Bol to jeden z tých dní kedy pekné počasie vytiahne nejedny nôžky
na
prechádzku prírodou.
Na diaľnici E58, v blízkosti Hronskej Breznice je autobusová
zastávka.
Priamo na diaľnici. Unikát. Zastávka je modrej farby. Pamätá
lepšie časy.
„Okamžite si uprac ten vílí prášok! Už ti to nebudem
opakovať,“
napomenula mama svoju šesťročnú dcéru a pustila sa do skladania vecí.
„Neutáboríme sa tu?“ "Nevidíš ten terén okolo? Stojíš v močiari,
do
rána nám všetko namokne…
Milan statočne odolával nátlaku svojich priateľov. Dnes boli
mimoriadne
odhodlaní. „Ale no tak, Milan!” zvolal Lukáš podráždene.
„Tentokrát
sa z toho nevykrútiš!"
Malá tůň na okraji lesní světliny se koupala ve zlatavých
paprscích
letního slunce. Zpěv ptáků a zurčení křišťálově čistého
potůčku
pojednou narušilo pravidelné, hlučné pleskání.
Čarodějčino odhodlání strávit podzim na cestách doznalo trhlin.
Traja zbojníci stáli na kraji lesa a hľadeli na nehybného muža
na zemi.
Kalendár
Simon prevrátil oči a v duchu predniesol prosbu bohom, aby ho obrnili
trpezlivosťou.
Kam ma vlečú? Prečo mám na hlave to vrece? A načo mi zviazali ruky?
Jediné, čo si pamätám je, že ma niekto udrel do hlavy.
1932. Dr. Gross vstúpil do pracovne policajného náčelníka na
riaditeľstve
v Michalovciach.
Rýchlym krokom si to šinula po úzkej cestičke, aby sa čo
najrýchlejšie
dostala von z lesa.
Peter vystrelil naslepo. Odviezol sa na konečnú do Kaškoviec, odtiaľ
šiel
po zelenej značke a potom ešte dlho len tak za nosom.
Vyrazili do úzkych svažitých ulíc malého prímorského mesta
hľadať
dobrodružstvo.
„Prosím, natreli by ste mi steny?“ spýtal sa spisovateľ a poobzeral
si
zatiaľ biele múry. „Žiada sa mi viac inšpirácie.“
„Si blázon!“ Peter tresol päsťou do steny, až sa zatriasli snehové
gule
na poličke. Zo šálky, čo držal v ruke, sa vylialo trochu tekutiny na
koberec.
Každý rok seděla sama na skalce a vzhlížela ke hvězdám
v očekávání
migrujícího hejna.
Dvere z nanočastíc zmenili svoju štruktúru a vstrebali sa do zárubne.
Do
priestrannej garáže vstúpil Peter, dobre vyzerajúci muž v stredných
rokoch, štíhly, no nie úplne vychudnutý.
Manželia mlčky sedeli v lietadle a hlavou im vírilo množstvo
znepokojených
myšlienok. Pred dvomi týždňami sa im celý život obrátil naruby.
Mladá žena prechádzala úzkymi uličkami medzi budovami v historickej
časti
mesta. Dýchala rýchlo a plytko.
„Kamenné steny tohto väzenia dosahujú dĺžku dvadsať krát
dvadsať
metrov a to nehovorím o ich výške. Výška presahuje tridsať metrov…
Nad dievčaťom stál starší muž s hustou bradou, krátkymi vlasmi a
so
širokým čelom oblečený v elegantnom obleku.
Táto hra je divná. Málo originality, dosť zlá grafika, na výkonnom
železe
to nejde plynulo.
Krhrvrlškrhvk neznášal takéto situácie. Uviaznuť na planéte ďaleko
od
domova… A nebolo to ani prvýkrát ! Už v minulosti mu pre to nadriadení
a
kolegovia pílili temenné ostne.
Kdesi blízko mestečka Scenic v Južnej Dakote stál dom. Drevená veranda
so
strieškou nemala ďaleko od toho, aby sa nadobro rozpadla…
Běžela přede mnou dívka s mašlí ve vlasech. Pak se otočila a
roztáhla
svou drobnou náruč. Obejmul jsem ji.