Scifistova púť, 8. časť

Fanzin SFK Sféra
Parcon 1984
Parcon 1986
Vladon na Parcone v Ostrave, 1988
Aukcia kníh - Istrocon 1988
Istrocon 1988

Najnovší diel životných príbehov slovenského scifistu. Dnes o tom, koľko ľudí holdujúcich fantastike sa dá nájsť vo veľkej fabrike, o zlatom moku a prvých Parconoch.


Ako som v Slovnafte našiel scifistov

V roku 1979 som sa po Evinej chorobe vrátil do práce a začal pracovať na centrálnej elektroúdržbe v trojzmennej prevádzke. Takáto práca bola omnoho viac honorovaná než denné zmeny. Robil som to len pre obživu rodiny. No práca mi priniesla konečne stretnutie s fanúšikmi SF. Počas nočnej zmeny bola mojou povinnosťou fyzická kontrola všetkých rozvodných staníc elektrickej energie pre výrobné a podporné prevádzky. Tých staníc bolo asi tridsať s vysokým napätím priemyslových rozvodov. Boli tam nielen rozvádzače, ale i transformátory pre nižšie napätia systému výroby. Po kontrole som sa zastavil vo velíne príslušnej prevádzky podpísať protokol o čase kontroly.

K tomu dodám, že pri nepretržitej prevádzke napríklad etylénovej výrobne, kde sú vysoké kolóny s teplotami nad 300 stupňov a tlaky v systémoch desiatky atmosfér horľavín a plynov, by výpadok energie v elektrickej rozvodni spôsobil ťažkú haváriu. Všetky médiá v systéme by sa museli vypustiť do poľných horákov. Škody by sa i s ohľadom na vtedajšie ceny vyšplhali na milióny korún. Opakovaný nábeh do pôvodného stavu trvá 24 hodín. Preto museli byť tie pravidelné kontroly rozvodní.

Takže keď som sa zastavil vo velíne podpísať protokol, trochu som si pokecal s operátormi. Vo veľkých prevádzkach bolo na nočnej zmene 5 operátorov a ďalší piati strojníci vonkajšej obsluhy. Raz som našiel chalana, ktorý čítal poľskú SF Konrada Fiałkowskeho, tuším to boli poviedky. Okamžite som ho oslovil, že i ja čítam podobné knižky. Pochválil sa, že má doma už sto kníh podobnej tematiky. Tak sme si ich začali vymieňať i vzájomne požičiavať. Bol to Igor Ševčík, ktorý mi odporučil ďalších známych. Našlo sa nás asi sedem, vrátane budúceho výtvarníka a spoluzakladateľa SF klubu Sféra, Ivana Kováčika. Ďalšími z prvých boli Ľubo Jung, Dušan Kostovský, Vlado Kvasnica.

Bratislavských scifistov som postupne začal spoznávať v krčmách. V Bratislave nebol žiaden fandom ani klub. V máji roku 1984 otvorili najväčšiu piváreň s reštauráciami na Slovensku v centre Bratislavy na Cintorínskej ulici. Oficiálne sa volala Stará sladovňa, no okamžite sa jej začalo hovoriť Mamut. V novinách vyšiel kritický článok, kde jej nedostatky nazvali mamutími problémami. Sedelo to i preto, že v nej bolo 1 600 miest. V suterénnom výčape a reštaurácii Budvar 500, na prízemí v reštaurácii a výčapoch Prazdroja, Gambrina a slovenských pív 600, na prvom poschodí 600 miest pre Zlatý Bažant plus reštauráciu, na nádvorí bol gril so 400 miestami, a aj tu a čapoval Budvar.

V tomto zariadení som pri Budvare postupne našiel Paľa Melichárka, Petra Uličného, Igora Koleka, Vlada Sagmeistera – psychotronika, Ďura Maxona, Miloša Ščepku, Ľuba Šebestu. Pri našom stole bolo dvanásť miest a sedeli tam i umelci ako akademický maliar Fero Kudláč, režisér Vlado Balco, hudobníci, herci, jednoducho bohémska svoloč. Paľo Melichárek, bývalý detský herec, podobne ako Tomáš Holý hral v mnohých filmoch. Nakoniec zakotvil na Bratislavskom letisku v pozícii riadenia letovej prevádzky. Pozor to nie je veža, to sú ľudia, ktorí riadia letové hladiny a letecké križovatky nad Slovenskom, Maďarskom i Rakúskom.

Paľo Melichárek a Peter Uličný mi oznámili, že v Pardubiciach sa koná celoštátne stretnutie fanúšikov SF Parcon. My na Slovensku sme sa to dozvedeli až roku 1984, čiže prvé dva ročníky sme nič netušiac zmeškali. Parcony v Pardubiciach sme navštívili v rokoch 1985 a 1986. V roku 1987 bol iba jednodenný v Prahe. Ja som osobne ešte navštívil Parcony 1988 Ostrava, 1989 Olomouc. V roku 1990 moje najlepšie entré, Parcon ´90 Bratislava. V roku 1991 Košice, 1992 opakovane Ostrava, 1993 Šumperk, môj najlepší zážitok, 1994 Banská Bystrica, 1995 Ústí nad Labem, 1996 Parcon + Pragocon Praha a 1997 Spišská Nová Ves. To bolo moje posledné parkoňácke stretnutie. Medzi tým, pochopiteľne Dracony v Brne a Tatracony na Čingove. Nejaké tie pražské stretnutia dinosaurov, niečo u Jirkovských v Plzni a stretnutia u Frantu Moravce i s poradami fandomu. Roky 1984 až 1999 vo mne zanechali zážitky, na ktoré nezabudnem do mojich posledných chvíľ. Fantastickí ľudia, bohatierske pitky, diskusie a stovky obdivuhodných aktivistov a autorov.

Pokračovanie o týždeň.



Scifistova púť 1. až 11. diel:

Scifistova púť, 1. časť – o detstve v židovskej škôlke, prvých láskach, strýkovi Bélovi a baťovských topánkach.

Scifistova púť, 2. časť – o izraelských mobiloch, mladom učiteľovi fyziky, arcibiskupovi a vzdialených galaxiách.

Scifistova púť, 3. časť – o studenej vojne na Slovensku a smutnejších úsekoch našej modernej histórie.

Scifistova púť, 4. časť – o stavebnici Merkur, o rock´and´rolle, bojkotovaní vojenskej kariéry a niklovej hute.

Scifistova púť, 5. časť – o Gagarinovi, rozhlasových hrách pre mládež, fantastických knihách a propagande.

Scifistova púť, 6. časť – o kine, Vesmírnej odysee, ceste do Prahy, Straussovcoch, no a votrelcoch…

Scifistova púť, 7. časť – o práci vo filmových ateliéroch na Kolibe, životnej láske, novej rodine a začiatkoch v Slovnafte.

Scifistova púť, 8. časť – o tom, koľko ľudí holdujúcich fantastike sa dá nájsť vo veľkej fabrike, o zlatom moku a prvých Parconoch.

Scifistova púť, 9. časť – o Cene Gustáva Reussa a zaujímavých osobnostiach, ktoré sa na Slovensku zaoberali či zaoberajú fantastikou.

Scifistova púť, 10. časť – o zákulisí politiky, podnikaní, biblických príbehoch a úskaliach práce s celebritami.

Scifistova púť, 11. časť – o prášilovskej cesta do Prahy a novej ére, ktorá nemala byť posledná.


22. augusta 2011
Vlado Srpoň