Literárna súťaž Poviedka Istroconu tento rok po dvojročnej COVIDovej
prestávke vstupuje do 15. ročníka. Súťaž je jednokolová.
Literárna súťaž Poviedka Istroconu tento rok vstupuje do
12. ročníka.
Súťaž už nebude dvojkolová, ako to posledné ročníky bývalo, ale
bude
opäť jednokolová.
Literárna súťaž Poviedka Istroconu vyhlásila na festivale Istrocon
2017 výsledky svojho najnovšieho ročníka. Prvých päť miest vyzerá
nasledovne:
Na začiatok 161. časti týždenníka pre geekov vás moderátor Marek
Čabák
nenápadným spôsobom poprosí o kreatívnu pomoc. Ako prvú z noviniek
uplynulého týždňa si pripomeňme hlasovanie za Poviedku Istroconu.
Z filmového sveta sa môžeme tešiť na francúzsku komédiu na sovietsky
spôsob, starosvetskú detektívku s najstarším upírom, napínavý
triler
s o čosi mladším upírom…
Súťaž Poviedka Istroconu 2017 má okrem odborných porotcov ešte
jedného,
a to najväčšieho: čitateľskú verejnosť. Odo dnes majú možnosť aj
čitatelia zapojiť sa do hlasovania o najlepšiu poviedku. Hlasy
čitateľov
určia poradie, podľa ktorého sa poviedkam pridelia body
Vedma rozčerila bruškami prstov hladinu obradného jazierka, vyriekla
zaklínadlo a uprene sa zadívala do vody. Odraz vlnkami zvrásnenej tváre
nahradil obraz spálne:
Mestskí ľudia majú často problém predstaviť si, ako vyzerá
skutočný
les. Majú utkvelú predstavu, že ide buď o stromy tak husto pri sebe, že
sa
medzi nimi nedá prejsť, alebo otvorené priestranstvá, kde sa nič
neukryje.
Bylo chladné ráno. Koruny stromů zachytávaly déšť a pod sebe ho
pouštěly jen v podobě velkých kapek stékajících z větví. Těžké
cákance bouchaly do suchého listí tak hlasitě, až z toho celý les
šustil, jako by zuřil. A zuřila i víla, stojící pod tisíc let
starým
dubem, králem celého lesa.
Kalendár
Motor řve, kola nadskakují na nerovnostech, rty mi praskají pod
náporem
větru a kabát za mnou vlaje jako smuteční prapor. Což se vzhledem
k událostem hodí.
„To je dost, že jdeš,“ vítá mě máma ve dveřích a její bledý
obličej svědčí o jediném. Stihla jsem to! Ještě ji uvidím. „Jak
to
vypadá?“ zeptám se zúčastněně. „Od té doby, co nemůže vstát,
čeká jen na tebe. Chce s tebou mluvit
Vážený učenec Derion vešel do místnosti, kterou mu v císařském
sídle
vyhradili, s výrazem světaznalého muže. Nebylo zvykem, aby dvorští
úředníci měli vlastní pracovnu, nicméně jeho poslání bylo natolik
důležité, že si vymínil klid a soukromý prostor.
„Slovo. Holá veta. Spojené do súvetí, čiarkami oddelené celky.
Kompozícia, rytmus, gradácia, štylistika, skladba.“ Modlitbu vyslovoval
so
sústredením, zopäté ruky sa mu triasli.
ŽE JE TEN CHLAP KYBORG, pozná Carter se stejnou jistotou, jako že se mu
pod
bundou rýsuje pětačtyřicítka. Kolem ucha a dál po straně hlavy mu
holou
kůží prosvítají vý-vody a fragmenty mikročipů. Běžným okem jsou
snadno přehlédnutelné.
Spal. Aj keď bol stále v práci, a aj keď jeho obchod skrýval
dôležitejšie a cennejšie poklady než banka, on spal. Oči zatvorené a
hruď skáčuca hore a dolu. Pery mľaskajúce nezrozumi-teľné slová. Stony
a
výkriky. Nočná mora sa nie a nie skončiť. Z nepokojných snov ho
vytrhlo
až hlasné zazvonenie zvončeka nad dverami.
Příjemný hlas moderátorky překryla uklidňující hudba, poručík Amir
se
usmál a pokusil se usrknout horké kávy, což se mu podařilo jen za cenu
toho, že si opařil horní ret. Potichu zanadával a odložil hrnek na
pracovní stůl před sebou.
Poviedka Istroconu vyhlasuje tohtoročných finalistov kvôli
organizačným
problémom oneskorenie, no o to výsledok je o to zaujímavejší. Viac
vecí
sa podarilo prvý raz. Predovšetkým – prvýkrát je vo finále
jedenásť
poviedok (vďaka rovnakým počtom bodov v dvoch kategóriách).
Literárna súťaž Poviedka Istroconu tento rok vstupuje do jedenásteho
ročníka. Podmienky sa oproti minulému roku nezmenili.
Na Istrocone 2016 boli vyhlásené výsledky desiateho ročníka
literárnej
súťaže Poviedka Istroconu. Teraz vám ich prinášame v prehľadnej forme
aj
s bodovaním.
V prvej polovici augusta mali aj čitatelia možnosť zapojiť sa do
hlasovania
o najlepšiu poviedku a prideliť jej porotcovské body. S akým
výsledkom?
Súťaž Poviedka Istroconu rozšírila počet porotcov o jedného, a to
najväčšieho: čitateľskú verejnosť. Odo dnes majú možnosť
čitatelia
zapojiť sa do hlasovania o najlepšiu poviedku.
Stál sám na opustenej vlakovej stanici. Mohlo byť niečo málo po
siedmej
hodine ráno, ale Danovi to pripadalo na skorý večer. Obloha bola
zatiahnutá
tmavými mrakmi. Zlovestne sa vzdúvali, pripravené každú chvíľu
porodiť
svoj mokrý a chladný obsah.
Spomienku na zvláštnu návštevu vyslancov cudzieho boha takmer
odniesli
východné vetry do zabudnutia, keď sa na gazdovstve objavil jazdec. Podľa
zbroja a výzdoby koňa patril do kniežacej družiny.
Nezáleželo na tom, jak hlasitě kulomety řvaly, Jimmyho křik nic
nepřehlušilo. Zasáhli ho před půl hodinou při ústupu před pozemními
droidy. Od té doby se válel v díře po dělostřeleckém granátu,
kolena
jak řešeta, šrapnelem přišpendlený k zemi, nedokázal se ani plazit.
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov (pozn.
red.)
Pád prvého termogranátu do jazera bol nasledovaný gejzírom vriacej vody
a
spŕškou zoškvarených rybích tiel. Hladina sa vzdula, nad ňou sa
objavilo
mračno horúcej pary. To už zadunela zem, otriasla sa ako mohutný býk
prebudený z poobedňajšieho spánku.
Seděl jsem v hospodě nad kalíškem zteplalého alkoholu a naslouchal
pobuřujícím projevům podnapilých štamgastů. Ti idioti neustále
nadávali
na dosazenou vládu, nedrželi jazyk za zuby, co se týkalo Podzemních, a
obecně vystavovali svou hlavu oprátce. Já sám jsem seděl a mlčel.
Arthur pritlačil pijak na poslednú zapísanú stránku, potom ju ešte
jemne
ofúkol a zložil na kôpku po pravej ruke. Odložil pero, dôkladne
uzatvoril
kalamár. Písanie bolo preňho rutina. Pohodlne sa zaboril do čalúneného
kresla a zapálil si rovnú fajku.
A tak som sa konečne vrátil,“ ukončil svoje rozprávanie Jožo
Kapusta.
Všetkých štyridsať sedem detí naňho hľadelo a vyzerali akoby zmrzli
v krutej ruskej zime. A hoci pred sebou mali hrdinu, ktorý prežil dve
svetové vojny a tvrdil, že našiel poklad…
„Vyzerajú ako dažďové paličky,“ zamrmlala. Znelo to ako poznámka
pre
seba, no Paula v skutočnosti dúfala, že oproti sediaca kamarátka
zareaguje.
Chcela sa zdôveriť so snom, ktorý ňou zakmásal a na ktorý si nevedela
spomenúť – do tejto chvíle.
„Doriti!“ Benjamín Henrich vyskočil z postele. Strhol z vešiaka
nachystané oblečenie a začal sa obliekať. Jeho snaha navliecť na seba
košeľu súčasne s nohavicami bola značne komická. Až potom ako
dvakrát
stratil rovnováhu a takmer spadol na dlážku…
Finalisti súťaže Poviedka Istroconu, ktorých vybrala porota prvého
kola,
sú už známi. S ktorými poviedkami a ich autormi sa teda v najbližšom
mesiaci stretneme na stránkach Fandom.sk a za koho budú môcť hlasovať
čitatelia?