Sedela na malej posteli v tenkej bielej nočnej košeli a kŕčovito si objímala kolená s perinou pritiahnutou pod oči. Pod jasnomodré, panickou hrôzou zväčšené oči, ktoré hľadeli na jeden jediný bod za veľkým oknom. Hľadela do tmy a pozorovala niečo, čo videla len ona, ale predsa to existovalo. Rovnako ako vzduch, ktorý dýchame, ale nevidíme. Čakalo to za oknom. Čakalo na ňu.
So svetom to v 21. storočí išlo dolu z kopca: pohlavné choroby, psychické poruchy, ischias. Cholesterol. Zločiny, vraždy, teror, vojny. Jadrové zbrane si však veľmoci šetrili, aby sa mali pri rokovaniach za zatvorenými dverami čím oháňať. Najčastejšie skloňovaným slovom sa stala SMRŤ: Umrel, skonal, zabilo ho… Medzi pocitmi sa – paralelne so smrťou – najviac rozšírilo UTRPENIE. A to ľudst…
Marbhova poznámka na úvod: Dixi má dvanásť rokov a poviedku si sama ilustrovala. Kdesi ďaleko žil jeden mlynár. Mal krásnu dcéru. Jej meno bolo Vevierunka. Drobný nosík jej zdobila zlatá náušnica. Svalnaté rameno zdobila červená lebka a na odhalenom pupku mala vytetovaného svojho maznáčika, milovaného škrečka Zabijáka. Tento vypĺznutý škrečok bol známy aj ako „Zabiják všetkého, čo sa hýbe“. Vevieru…
Začalo to docela nevinně, jak už se tak člověku přicházívá. Jednoho krásného dne si vyjel můj prapraprapraprapraprapra… předek na hon. Neskolil však dvanácteráka, nechytil kance za uši ani si nepřinesl trofej medvědích pracek. Do svého hradu to vzal tryskem přes přilehlé vesnice se záhadným svitkem pergamenu, který našel na lesní mýtině. Protože však tehdy v Zemi včel číst uměl málok…
A tentoraz na nôtu náladovú – pripájam aj autorský komentár: „Je to jeden zo suboru dvanastich pribehov podla kalendara z Coligny, kde mal kazdy mesiac nazov podla svojej podstaty. Delenie medzi dva nam zname mesiace suvisi s ratanim casu v keltskom svete, na dva novy a jeden spln.“ Ještě jsem nikdy nedržel v rukou tak studené prsty jako jsou ty tvé Danielo. Vím, že teď se vracíš. A místo? Nevím. Nevíme o…
Tentoraz trochu na eko nôtu, dávajte si, prosím, pozor, čo jete. Rastiem. Už mám cez tri metre. Vraj geneticky upravené potraviny nemajú vplyv na človeka. Ale ja stále rastiem. Stále rastiem. Žiadal som o zmenu stravy. Povedali mi, že pri mojej výške je to nemožné, a tak ďalej konzumujem geneticky upravenú stravu.
Tento týždeň je to trochu mäsitejšie a krvavejšie, ale milovníci zdravej výživy proti tatárskym biftekom v princípe nie sú, nemusíte sa preto (až tak) obávať. .{font-style:italic} Muži vytiahli obušky a začali nimi počítať, či mám na mieste všetkých dvadsaťštyri rebier. „Prestaňte,“ ziapal som, „to šteklí!“ Obe chodiace reklamy na anabolické steroidy sa zháčili. Potom, aby si overili výsledok svojich v
Ďalšia zo súťažných poviedok, tentoraz akomak pikantnejšia :) Sedela pri bare a popíjala červené víno. Pekná blondína s veľkými očami a hlbokým, plným výstrihom. Na tvári mala zamyslený výraz a bola sama. Objednal som si dva deci bieleho a nenápadne sa blížil k nej. Obával som sa, ako zvládnem úvod. Prečítal som za hrsť článkov v takzvaných ženských časopisoch, ktoré sestra nechávala na záchode…
Nečakaná, ale aktuálna a preto hneď zverejnená poviedka. Či skôr beletrizovaná reportáž z Istroconu a Comics Salónu 2008. .{font-style:italic} „Na koľko dní to bude?“ pýta sa mladý muž na recepcii. Nikto mu ešte nepomáha, je vo vestibule sám. Je priskoro. Mladíkovi kľucká hlava, na prišelca ani poriadne nevidí, otázku položila miecha vytrénovaná piatkovým náporom návštevníkov conu…
Tak toto je prvá z poviedok súťaže Ohnivé pero, nech sa páči. Potil som sa na celom tele. Toto leto bolo neznesiteľne horúce, bolo ako roztavené peklo. Nepamätám si, kedy naposledy bolo tak dusno. V miestnosti zaznievala známa melódia, výškové akordy zanikali v basových tónoch. Bol podvečer a v diaľke som počul hrmenie, ktoré vypĺňalo pauzy medzi skladbami. Hra na klavíri ma upokojovala. Svetlo z lampy len…
Ohnivé pero súťaž poviedok v rozsahu do 4 strán Update 24. 2. 2012: Do redakcie ešte prijímame poviedky do 1.
Zdravím vospolok. Tlačená Fantázia nás opustila, a tak sa posledným útočiskom slovenskej fantastiky stali fanziny a web. Už od chvíle, keď Mišo Jedinák uzavrel kapitolu „Ohnivé pero“, vŕtalo mi v hlave, ako FOL znovu nakopnúť a vrátiť jej pravidelných čitateľov. A tak je tu rubrika Minirecenzie, v ktorej si každý týždeň (spravidla v pondelok, ale nevylučujem odchýlku) budete môcť prečíta…
Tak ešte raz: Ahojte! Ohnivé pero je síce minulosťou, no ešte mi v počítači zostala poviedka od Miša Spádu.
Záverečná!!! 80 Ohnivých pier. 80 krátkych poviedok. 34 autorov (z toho 9 sympatických dám). 5 piatkov trinásteho. Haiku.
Ahojte! Mali ste už pocit, že ste niekto iný? Že v skutočnosti patríte úplne inam, že vás držia v nevedomosti?
Pekný deň! Je dobrá rada nad zlato? Nie je radno zamyslieť sa, či je vôbec dobrá?
Ahojte! Dnešná moja poviedka nemá nijaký zaujímavý dej, nijaké nečakané zvraty, nijaké prepracované postavy.
Čaute! Miloš Ferko sa na chvíľu presunul zo sveta osternov, aby pre zmenu zničil svet. Našťastie iba trojrozmerný.
Kalendár
Ahojte! Čítali ste už niekedy akčnú poviedku o varení? Ak áno, pripíšte si jeden bod a prečítajte si ďalšiu.
Zdravím! Tretia poviedka Branislava Majerníka v Ohnivom pere je výnimočne dlhšia, ako je zvykom, no deliť ju na dve časti by bolo barbarstvom.
Ahojte! Martin Lochman bol prvý zástupca českých spisovateľov v Ohnivom pere. No a dnešná poviedka je v tejto rubrike už jeho štvrtá.
Čaute! Beatles a sci-fi… ide to vôbec dohromady? Každý, kto videl skvelý animovaný film Žltá ponorka, teraz musí vykríknuť, že ide. Ale ide to aj inak.
Ahojte! Každý správny chlap – džentlmen považuje ženy za nežné stvorenia, ktoré treba chrániť pred nástrahami zlého sveta, ovládaného surovou silou mužov. Ale je to naozaj tak? Nie je to iba ďalší ženský úskok, ktorý nás má uchlácholiť? Neťahajú nitky tohto sveta v skutočnosti ony?
Zdravím vás! Po piatku trinásteho sa treba poriadne uvoľniť a odreagovať.
Príjemný koniec týždňa! Keďže máme piatok trinásteho, patrí sa dodržiavať tradíciu a pridať poviedku naviac.
Pekný deň! Rysavá jalovica sa vracia. Najskôr nás strašila na hodinách literatúry, a teraz je tu zas – v Ohnivom pere.