 |
„Ááá…“ krik a vydesený výraz na tvári sprevádzal Rayovo precitnutie. Chvíľu mu trvalo kým pochopil, kde vlastne je. Sedel potme vo svojej veľkej kancelárii a jediným zdrojom svetla bol nápis EXIT nad dverami.
„Bol to len sen!“ vydýchol si. Desivý, reálny, ale len sen. Upokojoval sám seba a rozhliadol sa po kancelárii, ktorú tak verne poznal.
„Nočná mora a nie sen!“ zamrmlal si, a nervózne sa zahniezdil v kresle.
Bum-Bum.
„Čo je to za zvuk?“ započúval sa a prudko vstal. Nedokázal určiť, z ktorej strany zvuk prichádza, ale znelo to ako nejaké búchanie. Dosť silné, hoci nepravidelné. Z úst sa mu vyvalil malý obláčik pary, a až teraz pocítil chlad. Otočil sa k oknu a nazrel von. Zima vyčíňala v plnej sile. Obrovské snehové vločky poháňané vetrom poskakovali zo strany na stranu v nepravidelnom rytme.
Bum-Bum.
Aj to búchanie pravdepodobne súvisí s rozmarom počasia. Je 23. december, deň pred Vianocami. Ako vždy, keď je to najmenej vhodné, včerajšia predpoveď počasia o snehovej búrke sa do bodky naplnila. Ray smutne pozeral von oknom. Ruky spojené k sebe si priložil k ústam aby ich aspoň dýchnutím trochu zohrial. To, čo cítil, nebol len chlad, bola to treskúca zima. Celý sa triasol. Snažil sa trochu rozhýbať a ponaťahovať, rozprúdiť krv v žilách. Bol celý stuhnutý a cítil sa ako dolámaný. Dnes tu vôbec nemal byť. Dnes mali s Emily nakupovať darčeky deťom. Predierať sa davmi ľudí na Vianočných trhoch a popri tom sŕkať vianočný punč.
Bum-Bum.
Lenže volal šéf. Bolo to súrne, ako vždy, a nepočkalo to. Šiel, veď za 3–4 hodiny sa vráti.
Strašne sa kvôli tomu pohádali, vlastne vždy sa hádali len kvôli jeho práci. Vedel, že tam trávi viac času ako by mal. No nerobil to pre seba, ale pre nich.
Nechápala to.
Vedela, že z lásky sa žiť nedá, ale aj tak to nechápala. Ray túžil svojej rodine zabezpečiť úplne všetko. Všetko, čo on v detstve nemal. Na rozdiel od Emily pochádzal zo skromných pomerov.
A tak je tu. Deň pred najkrajšími sviatkami v roku, ktoré majú ľudí zbližovať. 23. december a on je ako jeden z mála v práci. Z 3–4 hodín sa stal celý deň a keď prácu dokončil, jednoducho od únavy zaspal. Nestalo sa to prvýkrát.
Bum-Bum.
Vonku sa zbláznilo počasie. S tým bude spojený aj výpadok elektriny a na to nadväzuje aj nefungujúce vykurovanie. Aspoň záložný zdroj si plní svoju funkciu tak, ako má. Mali by svietiť aj niektoré svetlá na chodbe a fungovať aspoň jeden výťah. Otočil sa, a podišiel k vešiaku. V hlave si popritom všetko zrovnával a premýšľal, ako sa odtiaľ čo najskôr dostane. Ak nepôjde výťah, zbehne po schodoch a aspoň trochu sa pri tom zahreje. Kým zbehne 22 poschodí, bude mu aj horúco. Čo sa teraz určite povedať nedá. Bola mu nepredstaviteľná zima. Končeky prstov na nohách si už takmer necítil a ruky ich začali nasledovať. Chcel ich rozhýbať a prekrviť. Nešlo to.
Bum-Bum.
Zvesil z vešiaka kabát a obliekol sa. Skontroloval či má vo vrecku čiapku, rukavice, kľúče od auta a domu. Všetko sedelo až na… mobil. Chvíľku sa ohmatával, nakoniec ho vylovil z vrecka nohavíc. Dve hodiny po polnoci a ani jeden zmeškaný hovor? Zamyslel sa. To som si teda riadne zdriemol. Preto som taký premrznutý a dolámaný. Emily bude poriadne naštvaná, a určite ich čaká „tichá noc“ a nemyslel tým koledu. Je to ešte horšie ako keby sa vykričala. Radšej keby kričala a dala všetku tú nahromadenú zlosť zo seba von.
„Och…“ povzdychol si a vyšiel z kancelárie.
Bum-Bum.
Na chodbe mu udrel do nosa odporný hnilobný zápach. V tej ventilácii snáď niečo skapalo, pomyslel si. Pach bol odporný. Ray sa snažil čo najmenej dýchať nosom, no aj tak ho napínalo na vracanie. Všade bola tma a svietili len zelené núdzové svetlá. Chodba bola dlhá a po obidvoch stranách ju lemovali dvere so vstupmi do kancelárií. Zima a zápach, spolu s tlmeným zelenkastým svetlom, tomu dodávali strašidelný ráz. A do toho to búchanie.
Bum-Bum.
Stále nevedel určiť odkiaľ ten zvuk prichádza. Búchalo to nepravidelne a prichádzalo to zo všetkých strán. Aj keď, teraz už trochu tlmene. Od začiatku tomu venoval len malú pozornosť, ale znervózňovalo ho to. Už sa nevedel dočkať kedy vypadne. Niečo zapípalo. Na konci dlhej chodby sa otvorili výťahové dvere. Raya oslepilo prudké svetlo a zbadal v ňom obrysy troch postáv.
„Héj, počkajte ma, ja že som tu sám.“ zakričal a rozbehol sa k výťahu. Nestihol to ani dopovedať a za neznámymi sa zavreli dvere.
Bum-Bum.
„Kurva! Ďakujem a želám šťastné prežitie vianočných sviatkov, čuráci!“ zakričal na plné hrdlo a pobúchal po dverách výťahu. Stál tam a sledoval čísla poschodí, ktoré výťah minul na vrchnom oznamovacom paneli.
„Garáže. Fajn a teraz poď zase pekne nahor.“ mrmlal si a poskakoval z nohy na nohu. Nechápal to, ale nohy ani ruky si už takmer necítil, nech robil čokoľvek. Hýbanie prstami na nohách, mu dokonca spôsobovalo bolesť.
„Vŕŕŕ-vŕŕŕ…“ Ray zacítil ako mu vibruje telefón. Vytiahol ho z vrecka a pozrel na displej.
Volá Emily. Bez váhania zdvihol a kajúcne spustil spŕšku nacvičených ospravedlnení. Až po chvíli si uvedomil že odpoveďou mu je len šum a chrapčanie.
„Zlato? Počuješ ma? Haló! Si tam?“ niečo začul. Započúval sa. Boli to vzdialené vzlyky a plač.
„Emily, stalo sa niečo? Emily, si to ty?“ odpoveď neprichádzala a spojenie sa prerušilo.
Pozrel na displej a zistil, že vypadol signál.
„Zasrané počasie, ešte toto mi chýbalo.“ V duchu už stokrát oľutoval, že išiel do práce.
Bum-Bum.
Výťah sa pomaly približoval, keď na konci chodby z ničoho nič praskla v svetle žiarovka. A hneď za ňou druhá, tretia. Praskali rad-radom. Všetko začala pohlcovať tma a chlad. Ray pocítil strach. Taký strach, aký ešte nikdy nezažil. Akoby sa celý svet postavil proti nemu a všetko sa na neho rútilo. Skôr než praskla posledná žiarovka, ozval sa známy tón. Výťah oznamoval, že dorazil na miesto.
Bum-Bum.
Dvere sa otvorili a Raya opäť oslepilo prudké svetlo. Rukou sa snažil tieniť si oči, aby aspoň niečo videl. A uvidel niečo, čo nečakal. Nebola to kabína výťahu. Bola to ďalšia chodba. Túto však nepoznal. Bola celá obložená bielym obkladom, od podlahy až po strop. Na jej konci sa vynímali dvojité lietacie dvere, ku ktorým smerovali tri osoby. Jednu z nich spoznal.
„Emily, Emily!“ snažil sa zakričať z plného hrdla. Nepočula ho. Kričal, ako len vládal, no nevydal ani hlások. Bola zjavne veľmi rozrušená. Triasla sa a plakala. Sprevádzali ju dvaja muži. Starší vysoký pán išiel po pravej strane a muž, zhruba v Rayovom veku, po ľavej strane. Obaja mali na sebe oblečené biele plášte a v rukách držali papiere. Behom chvíle zmizli za lietajúcimi dverami. Ray sa rozbehol za nimi, prebehol dverami a ostal stáť ako obarený.
Bum-Bum.
Všetci traja stáli okolo kovového stola na ktorom ležal on. Ray. Alebo to, čo z neho zostalo.
Nohy mal nad kolenami odtrhnuté. Trčali z nich kosti a kusy mäsa. Hrudník mal rozmliaždený, s tržnými ranami. Obe ruky mal zdeformované a na ľavej mu chýbali prsty.
Len tvár mal nepoškodenú.
Bum-Bum.
Teraz mu všetko začalo dávať zmysel. Ray pochopil. Spomenul si. To nebol sen, bola to autonehoda na ceste domov.
Nemohol plakať, nemohol kričať a už sa nemohol ani hýbať. Všetko vybledlo, farby sa stratili. Pohlcovala ho temnota a chlad. Už je tu. Prišla si po neho. Tesne pred tým, ako naposledy vydýchol, uzavrel s Ňou obchod. Dá Jej svoju dušu, ak mu ešte aspoň raz dovolí zazrieť svoju ženu. A tak mu Ona dala pár úderov srdca navyše. Ona bola Smrť. Ray cítil že prichádza jeho posledný úder srdca, ktoré bilo len pre Emili. Do očí sa mu tisli slzy. Uprene sledoval svoju ženu a desil sa toho, čo príde s posedným úderom.
Bum.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.