 |
 |
Tretie pokračovanie životného príbehu slovenského scifistu. Dnes o studenej vojne na Slovensku a smutnejších úsekoch našej modernej histórie.
Tretia svetová v Seredi
V mestečku Sereď, kde som vyrastal, panovala klasická malomestská atmosféra. Nedeľné korzá rodín, paničky predvádzali najlepšie róby, páni v oblekoch a klobúkoch, deti v bielom. Sereď mala od stredoveku významné postavenie ako strategický bod prechodu armád na východ či sever. Pochodovali tam turecké hordy, napoleonské vojská a nemecké armády, napokon v 1945 ruské a opakovane v 1968 ruské a maďarské.
V Seredi existovali iba malé obchodíky s temer všetkými druhmi tovaru, ktoré dokázalo v tej dobe vyrobiť plánované hospodárstvo. Mali sme tam kino Napred postavené v roku 1925, kultúrny dom, i hudobnú školu v kaštieli. Bola tam i obecná knižnica kde som nachádzal zázraky. V Seredi bolo pätnásť hostincov, štyri reštaurácie, tri základné školy, stredná škola a veľký autokemping pri Váhu s plážami, kde sme sa chodili učiť plávať.
V roku 1961 vyletel Gagarin. Ale vypukla aj karibská, teda kubánska kríza. Oznámil nám to československý rozhlas so slovenským vysielaním. Informoval, že hrozí útok imperialistov na Československo a Sovietsky zväz, že hrozí tretia svetová vojna a treba ochrániť verných priateľov i novú socialistickú Kubu. V tom okamihu začala panika. Ľudia začali nakupovať zásoby múky, soli, zemiakov, cukru a konzervy všetkého druhu. Za tri dni zívali obchody na Slovensku prázdnotou. Nebolo dostať ani cukríky. Až o týždeň ako tak prichádzali nejaké zásoby. Otec ako dôstojník ČSA bol počas kubánskej krízy permanentne v kasárňach, lebo hrozila mobilizácia. V noci doniesol domov vojenské balíčky potravín, ktoré boli pripravené pre mobilizáciu. Obsahovali dve konzervy, jednu šunkovo-vaječnú, v druhej jablkový pretlak. Bol tam aj margarín, kocky cigorky a cukru, kocka tvrdého čierneho chleba, ktorý sa mal namočiť do vody, a nakoniec nožík.
Panika obyvateľstva viedla aj k samovraždám. V roku 1962 sa situácia trochu upokojila. No nedostatok potravín bol závažný. V roku 1963 skrachovala tretia päťročnica a prezident Novotný v rozhlase vyhlásil, že sa musíme trochu uskromniť. Otec ako vojak a komunista zúril, že neuživí rodinu. Vedel o veciach viac, ale nechcel nás vystrašiť. Len raz mi povedal, že ho komunisti podviedli…
V roku 1953 nastala v Československu menová reforma. Peniaze do 1000 korún sa menili 5 : 1 Kčs novej a nad 3000 korún 50 : 1 Kčs novej. Čiže všetko obyvateľstvo okrem papalášov a kšeftárov bolo okradnuté. Moji rodičia mali v Štátnej sporiteľni uložených 150-tisíc korún z pôžičky na stavbu domu. Ožobráčili ich, zo 150 tisíc im v sporiteľni zostali tri tisícky. No úrady ich žiadali vrátiť pôžičku v novej mene. Takto za Antonína „Harmoniky“ Zápotockého dopadol československý ľud! Otec im to až do smrti neodpustil.
Pokračovanie o týždeň.
Scifistova púť 1. až 11. diel:
Scifistova púť, 1. časť – o detstve v židovskej škôlke, prvých láskach, strýkovi Bélovi a baťovských topánkach.
Scifistova púť, 2. časť – o izraelských mobiloch, mladom učiteľovi fyziky, arcibiskupovi a vzdialených galaxiách.
Scifistova púť, 3. časť – o studenej vojne na Slovensku a smutnejších úsekoch našej modernej histórie.
Scifistova púť, 4. časť – o stavebnici Merkur, o rock´and´rolle, bojkotovaní vojenskej kariéry a niklovej hute.
Scifistova púť, 5. časť – o Gagarinovi, rozhlasových hrách pre mládež, fantastických knihách a propagande.
Scifistova púť, 6. časť – o kine, Vesmírnej odysee, ceste do Prahy, Straussovcoch, no a votrelcoch…
Scifistova púť, 7. časť – o práci vo filmových ateliéroch na Kolibe, životnej láske, novej rodine a začiatkoch v Slovnafte.
Scifistova púť, 8. časť – o tom, koľko ľudí holdujúcich fantastike sa dá nájsť vo veľkej fabrike, o zlatom moku a prvých Parconoch.
Scifistova púť, 9. časť – o Cene Gustáva Reussa a zaujímavých osobnostiach, ktoré sa na Slovensku zaoberali či zaoberajú fantastikou.
Scifistova púť, 10. časť – o zákulisí politiky, podnikaní, biblických príbehoch a úskaliach práce s celebritami.
Scifistova púť, 11. časť – o prášilovskej cesta do Prahy a novej ére, ktorá nemala byť posledná.