 |
Výzva!!!
Milí autori (slávni, osvedčení aj ašpirujúci), milí priaznivci Ohnivého pera, pokiaľ máte v hlave alebo v šuflíku krátke poviedky (cca do 5 normostrán), sem sa s nimi! Ohnivé pero čaká a jeho plamene sú hladné. Nedovoľte mu vyhorieť, priložte aj vy svoje polienko! Čakám vás na adrese jedinec@centrum.sk.
Tak už ste sa stihli poriadne vykúpať a zvliecť z kože? Výborne, pretože slnko čoskoro zakryjú mraky. Pravdaže iba metaforicky – v dnešnej poviedke od autora, ktorý sa vyžíva v ženských vnadách a morbídnych úvahách a vlastnú tvár nosí zahalenú maskou Perryho Verzora. Ak boli podľa vás Profíci Ďura Červenáka tesne na hranici nechutnosti, potom vám radím, aby ste si nezabudli pasy, pretože s Perrym túto hranicu prekročíte. Citlivejším povahám a mladistvým bez pasov odporúčam čítať so zatvorenými očami.
Názov poviedky nemá nič spoločné s knihou Stephena Kinga. Autor si ho požičal z rovnomernej piesne Jaromíra Nohavicu, ktorá ho k poviedke inšpirovala. Mala vraj „takú správne beznádejnú atmosféru“.
Ja som vás varoval :o).
mišo jedinák
Danse macabre
Perry Verzor
Svetlo. Veľa svetla. Svetla, ktoré znemožňovalo vidieť čokoľvek iné. Len svetlo.Točila sa mu hlava ako opitému, necítil pevnú pôdu pod nohami. Pomaly sa mu rozjasňoval obraz a cez svetelnú clonu uvidel presvitať krajinu zaliatu slnkom. Bolo neskoré popoludnie. Pod ním sa vlnili lány zrelého obilia popretkávané tenkými pavučinami vyšľapaných cestičiek.
Letel. Bol to úžasný pocit. Spoza neďalekého kopca k nemu doľahli tóny clivej melódie. Nabral výšku a letel smerom k nej. Obraz už mal omnoho ostrejší, videl ako jastrab.
Spoza stromov sa vynoril pohrebný sprievod, ktorý mieril na neďaleký cintorín. Zo zeme sa zlovestne škerila čierna diera, ktorá už bola pripravená zhltnúť nešťastníka, ktorého telo sa pomaly aj s celým sprievodom približovalo. Cigánska kapela hrala ako o dušu.
Zažíval intenzívny pocit nespútanej sily a voľnosti. Vyštartoval kolmo hore do oblakov, otočil sa a strmhlav padal dole, skúšajúc si pri tom rôzne vývrtky a oblúčiky.
Sprievod práve vchádzal na cintorín. Truhlu niesla šestica vyfešákovaných Rómov a na tvárach sa im tvorili kropaje potu. Bolo dusno, to je fakt, ale svoje určite zohrali aj tie dvojdecky rumu, čo do seba šľahli akože na guráž. Do každej nohy!
Prvý vľavo bol celkom určite Ištok. Spoznával jeho krátke kučeravé vlasy a kerku na ľavom zápästí. Dokonca postrehol, že sa potí zo všetkých najviac, hoci Ištok nemal vo zvyku piť a už vôbec nie na spoločenských udalostiach ako bola táto.
Vtom si všimol, že v sprievode za kapelou je aj Erika, krásna manželka jeho nevlastného brata Gejzu. Boha jeho, to bol teda kus! Anjelské modré oči, kučeravé blond vlasy a plné pery. Veľké pevné kozy, osí driek, dlhé nohy. A ten zadok! Mohla by jej ho závidieť väčšina pornohviezd. Proste mokrý sen každého normálneho chlapa. A hoci jej všemožne prejavoval náklonnosť, vždy si ho držala od tela. Často na ňu myslel, keď onanoval. Párkrát si dokonca predstavoval, že je už chvíľu mŕtva. Síce chladná, ale dostupná. Svojho času ho tá predstava riadne rajcovala. Poriadne mu z nej mrdalo. Aj teraz dostal na ňu chuť.
Zamieril si to plnou parou k nej. Už ju mal na dosah, keď si uvedomil, že letí príliš rýchlo. Len tak sa okolo neho mihla. Ďalšie tváre početného sprievodu sa začali rozmazávať ešte viac, hoci sa snažil zabrzdiť najrýchlejšie, ako vedel. Už videl len rozmazané svetelné škvrny. Ale cítil, že mení smer a spomaľuje. Pripadalo mu to ako večnosť. Triasol sa nedočkavosťou, ale vedel, že keby pridal, tak tu bude krúžiť do rána ako komár a aj tak si nepichne.
@@@
Sprievod bol už takmer pri hrobe, keď do zvukov kapely náhle pribudol jemný hrmot, ktorý postupne silnel. Okolo farára zvedavo poletoval obrovský chrúst. V zapadajúcom slnku sa leskol ako zo zlata. Zvuk jeho silných krídel pripomínal Harley-Davidson. Farár sa po ňom nervózne zahnal. Chrúst sa splašil a odletel smerom k Rómom, ktorí už ledva prepletali nohami pod čoraz tažšou truhlou. A ako naschvál trafil presne Ištokovo oko. Ten od bolesti zvrieskol, zapotácal sa a inštinktívne si oko chytil a začal si ho trieť, nedbajúc na to, že nesie dajakú posranú truhlu.
“Kurvááá! Čo to stváraš?! Vravel som ti, že si máš dať aj do druhej nohy, ty dilino triezvy!” zvrieskol značne podgurážený starší Róm v čiernej lesklej veste, ktorý niesol truhlu hneď za Ištokom.
S nečakanou situaciou sa skupinka zvyšných Rómov vyrovnávala len veľmi ťažko. Pravdu povediac, silne ju nezvládali. Spoločne stepovali pod truhlou, akoby boli na svadbe, banda úchylná! Kombinácia rumu a horúčavy spravila svoje. Rómovia prestali koordinovať svoje pohyby. Najskôr trafili truhlou do hlavy vedľa sa motajúceho Ištoka a ten išiel k zemi ako holubie hovno. Potom vrazili do kapely a truhla s hlasným zadunením dopadla na zem. Tam sa dvakrát otočila, lajdácky pribité veko odpadlo a mŕtvola sa vykotúľala von. Na pár sekúnd zavládlo hrobové ticho. A vzápätí sa rozpútal totálny chaos. Farár zmenil farbu na ešte červenšiu a odporúčal sa s mŕtvicou, ženy vrieskali ako zmyslov zbavené, muzikanti odhodili svoje nástroje a snažili sa utiecť kade ľahšie. Nepočítali s tým, že všetci nemali také bezprostredné zážitky a zrážali sa so zvedavcami, ktorí chceli vidieť čo sa to vpredu vlastne deje. Ľudská masa sa miesila a vrážala do seba ako pokazené vajcia v žalúdku plnom rumu.
@@@
Psychedelický kolotoč farebných obrazcov začal spomaľovať. Ušné bubienky pocítili nápor nečakanej zmesi hlasov a hysterického kriku. Svetelné škvrny sa prestali miešať a obraz sa mu konečne vyjasnil.
Na zemi zbadal otvorenú truhlu a kúsok opodiaľ veko. Erika nehybne ležala hneď vedľa veka. Zrejme stratila vedomie. Neriešil to. Poodhrnutá sukňa a čierne pančuchy na podväzkových pásoch urobili svoje. Nečakal a vrhol sa na ňu ako besný pes. Vyhrnul sukňu, roztiahol nohy a vzápätí trhal nohavičky zubami.
Ten jej kúsok mäsa bol ešte šťavnatejší, než si predstavoval. Hladúčko vyholený pahorok, pod ktorým sa rozprestieralo klitorálne údolie. Nádherné a jemné ako lupene ruže pred rozpukom. Žiadne pysky vyžužlané. Neváhal a prudkým pohybom ju naplnil až po okraj. Napodiv to išlo úplne ľahko. Len tak to mľasklo. Začal prirážať. Bolo mu jedno, že okolo pobehujú ľudia a zdesene naňho pozerajú. Už sa to nedalo zastaviť. Bolo to akoby vypustil priehradu. Prirážal v čoraz divokejšom tempe, mľaskanie sa zmenilo na riadne čvachtanie, vrchol sa blížil. Tak sa do nej ponoril, že si ani nestačil všimnúť, že sa obloha náhle zatiahla tažkými mrakmi. Lialo ako z krhly. Hotová prietrž mračien. Obrovské kvapky v šialenom tempe bubnovali na veko truhly ako šamanské tamtamy. S čvachotom narážali na zem a rozprskávali sa na všetky strany. S chuťou sa zahryzli aj do hromady hliny z čerstvo vykopaného hrobu. Tá ich s vďakou prijala do seba a začala sa meniť na kopec slizkého blata, ktoré sa pomaly dávalo do pohybu. Lenivo sa plazilo okolo hrobu a stekalo dnu ako do lievika.
Jeho údy sa ponárali čoraz hlbšie. Mazľavé bahno mu stažovalo dokončiť, čo začal. Eriku už skoro ani nebolo vidieť, ba dokonca mal pocit, akoby sa rozpustila a on mrdal to skurvené slizké bahno. Jebal to pes! Tak dobre sa to začalo a práve v najlepšom sa to musí takto dokurviť! Lejak neprestával a masa hnedej kaše začala získavať na sile. Okolo hrobu sa vytvoril vír a postupne so sebou odnášal vence, polámané kytice kvetov, niekoľko topánok a dokonca aj trúbku a malý bubon. Došlo mu, že dnes si šaška nevyblázni a bude lepšie poobzerať sa niekde inde.
Vycúval z Eriky a zdesene vykríkol. Z jeho pýchy bol len zvädnutý kýpeť pokrytý slizkým bielym povlakom a dokonca sa mu zazdalo, že v ňom uvidel zamrviť sa žltočierneho červa. Od hrôzy sa mu zatočila hlava a s hlasným mľasknutím sa zosypal do bahna. To ho priateľsky objalo a začalo mu vnikať pod oblečenie, do uší a nosných dierok. Zamrazilo ho. Zúfalo sa snažil vymaniť z jeho mazľavej náruče, ale posledné zvyšky síl ho opustili a on sa len bezmocne prevaľoval ako handrová bábika. Prúd bahna ho ťahal čoraz silnejšie priamo do rozďaveného pažeráka čerstvo vykopaného hrobu. Posledné, čo videl predtým, ako ho pohltila temnota, bol náhrobný kameň. Vykríknuť už nestihol.