Ohnivé pero Q2 2017: Zázraky

Starca z modlitby vyrušil zvuk pištiaceho čajníka.Roztrasenou rukou sa natiahol po ošarpanej paličke a snažil sa rozhýbať stuhnuté končatiny.Zhrbený sa dotackal do kuchyne.Jednou rukou si zalieval čaj z čerstvej šalvie do prasknutej šálky,druhou si pridržiaval boľavý chrbát.Ako bývalý hodinár opravil mnoho hodín,chrbát opraviť nedokázal.Zahasil oheň v piecke,vzal si čaj a pobral sa do miestnosti bez okien s jednou posteľou,nočným stolíkom a hojdacou stoličkou.V posteli ležala žena,starcova družka odkázaná na lôžku.Už roky neprehovorila,už roky sa nepohla.Mala strašidelné kruhy pod očami a tvár jej špatila široká jazva ,čo sa jej ťahala ako struha od pravého ucha cez líce až po krk.Tým,že stratila časť svalstva a tkaniva vyzerala jej tvár ako po mŕtvici.Kedysi pracovala v ústave pre duševne chorých.Potom ju navštívil pacient s nožom v ruke,ktorému Boh našepkal,aby ju zabil.Ten muž je už v úplnom poriadku,vyliečil sa.Ona upadla do hlbokej katalepsie,z ktorej sa už nikdy neprebrala.Starec minul všetky našetrené peniaze na lekárov,len aby jej pomohol,ale všetko jeho úsilie bolo márne.Doktori vraveli,že sa z lôžka už nikdy nepostaví a bez prístrojov sa nebude môcť sama ani nadýchnuť.Starec pracoval koľko len vládal,ale na nemocničné výdaje to nestačilo.Nakoniec ho finančná núdza prinútila rozpredať všetok majetok.Kúpil si byt v štvrti,kde vám ženy za peniaze nepovedia nie,a kde každá nečakaná návšteva končí smrťou či znásilnením.Pos­ledné peniaze minul na kúpu dýchacích prístrojov,ktoré dostal od nemocnice so zľavou a dúfal,že v domácom prostredí sa jeho družka snáď prebudí k životu.Nič nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy.Bez pezňazí sa starec mohol uchýliť už iba k možnosti,ktorá síce pomáhala iba v príbehoch,ale bola zadarmo.Modlit­ba.V tichých modlitbách starec prosil Boha,aby jeho žena znova chodila a rozprávala.Ponúkal Bohu svoj život za jej,no jeho prosby zostávali nevyslyšené akoby sa Boh rozhodol dať od neho ruky preč alebo jednoducho nebol taký všemohúci ako sa o ňom rozprávalo.Ale aj tak zotrvával v tichu temnej miestnosti,modlil sa a načúval láskyplnému chrapčaniu manželky.Nikdy od nej neodchádzal a miestni si začali šepkať,že sa rozpráva so smrťou a so smrťou sa treba rozprávať po tichu.Po ďalšom sklamaní z modlitby si sadol na stoličku.Pozrel na svoju družku zahmleným stareckým zrakom.Aj v tomto zúboženom stave mu pripadala rovnako krásna ako pred päťdesiatimi rokmi.Pripomínala mu obraz na vode,ktorý je stále rovnaký hoci prúd tečie ďalej.Pri tej spomienke ho pichlo pri srdci.Atmosféra v zatemnenej izbe oťažela.Čosi sa pohlo a opustilo svoje prastaré miesto.Predieralo sa to cez stenu,liezlo to po dlážke a šplhalo sa to po nohách postele.Zadieralo sa to do starcových kostí až mu z toho naskočila husia koža.Vychádzalo to z kútov a vypĺňalo to ticho miestnosti.Starcovi sa zazdalo,že svet sa blíži ku svojmu koncu.Nemohol sa zbaviť pocitu,že ho niekto sleduje,ale v izbe nebol nik iba starec,starena a tma plná smútku.Potreboval vyplniť ťaživé ticho izby a tak vytiahol zo zásuvky nočného stolíka malé prenosné rádio na baterky.Chvíľu mu trvalo kým naladil správnu stanicu.Uvelebil sa na hojdacom kresle a započúval sa do vzrušením roztraseného hlasu reportérky denného spravodajstva:

„V posledných dňoch sme sa stali svedkami niečoho,čo naozaj môže zmeniť históriu ľudstva.Boh prišiel na našu zem!Vraví si Neo,stratený boh antickej Atlantídy,fyzické zosobnenie nášho Slnka.Bytosť,ktorá priniesla koniec krvavým vojnám a nastolila zlatú dobu mieru a prosperity.Poprední ministri veľkých krajín mu naplno dôverujú a vravia,že Neo je presne tým,čím vraví,že je-boh.Pravý,skutočný boh.Samotný Neo vyzýva ľudí,že sa nemajú čoho báť,a že sa stane niečo prekrásne.Zvoláva k sebe ľudí a oni prichádzajú. Lieči všetky ich neduhy.Slepí opäť vidia,hluchí počujú,chromí vstávajú zo svojich postelí a ďakujú Neovi za uzdravenie.Kúpu sa v žiare jeho červenej aure a velebia jeho moc.Médiá hovoria,že ide o najväčšiu udalosť ľudstva od kedy Boh prehovoril k Mojžišovi! Z nemocnice sa šíria zvesti,že Neovi kňazi vyliečili človeka trpiaceho rakovinou.Za hodinu už nemocnica sv. Patrika zívala prázdnotou.Neovi kňazi sa odtiaľ rozpŕchli do ulíc a liečia všetkých,ktorí to potrebujú.“Bol som slepý od svojich 6 rokov.70 rokov som žil v temnote.Dlhých 70 rokov.A potom som sa pozrel nad seba tak ako všetci ostatní a videl som to tiež.Videl som svetlo.Červené a teplé.„Tento a mnohé ďalšie zázraky sa dejú všade,kde sa prijme Neove požehnanie.Ako dlho mu bude trvať odstrániť choroby ktoré nebude treba liečiť?Ľudia vychádzajú do ulíc.Všade vládne ticho.Nikto sa nesťažuje,nikto nezomiera.Ľuďstvo sa konečne blíži k niečomu k čomu bolo od počiatku stvorené.Ale aj napriek tejto radostnej zvesti sa musíme spytovať, čo bytosť ako Neo sleduje príchodom na Zem?Čo si myslí že dosiahne vo svete,v ktorom sa stále vedú vojny v mene bohov? V dobe,kde má každý národ vlastné chrámy,vlastné vierovyznanie a hlavne vlastného boha?Žijeme v modernej dobe ovplyvňovanej antickými zvykmi, ktoré sú v nás hlboko zakorenené,avšak s príchodom Nea už nejde o obyčajnú vieru.Neo môže byť videný,počujeme ho,a navyše,môžeme sa ho dotknúť! Znie to šialene ale po 2000 rokoch sa po zemi prechádza Nový boh a žehná nás svojim svetlom.Žili sme v dobách hrdinov a legiend,ale žeby nastala nová doba,doba bohov?Nakoniec zostáva pýtať sa už iba jediné:Ak jeden zabudnutý boh,jeden "miniboh“ dokáže svetu priniesť toľko šťastia a nádeje,čo dokáže pravý ozajstný Boh?"

Starec vypol rádio a ponoril sa do svojich myšlienok.Kúsok po kúsku vstrebával informácie o novom božstve,ktoré uzdravovalo ľudí bez ohľadu na vierovyznanie.Bola táto reportáž pravdivá? Naozaj sa naskytla možnosť vyliečiť milovanú ženu? Jedinou podmienkou bolo zahodiť vieru v pravého Boha,ktorému obetoval všetko a na oplátku dostal veľké nič.Ale aj tak nechcel zradiť svoje božstvo.Veď prvý boží zákon mu jasne zakazoval klaňať sa iným modlám.Družkino zachrčanie ho prebralo zo zamyslenia.Pozrel sa jej do tváre.Už mu nepripadala taká jemná a krásna ako pred malou chvíľou.Pripomínala skôr mŕtvolu,ktorá sa nechce rozložiť než živého tvora.Naozaj dokáže drobný boh pohanov uzdraviť človeka na smrteľnej posteli? Veľmi tomu neveril,ale neodpustil by si ak by to neskúsil.Odložil horúci čaj na nočný stolík,zložil kríž zo steny,snáď mu to Boh odpustí,a na chvíľu zmizol v kuchyni.Keď sa vrátil,v ruke držal zapálenú sviečku,kľakol si a v tieni ohňa prosil Nea o uzdravenie manželky.Ani len netušil,čo svojím skutkom vykonal.Nasledoval Neovu vieru ako býk,ktorého vedú na jatky,ako jeleň čo sa zamotáva do puta,kým mu pečeň neprebodne šíp,ako keď sa vták rúti do slučky a nevie,že mu ide o život.Keď sa Nový boh objavil v polorozpadnutej chatrči,zbadal zdravú drobnú ženu so škaredou jazvou na tvári ako stíska v náručí mŕtveho muža a vo vzduchu bol ešte stále cítiť čaj z čerstvej šalvie.