Knižka jednoznačne najvýznamnejšieho slovenského teoretika v oblasti slovenskej fantastiky obsahuje štyri kulturologické štúdie, ktoré svojim širokospektrálnym pohľadom presahujú hranice literatúry, ale i umenia a dotýka sa i filozofie či sociológie.
Ondrej Herec, Cyberpunk (vstupenka do tretieho tisícročia), Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2002, 278s.,249sk
Knižka jednoznačne najvýznamnejšieho slovenského teoretika v oblasti
slovenskej fantastiky obsahuje štyri kulturologické štúdie, ktoré svojim
širokospektrálnym pohľadom presahujú hranice literatúry, ale i umenia a
dotýka sa i filozofie či sociológie.Práve v súvislosti s traktovaním
problémov zmienených vedných odborov O.Herec spätne pri analýze
literárnych a umeleckých diel (značnú časť knižky venuje filmovému
seriálu Star Trek) využíva sociologicko-filozofický pohľad. Týmto
pohľadom zvonka získavajú mnohé veci nečakanú perspektívu a autor nás
privádza ku skutočne objavným záverom.
Skôr než vás pozvem na cestu vnútrom knižky, splním si nevyhnutnú a
tristnú povinnosť recenzenta. Obrázok na obálke je prevzatý z knižky
ilustrácií Geralta Broma, ktorá vyšla pod názvom Art Book Darkweres roku
1996 (pozri reprodukciu pod názvom Coil. Za informáciu ďakujem Bystríkovi
Antalíkovi). Dúfam, že naň pani ilustrátorka vlastní copyright.
Našťastie, knižka slúži predovšetkým na čítane – a nie na
pozeranie – a v tomto smere nebudete oklamaní ani sklamaní. Cyberpunk je
knihou na ktorú slovenská fantastika desaťročia čaká ako Šípková
Ruženkana princa. A hrdina ju prebúdza bozkom poznania, aby sa rozvila do
plnej krásy. Pretože Cyberpunk e – po nevydarenom prvolezeckom pokuse
Dušana Slobodníka – druhou knihou slovenského autora, osvetľujúcou
teoretické a metodologické východiská fantastiky. A dodajme hneď na
úvod – knihou kvalitnou, minimálne dostihujúcou úroveň známej
Kagarlického štúdie Fantastika, utopie, antiutopie.
Najrozsiahlejší text knižky, pod názvom Fantastika a realizmus nám v slede
krátkych kapitolie poskytuje pohľad na vzťah dvoch základných živlov
literatúry a umenia. Na rozsiahlom literárnohistorickom materiáli autor
bravúrne ozrejmuje vznik a vývin fantastiky a zároveň jej základné znaky
(fantastické ozvláštnenie, kognitívne ozvláštnenie, rekurzívnosť,
autoreferenčnosť). Fantastiku chápe ako rozsiahle a zložité žánrové
kontinuum. V kontexte uvažovania o literatúre priam šokujúco pôsobí
presvedčivo vyargumentované pootočenie základnej tézy, ktorá
v literatúre chápe ako normálny stav realizmus, kým fantastiku skúma ako
odchýlku, znetvorenie či výnimku. Ondrej Hrec logicky tvrdí, že základom
literatúry je fantastika (veď ak b to tak nebolo, nebola by literatúru, ale
bezduchou kópiou skutočnosti). Táto šikovná zámena postavenia dvoch
základnch predmetov úvahy je potom v ďalšom východiskom doslova kaskády
nových postrehov. O hĺbke prieniku do tejto problematiky svedčí nielen
množstvo oužitej primárnej a sekundárnej literatúry, ktorú autor
väčšinou cituje v origináli, ale i funkčné používanie autorom po
prvýkrát v tomto význame používaných termínov (rekurzívnosť,
autoreferenčnosť a.i).
Štúdia o cyberpunku je fascinujúcim pokusom o vystihnutie rytmu novej doby
prostredníctvom detailnej analýzy jej umenia. Ondrej Herec v tomto texte
suverénne a s prehľadom odhaľuje podstatu postmoderného mechanizmu trhu a
kultúry. Načrtáva odvážnu, no čoraz reálnejšiu víziu oživovania
divošských pudov v modernej spoločnosti, kde sa ľudia z tvorcov menia na
konzumentov-lovcov informácií a zberačov tovaru (pozri názov knižky Michala
hvoreckého).Navyše, prostredníctvom trefných úryvkov dokáže dôveryhodne
priblížiť myslenie generácie o ktorej píše.
Pod názvom Hľadanie nových zázrakov sa skrýva text, ktorý rozoberá hnutie
vedeckej fantastiky ako náboženstvo. Pod úsmevom recesie sa skrývajú
skutočne premyslené svislosti – viera v osobné autority či
„kanonizované“ knihy. Osobne chápem úvahu ako výstrahu pred tým, čím
by sa sf stať nemala. Náboženstiev a ich fanatických prívržencov už máme
na svete viac než dosť.
Knižku uzatvára podnetná esej od názvom Utópia Star Treku. Pod rúškom
„pokecu“ o kultovom seriáli, plného zaujímavých postrehov o sexuálnom
či rodinnom živote členov posádky, tu autor nadhadzuje mimoriadne závažnú
a zaujímavú tému podobnosti modelov socialistického realizmu a spoločnosti
úspešných v USA. Analýza umeleckého diela tu v asi najväčšej miere
prerastá do analýzy spoločenských štruktúr, aby nenásilne ukázala, že
utopický model je len utopickým modelom svetlých zajtrajškov rovnako ako
viery možnosť rozumného vyriešenia všetkých konfliktov – no povedané
slovami autora „Povedzte, poznáte krajší?“ (s.277). Neviem, možno som
trochu vŕtavý, avšak v texte mi chýbal náznak toho, čím sa oba
spomenuté modely líšia…
Vznik spomenutých štúdií je výsledkom autorovho dlhodobého a
sústredeného záujmu o problémy v nich traktované. Prvá z nich, pod
názvom Fantastika a realizmus, vyšla už roku 1999 samostatne,
v stručnejšej podobe. Práce o cyberpunku a utópii Star Treku najprv
odzneli ako prednášky na conoch, neskôr boli publikované v zborníku
Krutohlav a napokon sa dostávajú do knižky. Porovnanie jednotlivých verzií
svedčí o nielen o tom, že autor neprestajne obohacuje svoje poznatky a
rozširuje tak faktografickú bázu textu , ale aj o smerovaní k formálnej
dokonalosti. V tomto texte je každé slovo usadené presne na svojom mieste.
Na rozdiel od veľkej väčšiny slovenskej literatúry o literatúre, Ondrej
Herec pozná váhu výrazov a narába nimi opatrne. Jeho text je stručný a
hutný, mnohokrát preosiaty prísnym sitom sebareflexie, v ktorom napokon
uviaznu len veci podstatné – termíny, súvislosti a hĺbkou vedomostí
podložený humor (pozri napr. pasáže o Star Treku)..
Takto vycizelovaný text sa nečíta ľahko. Je zovretý. Zložitý problém,
ktorý by väčšina teoretikov rozviedla na plochu mnohostranovej štúdie,
autor načrtne na ploche niekoľkých odstavcov. Logicky korektne,
s ilustratívnymi citáciami a briskným záverom. A predsa sa bežnému
čitateľovi bude zdať, že sa to na neho valí prirýchlo. Vari ani nezbadá,
čo to okolo neho prehrmelo, čo vlastne prečítal. Odchovaný mlátením
prázdnej slamy absolvoval zopár riadkov vo vedomí obligátnej prázdnoty
úvodu – keď tu zrazu voľačo skončilo. A on nezachytil jadro…
Hercov text priam núti pozornému vnímaniu. V čase nadvlády zvuku a obrazu
nenápadne, no dôrazne revalorizuje hodnotu slova. Zaklínajúc ho do labyrintu
jemných myšlienkových posunov sťažuje cestu k nemu. Akoby ho chcel
ubrániť pred náporom masy pologramotných sirferov. Ktovie. Možno je
budúcnosť slova v exkluzivite. A, ako autor pregnantne naznačuje vo svojej
štúdii o cyberpunku – prichádza opäť doba predveká, v ktorej sa
čítanie stáva majstrovstvom vyvolených.
Hodnotenie: 9,5/10