Ohnivé pero Q1 2017: Vesmírni záhradníci, spoločnosť bez záruky

ohnive pero

Krátky čas sa motáme po galaxii od zákazky k zákazke. No už sme si stihli vybudovať nejaké to renomé. Dobré meno nás, Vesmírnych záhradníkov – spoločnosti bez záruky. Naša cesta k nesmrteľnosti a sláve v našom fachu odštartovala nenápadne. I keď náš prvý výtvor nenápadný rozhodne nebol. Bol dokonca taký nápadný, že ho bolo možné sledovať z každej planéty v okruhu 5 parsekov od mesiaca Nullus X. Práve tam sme totiž zrealizovali obrie visuté záhrady pre samozvaného cisára Nulligulu. Ale o ňom tento príbeh nie je. I keď, ako to už v živote býva, všetko so všetkým súvisí. Vďaka tomuto starému podivnému pánovi, zvrchovane vládnucemu na pustom neobývanom mesiaci sa o nás dozvedel ON! Nebudem radšej menovať, ale určite ho poznáte. Pozná ho predsa každý kto číta Vesmírny nový čas, či sleduje iný bulvárny brak v Pangalaktickej televízii. Arcilord zla, šéf šéfov, Veľký Don. Áno Veľký Don, tak ho budem volať v našom príbehu. Po prvé to znie fakt dobre, a po druhé je každému jasné o koho ide.

Veľký Don si cez piatich prostredníkov s nami dohodol realizáciu obrej záhrady na jeho planéte. Tiež nebudem menovať, iste pochopíte prečo. Nerád by som dopadol ako tí prostredníci, o ktorých už nikto nikdy nepočul.

Ani by som tu zákazku nebral. No vidina tučného šeku, ktorým my mával pred rozjarenou tvárou ma úplne opantala. A tiež som sa bál mu povedať nie. A tak sme sa s vervou nám vlastnou pustili do práce. Všetko odsypávalo parádne a termín ukončenia realizácie sa blížil. Na tom by nebolo nič výnimočného, čo by stálo za napísanie tohto príbehu. Až do okamihu kým mi Veľký Don neoznámil, že tam chce gryonské mäsožravky. Teda keby ste nevedeli, tak gryonské mäsožravky sú presne to, čo si myslíte. Mäsožravé rastliny také nebezpečné, že Galaktická rada pre mimozemskú flóru ich takmer vykynožila v celej galaxii. Našťastie vďaka lobingu hŕstky fanatických ochrancov všetkého živého sa tento druh podarilo zachrániť. Umiestnili ich na planéte EKO 1, obrej rezervácií pre ohrozené druhy. A presne odtiaľ sme práve leteli v našom starom rozheganom hviezdolete.

„To už sme ozaj nemohli zobrať nejakú lepšiu loď?“ Opýtal sa nervózne Chuck. Môj verný mimozemský parťák v dobrom aj zlom. Dvoma rukami pevne zvieral volant, zatiaľ čo zvyšnými šiestimi varil kávu a hral so mnou poker o zvyšok zálohy.

„Veru nie priateľu, musíme byť nenápadní. Neviem ako by si vysvetľoval tie malé potvorky v nákladovom priestore. Trebárs takým colníkom, či inej zelenej hávedi, hliadkujúcej na vesmírnych koridoroch.“ Po mojej poznámke Chuck len uznanlivo zakýval hlavou a ďalej sa venoval všetkým trom činnostiam.

„No ale ti poviem, veľa tých prašulov zo zálohy nám veru neostalo.“ Pokračoval v diskusii. Prostredným okom hľadiac na malú kopu bankoviek, ktorú práve prehral vďaka môjmu Royal Flashu.

„To vieš, strážca rezervácie nebol žiadny trochár.“

„Ale 50 000 je trocha moc!“

„Tak chcel 10 litrov za každé oko, ktoré sa bude na chvíľu dívať inde“

„Dúfam, že to bude stáť za to.“ Zadal sériu súradníc a za chvíľu sme si to už frčali hyperpriestorom k svojmu cieľu.

„Tiež dúfam. Budem musieť pritlačiť na Veľkého Dona. Veď sme mali zvýšené náklady, keď si vymyslel takú sprostosť. Na čo mu budú mäsožravky preboha?“

„Nevieš?“ Jeho pravé oko ma v tom okamihu prebodlo vyčítavým pohľadom.

„Ty to snáď vieš Chuck?“

„Človek ako Veľký Don má veľa priateľov a veľa nepriateľov. A toto je predsa jednoduchšie riešenie ako tých druhých zakopávať kade-tade. Pekne nakŕmiť mäsožravky tým čo zostane, keď s nimi skončí. Po tichu a bez stopy. Tak to má Veľký Don rád. Mal by si si dávať pozor, keď na neho budeš chcieť pritlačiť.“ Ustarostený úsmev na jeho žltých perách sa na mňa rýchlo preniesol. Začal som si byť neistý celým týmto podnikom.

„Ozaj. Vykecal si mu dúfam ten blbý nápad pohnojiť záhradu krvným granulátom.“ skúsil trochu odľahčiť neprívetivú atmosféru, ktorá nastala po jeho poslednej poznámke.

„To dúfam. Hodinu som mu dohováral, že potom by mu tie mrchy rástli ako divé. “

„Veru. Že krvný granulát. Ani sa nejdem pýtať odkiaľ niečo také má.“

Ani sme sa nenazdali a naša rachotina s príslušným treskotom pristála. Rozvírila prach uprostred vyvýšeného kamenného záhonu, honosne kraľujúcemu celej kompozícii záhrady. Chlapci už netrpezlivo čakali, aby mohli zasadiť posledné rastliny.

„Okej banda, zasaďte tie potvorky a potom smer základňa. Ja ešte skasírujem domáceho. Ak Boh vševesmírny dá, tak budú aj nejaké prémie navyše.“ Nechal som ich venovať sa boju s malými mäsožravkami. S Chuckom sme sa pobrali preč. Hrkotajúcu rachotinu sme vymenili za pohodlie luxusného raketoplánu a zamierili si to k najbližšiemu hyperkoridoru. Cestu späť som prespal a odignoroval celý vesmír prúdiaci za oknami. Chuck tiež nechal zdriemnuť zadné mozgy a zvyškom tela navigoval loď. Poviem vám, sny čo ma mátali neboli ani zďaleka príjemné. Videl som v nich ozrutnú postavu Veľkého Dona. Držal moje malé a úbohé telo za nohy. Dole hlavou zovreté v mohutnej dlani. Nechával mi hlavu okusovať pažravými gryonskými potvorami. Hrýzli a hrýzli. Raz kus líca, raz kus ucha. A Don sa rehotal ako zmyslov zbavený blázon. Bol som veru viac ako rád, keď sa moja nočná mora skončila. Prebral som sa v lodi zaparkovanej v hangári. Na výstupovej rampe už stál parťák Chuck. Podal mi hŕbu papierov hrubšiu ako 3. apoštolská reedícia Knihy druhého príchodu Krista v treťom tisícročí po jeho prvom príchode.

„Vyúčtovanie pre Dona?“

„Áno. Ja ťa tam ale iba odveziem. Prachy pôjdeš pýtať ty! Niekto sa musí postarať o firmu ak sa s teba stane krmivo!“ Usmial sa a so zbabelým výrazom odišiel na miesto pilota. Popiskujúc si pri tom nejakú otravnú starú odrhovačku. Rovnako otravná mi prišla aj celá cesta späť. Hlavne keď sa mi v hlave zobrazovala nekonečná slučka výjavov z mojej nočnej mory. Onedlho sme sa už s gráciou prekusávali atmosférou k pristávacej rampe na vrchole gýčového sídla.

Zanechal som Chucka nervózne čakajúc. Podľa inštrukcií majordóma, či kto to bol, som sa vybral po novučičkom štrkovom chodníku za Veľkým Donom. Čakal pri záhone s mäsožravkami. Nič iné som ani nečakal. Do hrdla sa mi tlačila guča a ťažko sa mi prehltávalo. Ako som tak kráčal neistým krokom, začala sa mi na horizonte črtať ozrutná postava. Čím som bol bližšie, tým jasnejšie som videl Veľkého Dona v celej jeho ohromnosti. Výrazný hranatý nos dominoval starej tvári. Tam kde iné bytosti majú krk sa mu hompáľala rôsolovitá dvojitá brada korunovaná veľkou chlpatou bradavicou.

Podal som mu stoh s vyúčtovaním. Ani len náznakom nemrhal čas jeho lustrovaním. Otvoril kufor ktorý mal vždy pripútaný k ruke a hodil po mne zväzok bankoviek.

„Prepáčte, ale to mi nepokryje ani náklady!“ Vyhŕkol som na neho s predstieranou odvahou.

„Keď sa vám nepáči, môžeme to vyriešiť aj inak“ Na hrubých popraskaných perách sa mihol zlovestný úsmev. Zo saka vytiahol obrovský šesť-ranový kolt. Strach v mojich očiach však rýchlo vystriedala nádej. Jeho postavu totiž zahalil veľký podlhovastý tieň a za ním sa do výšky vytiahla ozrutná zelená rastlina.

„Vravel som vám, že nemáte hnojiť tou krvou…že budú rásť ako divé!“ Usmial som sa a s hlbokým povzdychom si vychutnal scénu, čo nasledovala. Na jeden hlt ho tá mäsožravka zožrala. Zamľaskala a vypľula smerom ku mne zaslinený kufrík. Schmatol som ho a behom utekal k Chuckovi. Ten ani nečakal na nejaké vysvetľovanie. Stroj rýchlo vyletel k oblakom a vzďaľoval sa od nášho zeleného diela na povrchu.

„Tak čo, budú prémie?“

„Myslím, že určite…“ Hľadel som do kufríka. A poviem vám, nikdy som nevidel toľko prachov po kope.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

3. apríla 2017
Milan Tichý