Byl chladný sychravý večer. Seděla jsem shrbena u planoucího krbu a
ohřívala si své zmrzlé prsty. Knížku, kterou jsem měla položenou na
klíně, jsem zavřela a položila vedle sebe.
Soni sa zdalo, že bola vo firemnej kuchynke len pár minút, ale keď sa
pozrela na obrazovku počítača, zistila, že je takmer desať hodín. Hoci
pociťovala nepríjemnú bolesť v žalúdku, usmiala sa.
Poručíčka Edwardsová sa nepohodlne pomrvila na stoličke a odpila si
dúšok
horúcej kávy. Potom po niekoľkýkrát tento večer nazrela do
vyšetrovacieho
spisu. Ako policajná psychologička riešila už mnoho smutných prípadov,
no
aj tak si musela priznať, že žiadny výcvik ju nikdy nepripravil na
niečo
takéto.
Akoby to bolo len teraz, čo som celý bez seba a nadšený vychádzal do
noci
z kina z prvých X-Men. Bol som nadšený otvoreným koncom a elektricky
natešený na dvojku. Je to vcelku neuveriteľné, ale od tej doby ubehlo
devätnásť rokov.
Účinkovanie týchto dvoch „hustých“ indivíduí má na svedomí
Albrecht
Smuten. Po obsahovej stránke sa jeho stripy nesú na smutnej (ako už
napovedá
autorove priezvisko) vlne a úprimne sa na nich zasmejete len zriedka.
Nočná hliadka je odpad. Je to výsmech policajného zboru a jej
veliteľ
„alkoholix“ Elánius je vlajkovou loďou toho, čo Nočná hliadka
predstavuje. Tu nik neskončí dobrovoľne. Ani tento osamelý muž
otlčený
životom, ktorý utápa v poháriku svoje ambície, rozum aj zmysel pre
spravodlivosť.
Jan Kotouč patrí už roky medzi najčítanejších autorov fantastiky
v Čechách, ale aj na Slovensku. Známa je séria príbehov
z alternatívnej
histórie Čiech, zo sveta Českých zemí či Sektor Hirano.
Kalendár
Ahoj človek! Dnes tu sedím len kvôli tebe. Aby som Ti niečo
porozprával.
Príbeh. Nie, nebude dlhý, nemusíš sa báť, že by som príliš dlho
zamestnával tvoje mozgové bunky.
V podkrovnom byte s jedným oknom sedel za písacím stolom unavený
študent
práva. Bez akéhokoľvek výrazu na tvári listoval zbierkou zákonov.
Hranaté
okuliare bez spodného rámu pomáhali jeho unaveným očiam rozlúštiť,
čo
napísali už dávno pred ním iní.
Svet bol zatopený. Prežil len zlomok ľudstva, ktorý teraz biedne živorí
na
otvorenej morskej ploche rozliatej po planéte. Kolujú mýty o tom, že
údajne existuje ostrov, ale pokladajú ich za rúhačskú rozprávku.
Určite poznáte pocit neporaziteľného poloboha, keď ku koncu RPG hry
prechádzate mestom a zbrojíte sa na finálny súboj. Ako je možné, že
obchodníci majú stále tú drzosť požadovať od vás peniaze, keď osud
sveta leží práve vo vašich rukách?
Iva sa vrátila z výletu na internátnu izbu. Je unavená, a tak si ľahne
do
postele v tom, v čom je oblečená, vrátane bagandží. Aj s taškou.
V sne sa dostáva do zvláštneho víru, ktorý ju unáša kamsi preč. Po
prebudení zistí, že svet okolo je iný.
Kdysi jednou dlouhou dobu po divokém západě existovalo v pusté
krajině
malé městečko. V tomhle malém městečku, jako by se zastavil od dob
divokého západu čas.
„Kedy sa už konečne vydáš,“ počúvala som často od mamy. „Aj
vnúčatá už chceme vidieť,“ zvykol sa pridať otec. No čo už, viem
čo
sa odo mňa očakáva. Náš starobylý vodnícky rod potrebuje potomka.
Za oknom to opäť hralo prekrásnymi farbami. Enzo sa naklonil cez oblok
svojej
izby, aby nemo pozoroval všetku tú nádheru. Zbožňoval hru farieb, ktorú
mu
stvoriteľ každodenne servíroval pred oči.
Záhadného Spider-Mana v našich zemepisných končinách v rokoch
1991 –
1994 poslalo do sveta bratislavské vydavateľstvo Semic-Slovart. Išlo sa
o mesačník publikovaný v slovenskom aj v českom jazyku.
Túto knihu som brala do ruky s očakávaním. V anotácii a upútavkach
som
sa dočítala, že partia detí tu cestuje do našej minulosti, do čias
Slovanov. V prvej knihe o Potvorobijcoch sa dej odohrával v tábore
prežitia, boli v ňom súťaže a hry, a popritom si deti odskočili do
minulosti a zabili démona.
Juríkova 2084 je ideologicky konkrétna – berie minulú
i súčasnú
podobu islamskej civilizácie a extrapoluje ju do budúcnosti. Kým Orwell
tvaruje našu všednú skúsenosť so štátnou mašinériou do patologicky
obludnej podoby, Jurík vkladá existujúci cudzí model štátneho a
politického zriadenia do našej budúcej skutočnosti. Pocit reálnosti je
o to ostrejší a bolestivejší.
Luisa samozřejmě věděla, že ji šéf nemiluje, a o co vlastně
jde…
Prostě dávala přednost tomu, co s ním dělá, před samotou svého
mini bytu.
Stačil mu jediný letmý pohľad a vedel prečo prišla. Takmer po
každom
prebudení sa objaví dáky lobista. Ako obvykle, atraktívna humanoidka.
Upil
z nápoja a ležérne sa oprel o pult regeneračného baru. Hral
nezáujem.
Pohľad upieral za priehľadnú hmotu panoramatického okna, najväčšieho
na
tejto transportnej lodi. Na povrchu planéty rátal explózie. Náhodné
záblesky, prakticky všade, vizuálny prejav globálnej vojny. „…
Netrvalo dlho a svoje rozhodnutie pridať sa k tejto misii, o ktorej sa
dlho a
veľa hovorilo, oľutoval. V rozvalinách bývalého nákupného centra
totiž
strávili už viac času než bolo príjemné.
olám sa Jonathan a bývam v dome z lega. A čo! Je môj, postavený
vlastnými rukami. Takmer nikto ma nechápe, pre všetkých som NULA. Okrem
Šódžima, ktorý je na tom rovnako. Žil som si pokojne, každý deň
staval
z kociek, až kým sa nezjavila ONA. Rohatá, červená a s veľkým
bruchom.
Noční směna je dnes už klasická zbierka poviedok Stephena Kinga.
Možno
najlepšia.
Po úspešnej antológii pôvodnej slovenskej fantasy Čas hrdinov,
ktorá
vyšla v roku 2012, prichádza vydavateľstvo Artis Omnis s novou
antológiou
Čas hrdinov II. Zostavovatelia Martin Králik a Alexandra Pavelková do nej
vybrali a spracovali trinásť úplne nových poviedok súčasných
slovenských
autorov.
Smrť. Muna zhrnula karty na jednu kopu a opäť si ich vyložila. Smrť,
nenávisť, deštrukcia, zúfalstvo. Povzdychla a opäť zopakovala celý
rituál. A znova, a znova. Posledné týždne jej karty ukazovali to isté
a
nezáležalo na tom, komu veštila. Smrť, deštrukcia.
„Bojím sa ťa. Kde si?“ zašepkajú pery roztraseným hlasom. „Som
priamo
pred tebou. Nevidíš ma?“ rovnako potichu zašepká akýsi hlas.