 |
 |
 |
 |
Pokračovanie fantastického životopisu slovenského scifistu. Dnes hlavne o kine, Vesmírnej odysee, ceste do Prahy, Straussovcoch, no a votrelcoch…
Moje fantastické filmy
V sereďskom kine „Napred“ v nedeľu premietali iba detské filmy. Miloval som ruské rozprávky Sadko, Kráľovstvo krivých zrkadiel, Čuk a Huk, Mrázik, ale i české filmy pre deti ako Práče, Cesta do pravěku, Vynález zkázy a dokonca aj nejakú detskú detektívku, tuším Zpívající pudřenka s Martinom Růžkom. Na nich som sa učil češtinu.
Po týchto filmoch nám ešte pol hodiny premietali krátke americké grotesky. Chaplina, Friga, Laurela a Hardyho. Nič smiešnejšie sme nevideli a od rehotu nás boleli bruchá.
Jedného dňa roku 1963 premietli sovietsky film Planéta búrok. Žiaľ, zmeškal som ho. Len kamaráti mi povedali že to bolo napínavé.
V roku 1964 som s rodičmi odcestoval na prvú spoločnú dovolenku. Keďže otec bol dôstojníkom ČS armády, navštevovali sme len vojenské zotavovne. Prvá, do ktorej som s rodičmi prišiel, bola zotavovňa Bedřichov v Špindlerovom mlýne. Vnímal som ju ako obrovskú budovu s dokonalým vybavením. Navyše tam bolo kino s veľkým plátnom, aké som ešte nevidel. Rodičia raz večer šli na spoločenský večierok, ktorý bol mládeži neprístupný, lebo dôstojníci a ich manželky sa okrem pitia a predstavenia pražských kabaretiérov zabávali na vystupovaní tanečníc z pražskej Alhambry. Tie vraj ako prvé v ČSSR ukázali, čo je to striptíz. Z toho dôvodu ma rodičia poslali do kina. Absolútne som netušil, čo deckám premietnu. Záves sa odtiahol a po Československom týždenníku začal čiernobiely film, ktorý ma dostal. V úvodnom obraze letela čiernym vesmírom kozmická loď. Bola to Ikarie XB 1, legenda českého SF filmu. Režisér Jindřich Polák podľa námetu knihy Stanislawa Lema K mrakom Magelanovým natočil na tie časy revolučný film.
Ikarie XB 1 ma tak fascinovala, že som v noci nemohol zaspať. Bol som desaťročný, ešte s hlúpym mozočkom, ale videl som niečo, čo ma priviedlo ešte viac k fantastike.
Niekedy v máji roku 1972, som sa z Rudého práva – jediného českého denníka v Seredi – dozvedel program pražských kín. V kine Alfa mali uviesť film 2001: Vesmírna odysea. Ten názov ma fascinoval. Mal som 17 rokov a o A. C. Clarkovi som tušil len málo. Musím to vidieť za každú cenu!
Poznámka: V Prahe som už bol v rokoch 1965 a 1968 v pionierskom tábore Ministerstva obrany. V roku 1968 sme pricestovali 19. augusta. Do invázie zostávali 2 dni. Bývali sme neďaleko Ruzyně a 20. augusta okolo polnoci nás zobudilo strašné ryčanie, piskot a hluk. Mysleli sme, že je zemetrasenie. Netušili sme, že na letisku pristávajú stovky lietadiel s ruskými divíziami. V prvej chvíli si aj naši vedúci tábora mysleli, že nás napadli NATO a že sú to Nemci. Všetci sme mali vtedy napriek Pražskej jari hlavy zmagorené propagandou a strašením o útoku zo Západu. Ráno sme sa dozvedeli, že útok prišiel z opačnej strany – od našich bývalých osloboditeľov. Prázdniny sa nám predĺžili až do 11. septembra. Československá armáda nás odviezla a skryla v Čakoviciach u Prahy vo svojich priestoroch. To boli predchádzajúce epizódy mojich pražských návštev.
Jednoducho som sa teda v máji 1972 rozhodol pricestovať do matičky na Vltave len a len pre 2001: Vesmírnu odyseu! Alfa v paláci Lucerna bola tuším vtedy najlepšie pražské kino s obrovským plátnom. Vstupenka stála 18 korún.
Môj zážitok s filmu sa nedá opísať. Na projekcii v pracovný deň dopoludnia mnoho divákov nebolo. Vybral som si miesto na balkóne, kde som bol sám. Úvodná scéna s ľudoopmi s hudbou Richarda Straussa Zarathustra bola taká úžasná, že som zatlieskal. Strih do kozmu na krútiacu sa kruhovú základňu s ďalšou iného Straussa hudbou Na krásnom modrom Dunaji. Ďalší potlesk. Počítač HAL 9000, ktorý sa postupne „vzbúril“ proti posádke, expresionistické scény s farebnými efektmi… Záver so zostarnutým veliteľom vo virtuálnom paláci v hráškovo zelenej! Jednoducho film, ktorý už nikto s takouto emocionalitou nenatočí. Kubrick okrem Odysey natočil podľa môjho názoru najlepšie filmy ako Mechanický pomaranč, Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu a iné.
V roku 1981 v prvom bratislavskom panoramatickom kine YMCA, vtedy Dukla, uviedli bez reklamy film, o ktorom sa v Bratislave rozšírili informácie, že ide o nejaký dokonalý horor. Horory neznášam možno iba Psycho, ale s kamarátmi sme sa tam dostali. V natrieskanom kine 500 nadržaných ľudí čakalo, čo to bude.
Bol to film Ridleyho Scotta Votrelec.
Poviem len niečo o atmosfére v sále. Pri prvých metroch filmu zaznela tajomná hudba a v čiernote vesmíru sa objavila ohromná loď Nostromo. Nasledovalo zobudenie sa posádky, medzi nimi úžasná Sigourney, ktorú sme ešte nevideli. Počítač Matka ich informoval o niečom na planéte. Raketoplán pristál s výsadkom a vtedy som pochopil, že to nebude sranda. Výkriky hrôzy od ženského publika zazneli pri scéne, keď sa zárodok prisal na prilbu obete najmä. To sme ešte netušili, že nastane posledná večera a z kozmonautovho brucha vylezie niečo strašné. Diváci vrešťali hrôzou, niekoľko žien odpadlo. Film gradoval v brutálnych scénach v temer gotickom interiéri Nostroma. Giger je génius! Samozrejme na konci filmu, keď krásna šťabajzňa Sigourney dokázala potvoru vystreliť do vákua, sa napätie dalo krájať. Pri odchode z kina sme mlčali a išli na pivo, kde sme rozobrali dej. Votrelec sa zázrakom dostal do kín tak skoro po natočení a stal s najúspešnejším filmom toho roku.
Pokračovanie o týždeň.
Scifistova púť 1. až 11. diel:
Scifistova púť, 1. časť – o detstve v židovskej škôlke, prvých láskach, strýkovi Bélovi a baťovských topánkach.
Scifistova púť, 2. časť – o izraelských mobiloch, mladom učiteľovi fyziky, arcibiskupovi a vzdialených galaxiách.
Scifistova púť, 3. časť – o studenej vojne na Slovensku a smutnejších úsekoch našej modernej histórie.
Scifistova púť, 4. časť – o stavebnici Merkur, o rock´and´rolle, bojkotovaní vojenskej kariéry a niklovej hute.
Scifistova púť, 5. časť – o Gagarinovi, rozhlasových hrách pre mládež, fantastických knihách a propagande.
Scifistova púť, 6. časť – o kine, Vesmírnej odysee, ceste do Prahy, Straussovcoch, no a votrelcoch…
Scifistova púť, 7. časť – o práci vo filmových ateliéroch na Kolibe, životnej láske, novej rodine a začiatkoch v Slovnafte.
Scifistova púť, 8. časť – o tom, koľko ľudí holdujúcich fantastike sa dá nájsť vo veľkej fabrike, o zlatom moku a prvých Parconoch.
Scifistova púť, 9. časť – o Cene Gustáva Reussa a zaujímavých osobnostiach, ktoré sa na Slovensku zaoberali či zaoberajú fantastikou.
Scifistova púť, 10. časť – o zákulisí politiky, podnikaní, biblických príbehoch a úskaliach práce s celebritami.
Scifistova púť, 11. časť – o prášilovskej cesta do Prahy a novej ére, ktorá nemala byť posledná.