Ohnivé pero Q2 2017: Pohovor
Otvorili sa dvere a do malej zasadacej miestnosti vkročil mladík Andrej
Potok.
Privítal ho vysoký muž stredného veku a mladá krásna žena, ako
vystrihnutá z módneho časopisu. Obaja sa zdvorilo postavili a podali mu
ruku
na privítanie. Andrej mal pocit, že sa dotkol kusu ľadu.
Ohnivé pero Q2 2017: Mesto za hradbami
Mesto stojí na vysokom kopci a ľudia kráčajú tým kopcom, smerom
k mestu.
Keď k mestu konečne dorazia, lebo vždy ho chceli navštíviť, ale nejako
na
to nenašli čas, okolo mesta vyrastú hradby.
Ohnivé pero Q2 2017: Horúca linka
Metro sa hnalo z Karlovky pod Dunaj. Kolesá hrkotali, po poslednom útoku
boli
koľajnice štrbavé ako prváčik. Duraniové pásy mali byť
nezničiteľné,
ale to platilo, len ak sa použila stopercentná zliatina. A tú by
v Prešporku nenašiel ani najväčší optimista.
Ohnivé pero Q2 2017: Návštevníci
Kde som to skončil? Oh áno! Čo sa mi stalo? Prišli za mnou
Návštevníci.
Nepočul si o nich? Ani ja kedysi. Všetko som to bral ako báchorky
ľudí,
čo majú príliš veľa času a vymýšľajú blbosti, len aby sa zabavili.
Ja
som taký nebol.
Ohnivé pero Q2 2017: Kliatba
Nad hradom šalela búrka. Vietor zavíjal po chodbách, trieskal
okenicami,
blesky osvetľovali najtemnejšie kúty hradu za sprievodu hrozivého
rachotu.
Prievan pozhasínal všetky hromničky. Zdalo sa, že zvonku počuť
ujúkanie
stríg, tešiacich sa na stretnutie so samotným diablom.
Ohnivé pero Q2 2017: Zázraky
tarca z modlitby vyrušil zvuk pištiaceho čajníka.Roztrasenou rukou
sa
natiahol po ošarpanej paličke a snažil sa rozhýbať stuhnuté
končatiny.Zhrbený sa dotackal do kuchyne.Jednou rukou si zalieval čaj
z čerstvej šalvie do prasknutej šálky,druhou si pridržiaval boľavý
chrbát.
Ohnivé pero Q2 2017: Max i horor
Slnko zišlo z oblohy a zem sa ochladzovala ako čerstvá mŕtvola.
Malý
chlapec sedel v obývačke na polorozpadnutom gauči a ustráchane sledoval
čiernobiely televízor. Bežiaci program vôbec nevnímal. Prišla noc a
s ňou strach.
Ohnivé pero Q2 2017: Intermezzo
Prší. Už ani nemohu říct, že prší zase, protože prší pořád.
Nejsou
to jednotlivé přeháňky, ale jeden nekonečný vytrvalý déšť. Ani
nepoznám, kdy je ráno nebo večer. Vypadá to pořád stejně. Šedivě a
chladně. Vyhovuje mi to. V té chvíli, co začne pršet, zpozorníte,
jakmile
uslyšíte ten zvuk.
Ohnivé pero Q2 2017: Bum
„Ááá…“ krik a vydesený výraz na tvári sprevádzal Rayovo
precitnutie. Chvíľu mu trvalo kým pochopil, kde vlastne je. Sedel potme
vo
svojej veľkej kancelárii a jediným zdrojom svetla bol nápis EXIT nad
dverami.
Ohnivé pero Q2 2017: Pasažier z päťky
Vlak zastal. Ošarpané vagóny hrali rovnakými farbami ako listy briez,
okolo
ktorých prešiel. Vlak akoby túžil splynúť s jeseňou, akoby chcel
viac
nebyť prostriedkom, z ktorého cestujúci vystúpia a už si nemusia
lámať
hlavu nad spiatočnou cestou. Bolo poobede. Prekrásny deň.
Ohnivé pero Q2 2017: Obyčejný den
Nenávidíš monarchii, protože ti před lety vzala matku, proto se chceš
za
prince vdát a pak ho zničit. Dnes je tvůj svatební den. Možná už
zítra
bude tvůj manžel mrtvý. Můžeš to dokázat. Stačí jen chtít.
Ohnivé pero Q2 2017: Ceruzka
„Čo hľadáš, Gregor?“ „Ceruzku.“ „Si na vesmírnej lodi.
Nemôžeš
len tak stratiť ceruzku.“
Ohnivé pero Q2 2017: Všetci svätí
„Rýchlo! Poď, Dereck!“ syčal detský hlas. „Mne sa to nezdá,“
piskľavo odvetil iný hlas. „Nebuď posero,“ odvetil mu chlapec.
Dereckova
hrdosť utrpela. Nadýchol sa a vkročil za chlapcom cez brány cintorínu.
Ohnivé pero Q2 2017: Urban explorer
Tomáš vošiel do starej továrne a zložil si z hlavy kapucňu. Na chrbte
mu
naskočila husia koža, keď mu trochu dažďovej vody stieklo za golier
bundy,
no sčasti za to mohla aj pochmúrna atmosféra tohto miesta. Zaplavil ho
pocit
déjà vu, akoby tu už niekedy bol. Nakoniec, rozpadnutá továreň
vyzerala
rovnako…
Ohnivé pero Q2 2017: Elegán
Dnešný pracovný deň začal v miestnej fabrike rovnako ako obvykle.
Partia
chlapov a žien pracujúcich spolu v zadnej časti dielne spokojne popíja
svoju rannú kávu. A rovnako ako obvykle aj dnes sa ich rozhovor točí
okolo
ich momentálne obľúbeného seriálu.
Ohnivé pero Q2 2017: Rozpolcená zahrada
Na zahradu padaly paprsky ostrého letního slunce. Padají na tu stranu, kde
je
silnice, na tu stranu, kterou všichni vidí, ta, kolem, které chodí lidé
a
usmějí se, když se podívají. Je to část, podle které budete
hodnotit.
Ohnivé pero Q2 2017: Tma
Neznášala pracovať na smeny. Odjakživa túžila po bežnej práci. Ráno
do
roboty, poobede z roboty. Ako pracovníčka v závodoch však často
končila
až po desiatej večer. Za Tmy z roboty. Ranná smena jej zasa začínala
o šiestej ráno. Za Tmy do roboty. Temrava ju sprevádzala každý deň.
Ohnivé pero Q2 2017: Temné jazero
Znova žblnkanie vody. Miloš už bol zvedavý. Vstal a podišiel
bližšie
k vode, ale nič nevidel. Len svetlo mesiaca odrážajúce sa od hladiny.
Asi
päť metrov od neho uvidel postavu vychádzajúcu z vody.
Ohnivé pero Q2 2017: Valec
Oslepujúce svetlo. Privreté viečka nedokážu dostatočne zabrániť
omračujúcej nepríjemnosti. Pritláčam dlane na oči a pokúšam sa
zhromaždiť, náhlim traumatickým atakom, rozstrelené myšlienky. Čo sa
deje? Bol som na ceste. Kráčal som lesom bezcieľne, po počiatočnom,
panickom úteku
Ohnivé pero Q2 2017: Legenda mezi vrahy
„Ještě jednou ti blahopřeji,“ řekl Thordal s nepatrným úsměvem
na
zjizvené tváři. Neměl ve zvyku moc se smát, ale dnes k tomu měl
důvod.
Jeho společník zahalený v černé kápi přikývl. „Za to, co umím,
vděčím jen tobě,“ odvětil ledovým hlasem, jenž mrazil jako čepel
meče
na holé kůži.
Ohnivé pero Q2 2017: Vodopád
Peter pocítil náhly príval energie, ktorý ním pretekal ako mohutná
rieka.
Pomaly začínal pochybovať, či bol dobrý nápad vybrať sa k tomuto
vzdialenému vodopádu tak fatálne spojeného so životom jeho starej mamy.
Napriek tomu z neho nevedel odtrhnúť oči.
Ohnivé pero Q2 2017: Obraz
Milan si pokojne odpil z piva. Už dávnejšie prestal počítať koľko
ich
v tento teplý letný večer vlastne vypil. Alkohol a jeho obľúbená
krčmička(s romantickým názvom Záhrada) bolo to jediné, čo mu ešte
dokázalo urobiť radosť.
Ohnivé pero Q2 2017: Za těmi okny je jiný svět
Není to dům s temnou zdí a pustým dvorem, není na konci ulice
s reklamou
„Na prodej“. Je to dům jako každý jiný. Zdi, za těmi zdmi
místnosti,
v těch místnostech tma. Do tmy září světlo okny. Skrze stromy
prostupuje
do skla. Za těmi stromy něco žije, za těmi okny někdo sedí.
Ohnivé pero Q2 2017: Potkaniar
Keď sa rodičia nevedia zhodnúť na mene svojho dieťaťa, môže to
dopadnúť všelijako. Niekedy rozhodnú kameň, papier, nožnice a inokedy
hádzanie mincou. U môjho priateľa Kehara dokonca rozhodli päste.
Ohnivé pero Q2 2017: Zafírový poklad
„Bože!“ zastenal Štefan, zatiaľ čo sa z neho na záchode miesto
bežného tekutého obsahu rinula krv. „Prečo?“ položil rečnícku
otázku
a od bolesti udrel do kachličiek. Darmo, nachladnutý mechúr nie je
príjemná
záležitosť. Ak to vôbec je mechúr, pomyslel si.
Kalendár
Ohnivé pero Q2 2017: Únos
Útroby lietajúceho taniera vyvolali v Kleťovi spomienky na detstvo.
Podobne
totiž voňal nový favorit, ktorý si jeho otec v deväťdesiatych rokoch
kúpil. Okrem toho jeho strýko rád rozprával príbeh o tom, ako ho
zamlada
uniesol lietajúci tanier. Kleťovi rodičia mu zakazovali hovoriť to pred
deťmi, ale strýko vedel vyčíhať chvíle, kedy neboli nablízku.
Ohnivé pero Q2 2017: Pekár
Ťažké chodidlá istým krokom merali cestu skrz oďobkané malinčie
tvoriace
pomyselnú bránu do lesa za sprievodu vyčíňania búrlivého vetru
prinášajúceho so sebou hustý dážď. Kvapky odrádzal plášť
chrániaci
majiteľa nielen pred tvrdohlavým počasím, dovoľovali nositeľovi
splynúť
s tieňmi.
Ohnivé pero Q2 2017: Prsteň
Najradšej mal Zuzanku. Na jej vysokú štíhlu postavu a blonďavé vlásky
by
sa vydržal pozerať dlhé hodiny. Občas si predstavoval, čo jej povie ak
sa
niekedy skutočne stretnú. Možno by stačilo povedať „ahoj, ľúbim
ťa,“
pomyslel si. A ona všetko pochopí.
Ohnivé pero Q2 2017: Prítomnosť navždy
Boli sme tri, ja v prítomnosti, M. v minulosti, a J. v budúcnosti.
Zobrala
som niekoľko liekov, aby som zaspala v prítomnosti a tak sa preniesla do
budúcnosti a pozrela J.. A J., ako vždy, sedela za stolom a jedla čipsy.
Tak
som jedla s ňou. A potom nám napadlo, že sa prenesieme do minulosti a
spolu
pozrieme M.
Ohnivé pero Q2 2017: Rituál
„Ako rád by som mal tvoj spokojný život,“ oslovil Peter kozu, ktorá
sa
pásla neďaleko školy kde úspešne učil už vyše dvadsať rokov. Teda,
presnejšie povedané, kde bol považovaný za úspešného učiteľa. On
sám
sa tak necítil už dlhú dobu.
