Purpurový kotúč slnka svojimi poslednými lúčmi pozlátil trávnatú rovinu, aby vzápätí zmizol za štítmi här v diaľke. V hustnúcom prítmí sa ešte stále belejú plachty vozov s vysokými kolesami, ktoré sa práve zoraďujú do štvorcov. V ďiaľke počuť zavýjanie vlkov…
Nie, nemáte pravdu. Nie sú to vysťahovaci na ceste na Západ, ani husiti
na ceste južnými Čachami. Ide o Žambochom vyvorený drsný svet, v ktorom
sa romantika stráca v krážoch obchodných machinácií. Rozprávačom a
hlavným hrdinom je drsný chlapík, s neobvyklým záujmom o knižky (kvôli
krádeži jednej z nich ho naháňali cez pol kontinentu. Keď ho útek už
unavoval, knihu vrátil. napokon, aj napriek ustavičnému naháňačkovému
stresu ju už stihol prečítať)., Koniáš. Má za úlohu doviesť na nové
územie tisícku kolonistov. Zápletka i atmosféra diela však vskutku western
takmer na nerozoznanie pripomína. Pištoľník má ochrániť farmárov, ktorí
mu nedôverujú. Svet tulákov a dobrodruhov (Koniáš, Kant, Bonsetti) je
stavaný do protikladu so svetom „usadlých, pracujúcich (Kowalski a
farmári)“. Hlavný protagonista verbuje kumpánov, naprvý pohľad sa
zamiluje do žiaľ už vydatej, krásky. akoby očistom uniká nástrahám
desiatich vrahov, ktorí sa ho usilujú zlikvidovať. Záležitosť teda skrýva
nejaké tajomstvo. Koniáš, v snahe prísť mu na koreň, okrem sledovania
tajomných postáv v tmavých uličkách a využitia tradičnej metódy
prikladania noža na hrdlo. ako slušný človek zájde do knižnice.Keďže ako
profík robí všetko poriadne, pracovný čas vyhradený pre návštevníkov mu
nestačí . Schová sa medzi regálmi – a noc namiesto v bordeli strávi
štúdiom. Toto nezdravé hýrenie však vonkoncom nemá vplyv na Koniášov
zdravotný stav. s vervou sa púšťa do ďalšieho boja s mocným neznámym,
usilujúcim sa zabrániť výprave. Od realistickej kovbojky sa príbeh začína
líšiť až po uvedení mágov a ich myšlienky predpovedajúceho kryštálu na
scénu. Mágovia tvoria v Žambochovom svete osobitnú kastu. Ostatnými
členmi spoločnosti sú trpení, podozrievaní z nekalých praktík. Nemajú
prístup k vysokým funkciám a mimoriadne lukratívnym zamestnania. Sú však
bohatí a vynaliezaví – a preto nepostadateľní. z uvedeného je rejmé,
že pri vytváraní ich obrazu sa Žamboch inšpiroval postavením Židov
v stredoveku. Hm…lenže… Milovníci bielej i čiernej mágie budú
sklamaní. Žamboch nepotrebuje vykrývať slabiny v motivácii či kompozíci
nečakanými zvratmi deja pomocou alogických trikov. Suverénne pred nami
načrtáva príbeh o odvážnych mužoch, sprevádzajúcich karavánu na ceste
za zemou a novým domovom. V knihe nájdeme struhjúce a podrobné opisy
súbojov, nádhernú, človekom nedotknutú prírodu, romantickú lásku,
špinavé intrigy i krutú pomstu. Presne v tradícii špičkových westernov
stretávame postavy ušľachtilých vrahov (Bonsetti, Duno), mužov zeme
(Kowalski) nepokojných tulákov (Koniáš). Títo individualisti presadzujú
záujmy hŕstky drobných podnikateľov a farmárocv proti mocnému impériu na
čele s cisárom nahrádzajúcim zlého naftového magnáta či iného šéfa
monopolu. Western, ktorý sa zrodil v USA druhej polovici 19.storočia na
pozadí rozporov individuálnych výrobcov s kartelmi, naberá druhý dych
v ranom kapitalizme postsocialistickej Európy, v ktorej tento boj práve
prebieha. Ibaže omnoho rýclejšie, tvdšie a s jednoznačnejším koncom.
V Žambochovej fantasykovbojke osviežujúco pôsobí jemný a nevtieravý
erotický podtón, ktorý dielu dodávajú pasáže odohrávajúce sa
v nevestincoch, láska Kristýny a Koniáša, no predovšetkým pôvabne
vykreslené dvojženstvo sprvoti uhundraného puritána Kowalského, ktorému
práve dve družky dodajú dostatok energie na prekonanie rozmanitých
prekážok. Žamboch v recenzovanom románe ukazuje, že westerny čítal
naozaj pozorne. Akcia strieda akciu, najdôležitejšie situácie sú umne
„nasvietené“ z hľadiska viacerých postáv, striedajúcich sa
v rozprávaní. Spomenutý pomerne jednoduchý trik striedania rozprávačov
umožňuje autorovi, aby zo zdanlivo nedôležitej zápletky vytvoril situáciu
plnú napätia. Počas cesty z Fenidongu na Koniáša striehne vrah. Čitateľ
to vie, pretože mu to v predchádzajúcom vstupe „oznámil“ Kowalski.
Bystrý dobrodruh si všimne, že voľačo nie je v poriadku, v poslednej
chhvíli pred strelou uhne. Vrah však útočí ďalej. autor pasáž prerušuje
a náhli sa inam. suma sumárum nevieme, či Koniáš ostal nažive a ako
vlastne stihol tak rýchlo zareagovať. pochybnosti sa v nás vynárajú aj pri
identifikácii vraha. Kowalski sa síce rozhodol koniáša zabiť, pretože ho
považuje za zradcu…ale, nechceme veriť, že by sa tento dobrák odhodlal
k zákernému úskoku. Napokon vysvitne, že – hádam bude najlepšie, ak si
to prečítate sami. Žamboch teda skutočne dokáže s minimom rekvizít
skutočné divy. Už dávbno som si nevychutnal také dramatické bojové
scény, zaťažené minimom sprievodných faktov a kľučiek. Udalosti do seba
logicky zapadajú, situácia je prehľadná, nebezpečenstvo prichádza akosi
samozrejme – no o to hrozivejšie je. Hrdinovia sa rozhodujú a konajú
rýchlo, ako v skutočnom westerne čin je takmer rýchlejší ako myšlienka.
Keď sa Koniáš dozvie, že vrahom, ktorý má zničiť karavánu je chlapík,
ktorého, spolu so stvkou kumpánov najal na ochranu tábora, v zlomku sekundy
posielasvoju milovanú kristínu na konvalinky, sype ich do vína, aby
nepriateľov priotrávil. v rýchlosti však nestihne poriadne označiť
nádoby – a tak sa večerný pijáles (prinajmenšom v našich očiach)
mení na napínavú lotériu. Pôsobivosť akčných scén je umocnená dvojitou
povahou ich hlavného hrdinu, koniáša. Koniáš ako knihomoľ si vopred
vymyslí plán. obvykle riadne bizarný. prirodzene, sme zcedaví, či sa mu
podarí úspešne ho doviesť do konca. V toku deja sa však z
„intelektuála“ mení na šelmu-zabijaka, na primitíva reagujúceho
inštinktívne a nepredvídateľne. Teraz teda netrpezlivo čakáme nielen na
konečný výsledok, ale pozorne sledujeme každý pohyb htrdinu a hádame, či
sa bude držať plánu alebo zaimprovizuje. Vo vrcholných okamihoch akčných
scén nás autor podmanivo vťahuje do sveta dávnej epiky. Do sveta rozprávok,
bájí, mýtov a eposov. Do sveta, v ktorom sa menej myslelo a viac konalo, a
ktorý sa v nostalgicko-idealizovanej podobe najvýraznejšie premietol práve
do dobtrodružných románov a westernu. Žambochove postavy nie sú ľudia, ale
héroovia. O ich vnútornom živote nevieme takmer nič. Nepotrebujeme to.
V slobodnom epickom priestore divej krajiny sa dostatočne realizujú navonok.
prefíkaný a vynaliezavý Umwald, chlapec z ulice, nás očarí svojou
schopnosťou zistiť aj nemožné a byť takmer všade. Energická prostitútka
Rezka dokáže v rozhodujúcej chvíli nielen načúvať za správnymi dverami,
ale i odseknúť správnu hlavu. Obludne obrovský sochár Hammond nám splýva
s dvomi päťdesiatlitrovými vedrami plnými vody, ktoré akoby nič
dennodenne vláči do tábora. Svioju nadľudskú energiu vybíja v tesaní
sôch, aby v závere uskutočnil grandiózne dielo – drevený most ponad
priepasť v horách. Celkom príznačne hynie pri jeho obrane pred jazdcami na
koňoch. Rúti sa do spenenej rieky spolu s troskami svojho diela a jedným
z koní, ktorého holými rukami zhodil z mostu. Mĺkvy Kant, postavou
pripomínajúci troglodyta aj v najťažších chvíľach vytrvá pri
Koniášovi a umiera s pohŕdavou nadávkou na perách. Bonsetti, sklamaný
nevernou ženou, obludne chladný profesionálny zabijak, šíriaci okolo seba
skazu, svoje zúfalstvo obracia proti Koniášovi. Súboj však ostane
neukončený, pretože sa zjavia jazdci na čele s jedným z hlavných
ničomníkov, Dunom. Bonsetti hynie v spravodlivom boji, patetickú prehru
s hlavným hrdinom prenechá Dunovi. A napokon Koniáš samotný, húževnatý
rytier bez bázne ahany, schopný vyviaznuť z pazúrov magického šialenstva
a pomstiť sa zloduchovi, poťahujúcemu nitky v pozadí. Individuálne osudy
postáv sa odohrávajú na pozadí širších skupinových scén. Vrchlným
momentom knižky bezpochyby je popis bitky o most nad priepasťou, v ktorom sa
Žamboch ak nie vyrovnal, tak bezpochyby priblížil k majstrom bojových scén
klasických dobrodružných či historických románov. Jehovieryhodne
patetickí hrdinovia mi pripomenuli Zaglobu, Skrzetuskeho či Podbipietu s jeho
snom zoťať tri hlavy jedným úderom v Trilógii Henryka Sienkiewicza alebo
Dumasových mušketierov (prinajmenšom Hammond vyznieval porthosovsky).
Nadľudskí hrdinovia, idúci v šľapajách Achilla a Hektora, neobmedzovaní
nikým a ničím, poskytujú síce jednoduché, no naveky inšpiratívne vzory
obetavosti, hrdinstva a lásky. Z uvedeného je hádam jasné, že Žambochovi
hrdinovia nemohli a nesmeli byť obmedzovaní barličkami mágie. Príliš úzky
im však bol aj svet reálnej histórie. Preto sa Žamboch rozhodol pre
kompromis medzi westernom a fantasy. Kompozíciu, štruktúru a obsah kovbojky
vsadil do kulís vymysleného sveta, aby unikol potrebe popisovať dejinné
súvislosti. Ovzdušie westernovo tvrdých mužov mu zasa na druhej strane
poskytlo možnosť maximálne zjednodušiť kulisy. Žiadne paláce, ani
podrobné popisy miest. Nijaké bizarné národy či krkolomné jazykolamy.
Vrchol jazykového ozvláštnenia tvorí moravský dialekt v ústach
sympatického homosexuála Honzy Šobhaje či ironicky ladené mená postáv
(Kant , ako sme už spomenuli označuje dobráckeho, no prostoduchého zabijaka
s výzorom nenderatálca, hlavný hrdina, vášnivý milovník kníh nosí meno
jezuitu Koniáša, ktorý sa preslávil ich pálením v pobielohoských
Čechách a pod). Zdá sa, že podobnosť s realitou (nablaho) vplyvnila
i autora obálky. Žena v pozadí má na krku krížik. Žamboch sa pri svojom
sručnom popise reálií, o náboženstve nike nezmieňuje. Neviem teda,
odkiaľ ilustrátor nadobudol istotu, že v ním vymyslenom svete žijú
kresťania. V stupujúc do románu Na ostřích epelí, a ocitáme
v imaginárnom časopriestore Jednoducho, namiesto vtedy na Západe môžeme
hovoriť vtedy na kežských stepiach. Sme v univerze, kde sa všetko
podriaďuje mocnému, strhujúcemu a všetko strhávajúcemu toku pravej,
krištáľovo čistej ničím, neriedenej epiky.
Hodnotenie: 9/10
Miroslav Žamboch, Na ostřích čepelí, Klub Julese Vernea, Praha 2001, 557s, 328 sk.
Miloš Ferko   Juraj MadMaxon