Fantasy s prvkami dobrodružného námorníckeho a zálesáckeho príbehu sa začína odvíjať v šedivom prostredí malej rybárskej dedinky. Strážca búrok, Anskierre, je obvinený zo zneužitia svojich schopností – údajne rozbúril more a potopil celé mesto. V jeho vinu neverí len malá, po nehode chromá Taen.
Autorka sa pri zobrazení mágie svojho sveta podnetne inšpiruje šamanizmom
(Anskierre ako Strážce bouře ovláda počasie pierkami, v ktorých sa
skrývajú vtáci, reprezentujúci jednotlivé živly, napr. sokol búrky a
pod). Tajomní Vaereovia, rasa, ktorá v šere dávnoveku prišla na Zem
z vesmíru, však používajú i počítače a inú modernú techniku (ponorka
s raketovým pohonom a.i). Protihráčom velebného Anskierreho je pôvabná,
ambiciózna Tathagres. Jej prívržencom a obdivovateľom sa stáva Emien,
Taenin brat, ktorý uverí, že smrť jeho sestry zavinil Anskierre a túži sa
mu pomstiť. Pod vplyvom Tathagres sa dostáva do vleku temných síl.
V osudovom zápase o kľúče Elfinfaeru sa stáva protivníkom svojej sestry
Taen, ktorá pod vedením Vaereov rozvíja svoju schopnosť čítať sny.
Autorka zručne načrtáva príbeh o obeti a zodpovednosti. Anskierre sa
obetuje a zostáva uväznený v strnulom stave pod príkrovom ľadu, aby spolu
so sebou uväznil obludných démonov mrazu. Démon Llondel nastaví rameno
meču, nasmerovaném na Jarica, potomka mocného čarodeja Ivaina. Llondel
hynie, aby mohol žiť chlapec , schopný zabrániť kľúčom Elfinafaeru, aby
otvorili brány Temnoty. Široko koncipovaný príbeh sa odvíja na pozadí boja
ostrovného kráľovstva slobodymilovných pirátov Cliffhavenu, na čele
s ošľahaným morským vlkom Kielmarkom a Kisburnu, rozpínavej námornej
veľmoci, pod vedením labilného, dekadentského princa (v tomto prípade si
autorka s kresbou charakterov starosti nerobila). V románe čitateľa
upútajú podmanivé obrazy kôrovcom podobných démonov mrazu či Vareov,
bytostí veľkých ako stehno dospelého muža so zvončekmi na klobúku.
Príbeh sa odvíja v ostrovnom svete, tak trochu pripomínajúcm Le Guinovej
Zeměmoří. Kulisy románu prezrádzajú autorkine bohaté znalosti ako
i sčítanosť. Pri popise pasáží z morských plavieb naväzuje na klasikov
námorníckeho príbehu ako sú Melville, Conrad či Stevenson. Dejové pásmo,
venované Jaricovmu pobytu u zálesáka Telemarka zasa evokuje romantiku
Setona-Watsona, Curwooda či Londona. Až na to, že vydry chytené do pascí
sú šesťnohé. Nenásilná naväznosť na literárnu tradíciu umožňuje
autorke pohybovať sa v priestore so samozrejmosťou, bez zbytočného
vysvetľovania. Namiesto zdĺhavých líčení bizarných a v podstate
nemožných spoločenských vzťahov či všelijako domotaných rekvizít
rozmanitých kultúr, predstavuje život svojho sveta prostredníctvom
všedných činností, rovnakých i v odlišnej dimenzii. V románe máme
možnosť dozvedieť sa ako založiť oheň za snehovej búrky, kormidlovať
loď či loviť ryby. Detailné zachytávanie úkonov postáv zvyšuje
vieryhodnosť, paradoxne však svojim charakterom pripomína realizmus.
K jednoznačným kladom románu môžeme zaradiť dôkladnú psychologickú
kresbu postáv. Vieryhodne je zachytený predovšetkým prerod Emiena z trocha
naivného rybárskeho synka na krutý nástroj moci démonov. Okrem
vonkajškového napätia akčných scén román zaujme strhujúcimi bojmi myslí
a vedomí čarodejov, schopných preludmi meniť skutočnosť do hrôzostrašnej
či grotesknej podoby. Taen napríklad v očiach miestnej krásky, ktorá svoje
povädnuté vnady vylepšuje vypchávkami, namiesto skutočného zanedbaného
rybára navodí predstavu príťažlivého šviháka. Následné stretnutie
dvojice vedie k zrušeniu obojstrannej ilúzie a… Pointu scény si
vychutnajte sami. Na rozdiel od množstva počítačom zapáchajúcich fantasy
knižiek Janny Wurts ponúka skutočný literárny text. S premyslenou
kompozíciou a do detailov dotiahnutou motiváciou postáv. Je to pani autorka.
Skúsenou rukou ovláda text i čitateľa. Konanie jej hrdinov sa v spleti
umne rozhoených dejových línií a myšlienkových podtónov nedá
predvídať, takže dychtivo čítate do posledného písmenka.
Pôsobivé obrazy a napínavé scény autorka dávkuje rafinovane
v náznakovitých vidinách krížiacich sa vedomí. Netrpezlivejším
čitateľom preto môže tempo románu pripadať trocha ťažkopádne. Tento
dojem je umocnený i štylistikou textu. Súvetia sú (keďže originál som
nečítal nie som schopný posúdiť či je to zásluha autorky alebo
prekladateľa) obludne dlhé, neprehľadné. Rušivo pôsobia preklepy (Živí
lidí namiesto živí lidé na s.418, Kilmark namiesto Kielmarka na s.454 a
pod). Strážce bouře však napriek tomu je poctivá knižka s pôsobivou
atmosférou a navyše s ambíciou ponúknuť čosi viac než len sled voľne
previazaných akčných scén.
Hodnotenie:9/10
Janny Wurts, Strážce bouře (První kniha cyklu ohně), Radomír Suchánek, Brno 2001, preklad:Jarmila Gajdová, 462 s, 304 sk
Miloš Ferko   Juraj MadMaxon