 |
Ahojte!
Predstavte si chlad. Nemusí byť fyzický, môže byť jemne melancholický. Predstavte si, že kúpaliská osireli. Po ľuďoch zostala iba zamútená voda, na hladine plávajú premočené listy a halúzky. Nikde nikto, iba osamelý mamut vstupuje do bazéna, aby odľahčil svoje mohutné telo a na chvíľu zabudol, že je mamutom.
Približne takéto pocity na mňa dýchli z poviedky Miloša Ferka Prázdnota. Miloš sa v poslednom čase profiluje ako expert na východ a nenápadne sa snaží do fantastiky prepašovať mimoriadne zaujímavý žáner osternov.
Veruže, s mamutmi to Miloš vie ako málokto. A nielen s nimi…
mišo jedinák
Prázdnota
Miloš Ferko
Možno sa v bolesti skrýva viera.Kým človek nebolí, nuž sa len poneviera.
Prešiel úžľabinou, minul slanisko, v ktorom sa čliapkalo stádo mamutov. Smeroval popri ňom na juh do Mischbadu, preslávených bahenných kúpeľov. Na tamojšej kolonáde mal spievať piesne Karla Krokwu. V neskorých večerných hodinách, keď pozornosť ľudí ochabne, možno príde čas aj na vlastnú produkciu. Momentálne trénoval akordy v rytme šplechotu vody, ktorou sa mamuty striekali.
Vtom však zarachotil rapkáč. Vrong sa otočil v smere zvuku. Rapkanie silnelo. Po náznaku cesty, lemujúcej okraj slaniska sa blížil mamut zapriahnutý do novinového stánku. Ako všetky stánky bol aj tento pestrý. Jagali sa na ňom logá rozmanitých denníkov, muži v tirolákoch so schmiedtmi prekliate nízko na obálkach osternov, kypré krásky v časopisoch na uvoľnenie vypúčali spomedzi prsníkov fialky na obaloch sušienok s limbovoorieškovou náplňou. Vrong poodstúpil na okraj cesty, nachystal si mince vo vrecku – a čakal.
Keď ho okienko míňalo, rapkáč zmĺkol, ozvalo sa: „prr!“ stánok zastal. Malá pestovaná ruka odsunula okienko.
„Čo si prajete?“
„Jedny Kronberské zvesti.“
„Dva toliare tridsať centimov.“
Zaplatil noviny. Pozorne ich zvinul do trúbeľky a vykročil. Kráčalo sa mu ľahšie. Spoza chrbta mu znel rapkáč a hlas sa cez trúbeľku rozliehal doďaleka. Jeho ozvena rozčerila hladinu bahna a čerstvo zabahzalmované kúpeľné pacientky, ktoré pod niekoľkými vrstvami bahna chudli do vytúženej podoby múmií, sa prudko mykli.
O chvíľu nato podošvy Vrongových mamutoviek zaduneli o dlažbu. Bol v kúpeľoch. Cestičky vykladané ružovými a modrými kameňmi lemovali záhony kvetov, spomedzi ktorých vykúkali altánky v štýle rokokovej gotiky, pseudorenesančného romantizmu, románskej secesie…alebo podivných stavieb v tvare zmrzlinových pohárov, ktoré sa snažili zlúčiť všetky štýly. Takmer pri každom altánku sa nachádzal prameň. Každý prameň mal pramenného trpaslíka. Trpaslíci mali červenú čiapku, stáli vedľa prameňov v pozore a usilovali sa tváriť patrične sadrovo. Toto bolo lepšie než trápiť sa v bani či v zlievárňach. Trpaslíci sa o zamestnanie sadrových strážcov prameňov hlásili po stovkách. Uspokojili sa so skutočne minimálne minimálnou mzdou. Bola taká nízka, že sa výroba umelých trpaslíkov nevyplácala. Praví sadroví trpaslíci boli preto len v parku pred Parlamentom v Neu Lubecku.
Vrong húdol do trúbeľky, aby prehlušil architektonický nevkus, ktorý sa mu hrnul do očí. Napokon dokráčal na Ústrednú kolonádu.
Nebol tam nikto.
Bolo mu to divné. Koncert ešte nezačal. Ešte nebolo prečo utekať. Pred Pravdami, ktoré kričal, lebo mu samy skákali z úst. Nevedel o nich, že tam sú, lebo veď inak by ich bol poprehĺtal. Zakaždým sa úporne snažil byť príjemný. Ibaže len čo otvoril ústa, začali mu z nich skákať slová nepríjemné ako osy. Nehanblivo holé bez citosloviec a prívlastkov boli. Ťažké ako olovo, ostré ako hrot šípu. Rozháňal nimi davy – a bol by spieval vždy len sebe sám, keby si neosvojil húfy pastorkov. Napríklad od Karla Krokwu.
Teraz však nebolo koho rozháňať. Iba vietor ticho šumel zdrapmi predvčerajších novín.
Opatrne im uhol pohľadom. Do novín sa nikdy nedíval – iba do nich dul. Do písmen plných núl.
Keďže bolo prázdno, tak aspoň zahlaholil splna. Tak mocne, že zabahzalmované kúpeľné pacientky zavrteli zadkami a trúbeľka novín sa rozvinula.
Na prednej strane hore sa skvel veľký nápis:
Speváčke Lole Lignet sa po voperovaní mamutej maternice pravdepodobne narodia šestorčatá! Prvý verejný pôrod sa bude konať v Schriefkoku za Mischbadom! Vstupné len tristo toliarov! Vystúpia tiež mažoretky a Jojonka Ngojlo, evenkský hráč na basu z mamutích čriev. Akcia sa koná pod záštitou ministra kultúry.
Skrkval papier, roztrhal ho na malé kúsočky, potom si odkašľal. Znel si akosi duto. Bez témy zbytočnel na prázdnej kolonáde. Bolelo to až kdesi v strednom uchu.
Kdesi v diaľke sa ozval rapkáč.