prečo ste vodu odčerpával.“ Moja priamosť ho evidentne zarazila.
„Tak vás by to zaujímalo. A mohol by som vám odpovedať aj na iné otázky?“ Spýtal sa posmešne.
Túto veľkorysú ponuku som okamžite využil. „No vlastne chcel by som vedieť aj prístupové heslo k vášmu čerpadlu, aby som nastavil reverzný tok, tiež by mi pomohlo keby ste mi vyzradili, kde máte ukryté dane a vaše cennosti a bolo by fajn, keby ste mi ukázali aj sklad s technikou.“ Teraz už zrejme pochopil, že to myslím vážne, keďže sa z neho akosi vytratila dobrá nálada.
„Tak dosť!“ zvýšil hlas „Okamžite ho odveďte a zbavte sa ho! Už sa s ním nemienim baviť!“
„To sa nestane,“ povedal som mu pokojne. Ako si to nedokázal pochopiť a zopakoval svoj rozkaz ochranke. Nikto sa však ani len nepohol, tesne predtým som ich spracoval. Postavil som sa zo stoličky, trhol som rukami a odhodil som putá na zem. Pomalým krokom som vykročil k ambasádorovmu stolu pomedzi jeho nehybných ochrankárov.
„Čo to robíte vy tupci! Zastavte ho!“ Ziapal na nich. Ani sa nepohli. Sadol som si na stôl oproti nemu a pozeral sa do jeho zaskočenej tváre. Možno by bol niečo urobil, ale ani on sa nemohol pohnúť. Postupne prestal aj hovoriť.
„Viete,“ začal som „tešil som sa na tento moment už od kedy som vám na to prišiel.“ Vychutnával som si tento moment a dbal som na teatrálnosť.
„Myslíte si, že som sa na vás vypytoval pochybných ľudí v meste, aby som sa niečo dozvedel? Chcel som len aby ste si po mňa prišiel!“ Presne som vedel kto v meste mu donáša. Nedávno som sa ešte k tomu zámerne a nápadne nabúral do siete VÚC, aby si po mňa prišli. Vedel som, že použijú putá alebo prsteň, boli to ich bežné prostriedky, keď niekoho viedli na výsluch či na výkon trestu na hrad. Do krku som si implantoval pohlcujúce teliesko, ktoré okamžite vsalo jed z prsteňa. Keďže ide o inteligentnú chemickú zlúčeninu, sprevádza ju drobná radiácia, ktorá aktivuje teliesko, to si nájde inkriminované molekuly a pohltí ich. Na putá mám vlastný patent. Stačí si ruky nasprejovať ochranným lakom na prácu s chemikáliami, ktorá vytvorí na ruke priehľadnú pružnú vrstvu, odolnú voči popáleninám. Vydrží na rukách dlho pokiaľ ju riadne neodstránite. Putá sa dávajú na holú kožu, a moji únoscovia si mysleli, že to robia. Potom už len stačilo trhnúť a povolili.
„Nesmierne nadšený som s tým, ako som vás tu všetkých uzemnil,“ stále som sa vyžíval vo svojom úspechu a s neskrývaným nadšením som sa poobzeral po miestnosti. Zemepán sa márne pokúšal uvoľniť z uväznenia, ktoré spôsobovala neznáma sila.
„Bolo to celkom zábavné,“ stále som si užíval svoj triumf. Sálal z neho hnev, keď som mu vysvetľoval ako som využil servisný otvor do potrubia pre roboty v lese medzi mestom a hradom. Na čiernom trhu som zohnal pár litrov paralyzačného jedu, nastavil som ho na kompatibilný režim s mojím prsteňom a potom som ho vylial do potrubia. Inteligentná chemická zlúčenina si vyhľadala obete, a potom čakala, kým nepríde rozkaz od môjho prsteňa, aby ich ochromil. Ten bol teraz schovaný v opätku mojej topánky a pred chvíľou som ho nenápadným pohybom aktivoval.
Ľudia z mesta si na ambasádorovi a jeho strážcoch zgustli. S neuveriteľným nadšením ich odpratali na polia VÚC, aby si tam odpykávali nútené práce. To si aj zaslúžia, veď ako sme zistili, vodu odčerpával len aby nám sťažoval život. Zrejme z rozmaru. Neskôr, keď sme viedli v meste diskusiu o týchto udalostiach, padla aj otázka, kto bude viesť VÚC teraz, kto bude organizovať našu spoločnú prácu? Neváhal som a opäť som ľuďom pomohol. Veď ten hrad sa mi vždy páčil.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.