Jedno z klasíckých diel fantasy
Mlhy Avalonu by sme v skratke mohli charakterizovať ako poetickú
encyklopédiu Artušovho sveta či košatý životopis polomýtického
panovníka. Bájny časopriestor Camelotu poznávame očami Artušovej
nevlastnej sestry Morgaine. Rozsiahle vedomosti o mýtoch prevzaté autorka
prevzala z Frazera (ostatne jeho Zlatá ratolesť je v podstate
románom-riekou poskladanou z množstva malebných príbehov a popisov
rituálov), literárna inšpirácia kotví v Malloryho Smrti Artušovej. Román
po prvýkrát vyšiel roku 1983 a stal sa literárnou udalosťou. Nečudo.
Bradleyová dokázala úspešne skĺbiť postupy príbehov červenej knižnice
s typicky maskulínnou tematikou rytierskych príbehov. V úctyhodne objemnom
opuse nájdeme pol súboja, dve bitky letmo prerozprávané z počutia,
útočiacu diviačicu a kyselinu chŕliaceho draka Zvyšok diela zaberajú
pôrody, menštruácie a ženské klebety. Ibaže – napriek tomu (alebo
možno práve preto) je to dobré a kvalitné čítanie. Musíte si však
zvyknúť na nenáhlivé tempo, ktoré sa neodvíja v rytme slnečným svetlom
prežiarenýh turnajov či strhujúcch akčných scén, ale v prítmí
mesačného svitu a vnútorných monológov. Bradleyová vytvára zrkadlový
protiklad rytierskeho románu. Namiesto košatého, bleskovo sa odvíjajúeho
deja s mnohými zákutiami a odbočkami, ponúka jednoduchý, pozvoľna sa
odvíjajúci, avšak dokonale vypointovaný príbeh. Namiesto plochých
postáv-typov takmer bezodnú hlbku ľudských charakterov. Spoznávame
dobráckeho, aj keď trochu nerohodného kráľa Artuša, čestného a priameho
Gawaina, jemného a cudného Galahada, hundravého Kaia, no predovšetkým
šľachetného Lancelota. Mužské postavy sú však do značne miry zatienené
(kvalitatíne i kvantitatívne) ženskými protagonistkami. Základný konflikt
románu vyplýva z protikladu medzi princípom svetla, histórie, otvorenosti,
jednoduchosti a kresťanstva, reprezentovaného Artušovou manželkou Gwennwyfar
a Morgaine, predstaviteľkou tmy, mýtu, tajomna, zložitosti a pohanstva.
Autorka bravúrne zobrazuje svet na prechode medzi matriarchátom ovplyvnenou
spoločnosťou Keltov, v ktorej mala žena ústredné postavenie Veľkej bohyne
ploditeľky a patriarchátom raného stredoveku.Prvú predstavu autorka
konkretizuje postavou poslušnej a pasívnej Gwenwyfar, druhú postavou
aktívnej, činorodej až intrigánskej Morgaine , miestami nesmierne
pripomínajúce Scarlett Ó Harovú (a mlhy Avalovu postupne odvieva vietor).
Artuš sa v jej interpretácii stáa panovníkom, ktorý vďaka svojej
dobráckej nerozhodnosti dokáže po odchode Rimanov stmeliť zvyšky
rozhádaných Keltov a zachrániť ich pred pohltením Sasmi. Bradleyovej Artuš
sa však pred Sasmi nezatvára – sisovateľka ukauje, ako jeho kráľovský
dvor postupne prijíma mnohé zo saských zvykov (nosenie brady, saské
napínavé príbehy a pod) a ako Sasi spolu s Keltmi, zjednotení nastupujúcim
kresťanstvom vytvárajú základ anglického národa. Artušova doba je
vnímaná ako oddychový čas, ktorým legenda oddelila dve dejinné epochy, aby
miernila ostrý prechod medzi rodovou spoločnosťou a feudalizmom. Symbolom
odchádzajúceho sveta j posvätný ostrov druidov a kňažiek Veľkej bohyne,
ktorý a nachádza na miest dnešného kláštora v Glastonbury. Vstup na tento
ostrov je prístupný len zasväteným a je čím ďalej tým ťažší.
V závere románu j ostrov úplne pohltený kláštorom. Šedivá Morgaine,
sklamaná z porážky svojho náboženstva však nachádza v kresťanstve
prekvapujúce množstvo prvkov svojej viery. Ako zázrak splynutia a plodného
ovplynenia dvoch náuk je vysvetlené i tajomstvo grálu.
Veľký rozsah textu občas napína trpezlivosť čitateľa. Predovšetkým
podrobné popisy prstíkov a vláskov batoliat mi osobne liezli na nervy.
Žiaľ, nemôžem nepriznať – aj ony majú v štruktúre diela svoj
význam. Tvoria totiž presný protiklad úmorne podrobných popisov výzbroje a
výstroje bojovníkov v eposoch a rytierskych románoch. Už zmienená hĺbkovo
podaná psychika postáv je predpokladom pre bravúrne zvládnutú motiváciu
ich konania. Všetko sa odvíja akoby samozrejme a prirodzene. Postavy, videné
zvnútra poznáme natoľko dokonale, že aj ich najneuveriteľnejší a
najhrdinskejší skutok vnímame cez prizmu intimity. Artušov dvor pripomína
rodinu, v rámci ktorej sa nenáslne dopracujeme napr. k poznatku
o Lancelotovom sklone k homosexualite (údajne preto je tak neuveriteľne
štedrý k novoprišlým mladým rytierom. Nie, Bradeyová rytierom neodpustí
nič a nemilosrdne rúca mýtus ich bezchybnosti. Zo zápornej čarodejnice
Morgaine zasa naopak vytvára pôvabnú ženu) . Bradleyová ako praktická
gazdinka nezabúda na žiaden detail – okrúhly stôl je taký obrovský, že
ho pred inštaláciou v hlavnej sieni Camelotu musia poskladať z dielcov.
Cez prizmu dôvernosti sú podané aj pasáže Lancelotovho súboja s drakom,
Morgainino zariekanie divokej prasnice, aby zabila jej nenávideného
nevlastného syna ako i jej pokus pozbaviť Artuša Excaliburu, keďže zradil
zásady „pravej viery“. Fantastické ozvláštnenie je striedme a vieryhodne
splýva s reálnym pozadím, presnejšie, je ním čoraz väčšmi pohlcované.
Už neraz mnou spomenutý veľký rozsah textu okrem príjemných odbočiek a
malebných detailov (rozhovory Morgaine, Lancelota, Artuša a Gwenwyfar patria
k brilantným ukážkam ľúbostných dia a trialógov) obsahuje žiaľ,
i hluché miesta. I napriek úcte k veľkej epike – úvod, popisujúci
predpôrodný stav Morgaininej matky Igraine je jednoducho zdĺhavý a
zbytočný. Nevieryhodne pôsobia rozhovory Artuša a Gwenwyfar
o náboženstve.Autorka v nich občas skĺza k naivnej obrane druidského
učenia. Našťastie všetko napráva nestranným záverom. Román, v ktorom sa
vlnivo prepletajú osudy Artuša, Lancelota, Gwenwyfar, Morgainea Lancelota od
ich prvého stretnutia na Avalone až po záverečné finále medzi
kláštornými múrmi. si akiste podmaní všetkých, čo dokonale poznajú
artušovskú látku a na základe maloryho Smrti Artušovej si sami dokážu
dotvoriť to správne autorkou zámerne zamlčané epické pozadie plné rinkotu
mečov (neodpustím a rýpnem si – u Bradleyovej rinčia nanajvýš ak
lyžice a panvice). Neskúsenejším preto odporúčam ako úvod do
artušológie inú knižku. Hodnotenie: 9/10
Marion Zimmer Bradley, Mlhy Avalonu, Praha, Knižný klub 2001, preklad Dana Vlčková, 798s, 549 sk  Juraj MadMaxon