 |
 |
 |
Ďalšie pokračovanie príbehov slovenského scifistu. Dnes o Gagarinovi, rozhlasových hrách pre mládež, fantastických knihách a propagande.
Moji kozmonauti
Pamätám si, ako 3. novembra 1957 hlásilo rádio, že ZSSR vypustilo raketu so Sputnikom. Jeho zašumené pípanie mi pripomínalo piskot kureniec na babičkinom dvore. Potom v škôlke rozhlas po drôte nám deckám oznámil, že Sovietsky zväz vypustil raketu s kabínou, kde bola pripútaná sučka Lajka. Tá sa za niekoľko hodín na obežnej dráhe uvarila, ale to som sa dozvedel až neskôr. Po nej nasledovali sučky Belka a Strelka, ktoré sa tuším napodiv vrátili na Zem. Neskôr oznámili, že USA poslali do vesmíru šimpanza a že imperialisti týrajú zvieratá.
Začiatkom roku 1961 sme si kúpili prvý čiernobiely televízor, Rubín 102. Bol sovietskej výroby. Mal krásne intarzovanú drevenú skrinku, nádherné veľké krémové gombíky na prepínanie kanálov a zvuku, dva reproduktory a nevídane veľkú 16-palcovú obrazovku. Navyše v ňom bolo rádio na FM frekvencie, ktoré v dovtedy ČSSR ešte neboli. Tento televízor mi priniesol neuveriteľný zážitok. 13. apríla 1961 som v ňom uvidel vojaka, ktorý kráčal po obrovskom námestí plnom ľudí a zastavil sa pred nejakou tribúnou, kde hore stáli ometálovaní starí generáli a jeden plešatý chlapík. Komentár bol v ruštine. Sledoval to i môj otec, a ten mi vysvetlil, že ten vojak dolu na námestí je prvý sovietsky kozmonaut, major Gagarin, ktorý bol ešte včera 12. apríla 1961 hodinu vo vesmíre. Ten plešatý pán, čo stojí hore na mauzóleu Lenina i s papalášmi, bol nejaký Nikita Chruščov. O chvíľu začal tento Chruščov kozmonauta bozkávať.
Začudoval som sa. V televízore sa naraz objavili trochu nejasné zábery štartu rakety a tvár muža v skafandri, ktorý sedel v nejakej kabíne. Mama v kuchyni zapla rádio a zrazu sa ozvala veselá pesnička „Dobrý den, majore Gagarine“. Táto pesnička sa vysielala denne 20-krát.
To bolo moje prvé stretnutie s pojmom „kozmonaut“. Príbeh však pokračoval ďalej. Po Gagarinovi prichádzali ďalší sovietski kozmonauti. Viem, že vo vesmíre boli ešte German Titov, Andrej Nikolajev, Popovič a prvá žena – pôvodom roľníčka – Valentina Tereškovová, ktorá sa vraj pri pristávaní posrala a povracala.
Z amerických astronautov som sa dozvedel iba o Johnovi Glennovi, prvom skutočnom astronautovi USA. Pred ním do vesmíru vyletel Alan Shepard, ale jeho let prebiehal len po balistickej krivke. O Američanoch sa u nás vedelo strašne málo. Najúžasnejší zážitok mám z roku 1969, keď som videl Američanov na Mesiaci. Ako zázrakom to vysielala československá televízia v dlhých vstupoch asi 5 dní od štartu cez let a pristátie modulu Eagle. Neil Armstrong zostupoval rebríkom na povrch Mesiaca! Ale už o niekoľko mesiacov náš Rubín 102 ukazoval iba sovietske úspechy a nie ich tragédie pri dobývaní vesmíru. Až po štyridsiatke som sa osobne zoznámil z prvým slovenským kozmonautom Ivanom Bellom. Prišiel do Bratislavy na pozvanie Klubu amatérskych astronómov. Príjemný skromný inteligentný pán.
Moje fantastické knihy
V roku 1963 bolo naše školstvo čudné. Fungovalo ranné vyučovanie a popoludňajšie vyučovanie, vraj je málo tried na toľko školákov. Mne vyšli tie popoludní, keď som bol už tretiak.
Na jeseň a v zime sme chodili domov za tmy a nedalo sa po škole s kamarátmi hrať ani korčuľovať. Keďže som mal dopoludnia voľno, začal som z nudy prezerať otcovu knižnicu. Nebola síce veľká, taká stovka kníh, väčšinou s vojenskou tematikou a históriou. Ale zrazu som narazil na knihu, ktorú som si nikdy predtým nevšimol. Jej názov bol v češtine a volala sa Planeta tří sluncí. Na obálke obrovská jašterica, ktorá sa chystala zožrať nejakého chlapa, v pozadí dymili sopky. Začal som listovať a užasol som z obrázkov s neznámou krajinou a kozmonautmi v skafandroch. Ilustrácie nakreslil František Škoda a knižku napísal Vladimír Babula. Začal som ju pomaly lúskať. Fascinoval ma dej na planéte Kvarta, kde svietili tri slnká sústavy Proximy Centauri. Táto knižka odštartovala moje pátranie po podobných. (Dodávam, že Planeta tří sluncí bola poplatná komunistickej ideológii, no to som vtedy netušil.)
Keďže sme bývali v Seredi a Trnavu sme mali blízko, začal som navštevovať knižnice v oboch mestách. Lenže ma pustili len do oddelenia pre deti, kde nebolo to, čo som tak hľadal. Ale objavil som knihy s nádhernými cudzokrajnými obrázkami. Ich autorom mi bol dovtedy neznámy. Ilustrácie boli vytvorené technikou rytiny, čo som sa dozvedel až od svojho učiteľa v škole. Vraj išlo o nejakého Francúza menom Jules Verne a výtvarníka, ktorý sa volal Dorré. Postupne som si požičal všetky verneovky, ktoré boli pre decká. Navyše Slovenský rozhlas začal každú sobotu o 15.00 vysielať kompletné dramatizácie verneoviek. Bolo ich asi 20 dielov.
Poznámka: Slovenský rozhlas (mali sme iba rádio po drôte), každú sobotu o 14:00 vysielal dramatizované hry pre mládež. Nahovorila ich Detská rozhlasová družina s chlapcami a dievčatami, ktorí sa neskôr stali vynikajúcimi hercami. Tieto dramatizované hry sa vysielali pravidelne od roku 1958 až do roku 1990, keď ich nová dramaturgia zrušila. Projekt vydržal 32 rokov a hry počúvali každú sobotu deti, mládež i dospelí, asi pol milióna poslucháčov. Dramaturgia bola dokonalá. Vysielali sa dramatizácie kvalitných kníh, napríklad kompletné dielo Julesa Vernea, Marka Twaina a dramatizácie temer všetkých českých kníh pre mládež. Nádherné boli ruské dramatizácie kníh o deťoch v 2. svetovej vojne. Bolo to spolu 1700 vysielaní, ktoré som si, verte neverte, vypočul všetky.
To boli šesťdesiate roky. Neskôr som požiadal Slovenský rozhlas, či by som mohol zdigitalizovať verneovky, ktoré sa nachádzali na magnetofónových pásoch. Onedlho mi oznámili, že sa v archíve nenašli. Až neskôr som sa dozvedel, že nejaký chumaj v rozhlase všetko vymazal. Vraj mu chýbali pásky k inej práci. Keby som vedel, kto to bol, asi by som mu ťažko ublížil!!!
Pokračovanie o týždeň.
Scifistova púť 1. až 11. diel:
Scifistova púť, 1. časť – o detstve v židovskej škôlke, prvých láskach, strýkovi Bélovi a baťovských topánkach.
Scifistova púť, 2. časť – o izraelských mobiloch, mladom učiteľovi fyziky, arcibiskupovi a vzdialených galaxiách.
Scifistova púť, 3. časť – o studenej vojne na Slovensku a smutnejších úsekoch našej modernej histórie.
Scifistova púť, 4. časť – o stavebnici Merkur, o rock´and´rolle, bojkotovaní vojenskej kariéry a niklovej hute.
Scifistova púť, 5. časť – o Gagarinovi, rozhlasových hrách pre mládež, fantastických knihách a propagande.
Scifistova púť, 6. časť – o kine, Vesmírnej odysee, ceste do Prahy, Straussovcoch, no a votrelcoch…
Scifistova púť, 7. časť – o práci vo filmových ateliéroch na Kolibe, životnej láske, novej rodine a začiatkoch v Slovnafte.
Scifistova púť, 8. časť – o tom, koľko ľudí holdujúcich fantastike sa dá nájsť vo veľkej fabrike, o zlatom moku a prvých Parconoch.
Scifistova púť, 9. časť – o Cene Gustáva Reussa a zaujímavých osobnostiach, ktoré sa na Slovensku zaoberali či zaoberajú fantastikou.
Scifistova púť, 10. časť – o zákulisí politiky, podnikaní, biblických príbehoch a úskaliach práce s celebritami.
Scifistova púť, 11. časť – o prášilovskej cesta do Prahy a novej ére, ktorá nemala byť posledná.