„Ja sa ti na to môžem vieš čo,” zavrčal Zeniel. „Nehovor
tak,”
odpovedala Jasna jemne. A ďalej držala nebohému vojakovi nohy.
Hrdina doputoval do cieľa svojej dlhej a strastiplnej cesty. Ale pred
víťazstvom, predtým než dostane vytúženú odmenu, čaká ho ešte jedna
a
najťažšia skúška. Veľké dobrodružstvo ešte nie je zavŕšené.
Slyšela v dálce jeho volání. Z toho, jak vyslovoval její jméno, se
jí
zvedal žaludek. Pokusila se pohnout, ale nedokázala to.
Agáta, ktorá bola z celej trojice najstaršia, sa nenáhlivo
pozviechala:
„Máte pravdu, už sa stmieva.“ Striasla zo seba sneh a uprela zrak
k lesu.
„Dnes je Lucie. Viete, čo sa hovorí o týchto končinách?“
Cez otvorené okno na ulicu prenikala hlasná vrava a ešte hlasnejší
smiech.
Jediným zdrojom svetla v tmavom byte na vrchnom poschodí vysokého
paneláka
bola skupina monitorov s podsvietenými klávesnicami v najrôznejších
farbách.
„Dobré ráno, Ziri,“ odzdravil automaticky profesor, aj keď to
vôbec
nebolo treba. Ziri, umelá inteligencia, ktorá pred časom nahradila
všetkých
jeho spolupracovníkov, si na tieto veci nepotrpela.
Konečně nastala slastná temnota. Nesnesl bych se na ně dívat ani
o vteřinu déle. Kéž bych tak mohl odčinit to, co nás dostalo sem, do
tohohle zatraceného pekla.
Cítil, že je na prahu niečoho veľkého. Úspech je na dosah ruky, stačí
sa
už len načiahnuť. Vzrušene zdvihol hlavu od mikroskopu, trocha sa mu
triasli ruky.
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero – jar 2023.
Po predstavovaní súťažných poviedok jesenného kola teraz na nás
všetkých zostáva radostná povinnosť – rozhodnúť o finalistoch.
Ak sú oči oknami do duše človeka, hviezdy sú oknami do neba.
Kalendár
Z mlhy se vynořila další lavička. Tentokrát nebyla prázdná. Seděl
na
ní zarostlý chlápek, což by samo o sobě nebylo nic divného. Divné
bylo
to, že byl vzhůru, měl na sobě rozepnutou košili a vedle sebe úhledně
složené sako.
Ignác Slanina, vedmák zo Svinej, na výkrik Bela Čonku nijako nereagoval.
Ponad klesajúcu penu na čerstvo načapovanej dvanástke hľadel do mobilu
zachmúrený ako búrkový mrak.
Nela sa začne obzerať. Všade je temnota, plamene a láva. Obchádza ju
bezprizorný zástup ľudí. Všetci smerujú ku kráteru sopky a skáču do
žeravej lávy.
Zmietla som zo stola zvyšky granadíru, rozprestrela obrus, zapálila
kahance a
rozložila žolíkové karty. Tarotove sa mi vtedy zdali príliš drahé.
Helena sa predierala tmavým lesom. Vlnené šaty ju hriali a plášť
podšitý
kuními kožami chránil pred chladným večerným vzduchom.
Dnes sa nám ho konečne podarilo zahnať do kúta. Ale prečo potom mám
ten
nepríjemný pocit v žalúdku? Nič nenasvedčuje tomu, že by sa mu malo
podariť nám uniknúť.
„Nemôžem uveriť tomu, že tetuška Gizka už nie je medzi nami,“
povzdychne si starká.
Bylo jí patnáct let. Byla sirotek a lidé o ní říkali, že má dar.
Dokázala číst z karet budoucnost stejně snadno, jako čtou historici
v kronikách minulost.
Hlučne si odgrgol a odložil čutoru s pivom na podstavec pred
jaskyňou.
Zastokol obitú sekeru za pás, zobral z oceľového koša fakľu a keď ju
zapálil, vstúpil do temnoty.
Avary běžela rychle k přechodu. Slyšela rychlé cvakání, což bylo
znamení, že už za chvíli bude na semaforu červená. Přidala do kroku.
Uprostřed přechodu slyšela hlasité troubení.
Kdo jsem, ptáš se můj příteli? K tomu se dostaneme, ale věz že jsem
na
světě mnohem déle něž mnozí jiní. Tak daleko sahá příběh mé
pomsty,
smyslu mého života.
Sejdu z pěšiny, která vede od základny k pobřeží, a vezmu to
přímo
přes louku. V trávě, která mi sahá skoro po kotníky, je plno malých
žlutých a bílých kytek.
„Rovno si jedného ubytujeme doma, nie?!“ zakričal muž. „Budeme
mu
hovoriť Alf a dúfať, že sem prišiel chrliť sarkastické poznámky a
nie
smrtiace lasery!“
„Super citlivý čuch alebo schopnosť meniť cukor na soľ,“
prečítal
Marco z monitora a zdvihol zrak k mladíkovi.
Mal som byť darom. Vzácnym darom, aký sa ponúka len raz za sto rokov.
Ani
tí najstarší si už nepamätali posledného mladíka, na ktorého ukázal
prst Osudu, aby odkráčal do búrky.
Kráčala po slnkom vysušenej hline. Všade navôkol sa rozprestierali
nekonečné polia kvitnúcich fialiek. Čím ďalej postupovala, tým
hustejšie
a vyššie sa vlnili v slabom vánku, intenzívne voňajúcom opojnou
esenciou.
Krajina Dobromilov a Láskavých sa veľmi rýchlo spojila v jednu. Nie
však
kvôli láske či vzájomnej úcte, ale pre akúsi prapodivnú dohodu,
o ktorej
obyvatelia Krajinky len slýchali.