„Ááá…“ krik a vydesený výraz na tvári sprevádzal Rayovo precitnutie. Chvíľu mu trvalo kým pochopil, kde vlastne je. Sedel potme vo svojej veľkej kancelárii a jediným zdrojom svetla bol nápis EXIT nad dverami.
Vlak zastal. Ošarpané vagóny hrali rovnakými farbami ako listy briez, okolo ktorých prešiel. Vlak akoby túžil splynúť s jeseňou, akoby chcel viac nebyť prostriedkom, z ktorého cestujúci vystúpia a už si nemusia lámať hlavu nad spiatočnou cestou. Bolo poobede. Prekrásny deň.
Nenávidíš monarchii, protože ti před lety vzala matku, proto se chceš za prince vdát a pak ho zničit. Dnes je tvůj svatební den. Možná už zítra bude tvůj manžel mrtvý. Můžeš to dokázat. Stačí jen chtít.
„Čo hľadáš, Gregor?“ „Ceruzku.“ „Si na vesmírnej lodi. Nemôžeš len tak stratiť ceruzku.“
„Rýchlo! Poď, Dereck!“ syčal detský hlas. „Mne sa to nezdá,“ piskľavo odvetil iný hlas. „Nebuď posero,“ odvetil mu chlapec. Dereckova hrdosť utrpela. Nadýchol sa a vkročil za chlapcom cez brány cintorínu.
Tomáš vošiel do starej továrne a zložil si z hlavy kapucňu. Na chrbte mu naskočila husia koža, keď mu trochu dažďovej vody stieklo za golier bundy, no sčasti za to mohla aj pochmúrna atmosféra tohto miesta. Zaplavil ho pocit déjà vu, akoby tu už niekedy bol. Nakoniec, rozpadnutá továreň vyzerala rovnako…
Dnešný pracovný deň začal v miestnej fabrike rovnako ako obvykle. Partia chlapov a žien pracujúcich spolu v zadnej časti dielne spokojne popíja svoju rannú kávu. A rovnako ako obvykle aj dnes sa ich rozhovor točí okolo ich momentálne obľúbeného seriálu.
Na zahradu padaly paprsky ostrého letního slunce. Padají na tu stranu, kde je silnice, na tu stranu, kterou všichni vidí, ta, kolem, které chodí lidé a usmějí se, když se podívají. Je to část, podle které budete hodnotit.
Neznášala pracovať na smeny. Odjakživa túžila po bežnej práci. Ráno do roboty, poobede z roboty. Ako pracovníčka v závodoch však často končila až po desiatej večer. Za Tmy z roboty. Ranná smena jej zasa začínala o šiestej ráno. Za Tmy do roboty. Temrava ju sprevádzala každý deň.
Znova žblnkanie vody. Miloš už bol zvedavý. Vstal a podišiel bližšie k vode, ale nič nevidel. Len svetlo mesiaca odrážajúce sa od hladiny. Asi päť metrov od neho uvidel postavu vychádzajúcu z vody.
Oslepujúce svetlo. Privreté viečka nedokážu dostatočne zabrániť omračujúcej nepríjemnosti. Pritláčam dlane na oči a pokúšam sa zhromaždiť, náhlim traumatickým atakom, rozstrelené myšlienky. Čo sa deje? Bol som na ceste. Kráčal som lesom bezcieľne, po počiatočnom, panickom úteku
„Ještě jednou ti blahopřeji,“ řekl Thordal s nepatrným úsměvem na zjizvené tváři. Neměl ve zvyku moc se smát, ale dnes k tomu měl důvod. Jeho společník zahalený v černé kápi přikývl. „Za to, co umím, vděčím jen tobě,“ odvětil ledovým hlasem, jenž mrazil jako čepel meče na holé kůži.
Peter pocítil náhly príval energie, ktorý ním pretekal ako mohutná rieka. Pomaly začínal pochybovať, či bol dobrý nápad vybrať sa k tomuto vzdialenému vodopádu tak fatálne spojeného so životom jeho starej mamy. Napriek tomu z neho nevedel odtrhnúť oči.
Milan si pokojne odpil z piva. Už dávnejšie prestal počítať koľko ich v tento teplý letný večer vlastne vypil. Alkohol a jeho obľúbená krčmička(s romantickým názvom Záhrada) bolo to jediné, čo mu ešte dokázalo urobiť radosť.
Není to dům s temnou zdí a pustým dvorem, není na konci ulice s reklamou „Na prodej“. Je to dům jako každý jiný. Zdi, za těmi zdmi místnosti, v těch místnostech tma. Do tmy září světlo okny. Skrze stromy prostupuje do skla. Za těmi stromy něco žije, za těmi okny někdo sedí.
Keď sa rodičia nevedia zhodnúť na mene svojho dieťaťa, môže to dopadnúť všelijako. Niekedy rozhodnú kameň, papier, nožnice a inokedy hádzanie mincou. U môjho priateľa Kehara dokonca rozhodli päste.
„Bože!“ zastenal Štefan, zatiaľ čo sa z neho na záchode miesto bežného tekutého obsahu rinula krv. „Prečo?“ položil rečnícku otázku a od bolesti udrel do kachličiek. Darmo, nachladnutý mechúr nie je príjemná záležitosť. Ak to vôbec je mechúr, pomyslel si.
Útroby lietajúceho taniera vyvolali v Kleťovi spomienky na detstvo. Podobne totiž voňal nový favorit, ktorý si jeho otec v deväťdesiatych rokoch kúpil. Okrem toho jeho strýko rád rozprával príbeh o tom, ako ho zamlada uniesol lietajúci tanier. Kleťovi rodičia mu zakazovali hovoriť to pred deťmi, ale strýko vedel vyčíhať chvíle, kedy neboli nablízku.
Ťažké chodidlá istým krokom merali cestu skrz oďobkané malinčie tvoriace pomyselnú bránu do lesa za sprievodu vyčíňania búrlivého vetru prinášajúceho so sebou hustý dážď. Kvapky odrádzal plášť chrániaci majiteľa nielen pred tvrdohlavým počasím, dovoľovali nositeľovi splynúť s tieňmi.
Najradšej mal Zuzanku. Na jej vysokú štíhlu postavu a blonďavé vlásky by sa vydržal pozerať dlhé hodiny. Občas si predstavoval, čo jej povie ak sa niekedy skutočne stretnú. Možno by stačilo povedať „ahoj, ľúbim ťa,“ pomyslel si. A ona všetko pochopí.
Boli sme tri, ja v prítomnosti, M. v minulosti, a J. v budúcnosti. Zobrala som niekoľko liekov, aby som zaspala v prítomnosti a tak sa preniesla do budúcnosti a pozrela J.. A J., ako vždy, sedela za stolom a jedla čipsy. Tak som jedla s ňou. A potom nám napadlo, že sa prenesieme do minulosti a spolu pozrieme M.
„Ako rád by som mal tvoj spokojný život,“ oslovil Peter kozu, ktorá sa pásla neďaleko školy kde úspešne učil už vyše dvadsať rokov. Teda, presnejšie povedané, kde bol považovaný za úspešného učiteľa. On sám sa tak necítil už dlhú dobu.
Na úvod 159. dielu týždenníka pre geekov si spomeňte na jednu kultovú filmovú trilógiu. V tejto časti vás čaká tiež kopa noviniek: o súťaži Ohnivé pero, o narodeninovej oslave Blízkych stretnutí, o Heureke zo 60. rokov, o fešných hologramoch a nesmie chýbať ďalšie LEGO film. Milovníkov hororov vystraší strašidelný trezor, turisti v Japonsku a milovníkov komédie poteší ďalšie Sharknado. Konečne si budeme môcť…
Redakcia denníka Fandom SK vyhlasuje 2. kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero Q2 2017. Poviedky je možné zasielať priebežne. Prvá poviedka tohto kola bude zverejnená 4. septembra 2017 a ďalšie v takom poradí, v akom budú prichádzať. Predpokladaný termín uzávierky je začiatkom decembra.
Kalendár
V mene autorov ďakujem všetkým čitateľom za ich priazeň a konštruktívne komentáre k súťažným textom. A kto je víťazom tohto kola?
Hneď v prvých sekundách úvodu 152. časti týždenníka pre geekov sa vám určite uľaví. Navyše vás čaká kopec trailerov. Kultový belgický detektív sa predstaví v novom filmovom šate a téma mimozemskej invázie je tiež nevyčerpateľná, rovnako ako motív ducha v škrupinke…
Tohoročné jarné kolo súťaže Ohnivé pero Q1 2017, ktoré je už jubilejné 20. v poradí, s predstavovaním súťažných poviedok skončilo. A teraz zostáva posledná radostná povinnosť – rozhodnúť o víťazovi.
Moja milovaná Emma, píše sa rok 2015 a Ty máš práve 6 mesiacov. Oči máš svetlé a vlásky sa mi zdá, že budeš mať kučeravé, tak ako otec. Keďže zrejme čítaš tento list, znamená to, že je 1.7., máš krásnych 15 rokov a ja som mŕtva.
Do uší sa mi zahryzol ženský vreskot, ktorý mi evokoval spôsob komunikácie mojej bývalej so mnou, keď som sa vrátil domov z jedného piva o štvrtej nad ránom. Rinčanie skla a chaotický dupot mi zas pripomenul jej výpady v kuchyni.
Po ohromnej katastrofe, ktorej detailami vás nejdem zaťažovať, ostalo na Zemi veľmi málo ľudí. Nejaká geomagnetická hovadina, aspoň tak to hlásali všadeprítomné pútače, billboardy a správy. V každom prípade, preživších v našej oblasti bolo možné porátať na prstoch ruky.