Hrdinami príbehu sú traja synovia Kiana, ústredného protagonistu
predošlej
časti. Keylan je rodený diplomat a politik, Tiernyn bojovník a
nenápadný
Dornaugh zasa oplýva magickými schopnosťami. Mladíci sa musia
vysporiadať
s pustošivými saesneskými nájazdmi.
Príbeh nás zavedie do sveta Polynézie. Tento svet bežnému Európanovi
či
Američanovi dodnes zaváňa exotikou. Pripomína dobrodružné výpravy
Magellana či Cooka, vzburu na lodi Bounty či podmanivé príbehy takých
majstrov pera ako boli Melville, London a Conrad. Na pozadí takéhoto
množstva
legiend a romantizujúcich predstáv nám preto Kilworth vo svojom texte
ponúka
legendu reality.
Paní z Avalonu nielenže na Mlhy nenadväzuje, ale dokonca ich
chronologicky
predchádza, takže vy, novočítajúci máte možnosť po prečítaní
tenšej
knižky rozhodnúť sa či siahnete aj po jej rozsiahlejšom predchodcovi.
V románe sa preplietajú dve dejové línie. Prvá nich je venovaná
zanikajúcej Atlantíde, druhá britským ostrovom na sklonku
rímskej ríše.
Z myšlienkového hľadiska nesporne zaujímavý román. Štylisticky
však
pripomína reportáž, rúti sa prirýchlo I tam, kde by sa
žiadalo postáť
Nesporne napínavý, zaujímavými detailami a postrehmi preplnený text
(opäť
som ocenil vynikajúce kombinačné schopnosti autorov, ktorí s prehľadom
a
veľmi jemne prechádzajú z roviny histórie skutočnej – útok
avarskoslovanských vojsk na Konštantinopol – o histórie
alternatívnej)
pôsobí príliš neprirodzene a vykonštruovane
Konkurenčný český časopis vydal antológiu najlepších poviedok,
ktoré
uverejnil. Ako sa nám páčila?
Dobrodružný príbeh podfarbený temnou fantastikou, miestami
prechádzajúcou
až do hororu
Téma je triviálna – čo by až tak nevadilo, veď bolo tu už takmer
všetko – mimoriadne odpudzujúca je však zdĺhavosť a popisnosť,
predovšetkým v prípadoch, keď niet o čom
Viacúrovňový labyrint nám poskytuje nádherné príležitosti na
vyhliadkové prechádzky a pohľady na pravú námornú bitku
s nefalšovaným
svišťaním lán a hukotom delovým gulí, odhalí pred nami katakomby
kláštornej pivnice ako i tajomstvá pevniny na Západe
Gemmel ostáva Gemmelom – v tom dobrom i zlom
Pôvabná rozprávková alegória naväzuje na prastarý archetyp
príbehov
o zakliatej vode, súvisiacich pravdepodobne ešte s rituálmi
privolávania dažďa.
Po nemeckej knižke tu máme zbierku juhoslovanského autora. Žeby
prichádzali
lepšie časy pre európsku fantastiku na našom trhu?
Konrada T. Lewandowského zatiaľ poznáme ako autora výborných
politických
sci-fi príbehov. Ale akú píše fantasy?
Resnick na podklade bravúrne zvládnutého materiálu kikujskej mytológie a
na
častých cestách po Afrike odpozorovaného správania domorodých kmeňov
napísal zasa jeden skvelý text.
Ďalšia fantasy s keltskou príchuťou (opäť nechýba už takmer
obligátny
zoznam keltských sviatkov) sa odohráva v alternatívnom svete, ktorý ma
zaujal veľmi uvážlivým dávkovaním bizarností
Unie ve zbrani ponúka kus poctivej atmosféry vojenského románu so
všetkým
čo k tomu patrí – pôsobivými vojenskými scénami, drsným humorom a
ružovkasto ladeným sentimentom „pravej vojenskej lásky“ plukovníka a
obetavej ošetrovateľky…
Kalendár
Fantasy s prvkami dobrodružného námorníckeho a zálesáckeho príbehu
sa
začína odvíjať v šedivom prostredí malej rybárskej dedinky.
Strážca
búrok, Anskierre, je obvinený zo zneužitia svojich schopností –
údajne
rozbúril more a potopil celé mesto. V jeho vinu neverí len malá, po
nehode
chromá Taen.
Purpurový kotúč slnka svojimi poslednými lúčmi pozlátil trávnatú
rovinu, aby vzápätí zmizol za štítmi här v diaľke. V hustnúcom
prítmí sa ešte stále belejú plachty vozov s vysokými kolesami, ktoré
sa
práve zoraďujú do štvorcov. V ďiaľke počuť zavýjanie vlkov…
Knižka jednoznačne najvýznamnejšieho slovenského teoretika
v oblasti
slovenskej fantastiky obsahuje štyri kulturologické štúdie, ktoré
svojim
širokospektrálnym pohľadom presahujú hranice literatúry, ale i umenia
a
dotýka sa i filozofie či sociológie.
V utorok, 26. februára, sa o 18. hodine v bratislavskom
kníhkupectve
Brloh zišla „smotánka“ novodobej slovenskej fantastiky z Bratislavy a
okolia. Slovenský syndikát autorov fantastiky, skoro celá redakcia
časopisu
Fantázia, teoretik Miloš Ferko, autori Zuska Minichová, Juraj Toman,
Števo
Huslica, Tono Stiffel, Marek Eliáš, Juraj Mravec, historik Jozef Svitek,
členovia SF klubu Planéta opíc… Nie, nebolo to rokovanie z…
Jozefa Girovského žiadnemu z priaznivcov slovenskej fantastiky
predstavovať netreba. Je dvojnásobným víťazom Ceny Gustáva Reussa a
jej dlhoročným, veľmi úspešným účastníkom, publikoval vo Fantázii,
Logruse, Ikarii, Nemezise a iných slovenských či českých periodikách.
Debutoval na stránkach zborníka Krutohlav 91–92, kde sa dostala jeho
poviedka Poklad. Dnes, po desiatich rokoch tvo…
V bežnej čitateľskej i autorskej praxi prevláda rovnica jedna sa
rovná
jednej – čiže jeden autor, jedna kniha. Ako osvieženie sa vyskytujú
prípady autorských dvojíc (bratia Strugackovci, Konkol a Pavelková),
prípadne zborníky poviedok či básní. Traja autori v jednej knižke,
v dvoch prípadoch dokonca vytvárajúci autorské dvojice (Zuska
Minichová – Tono Stiffel, Vilo Búr – Tono Stiffel) tvoria vskutku
výnimoč…