Na diaľnici E58, v blízkosti Hronskej Breznice je autobusová
zastávka.
Priamo na diaľnici. Unikát. Zastávka je modrej farby. Pamätá
lepšie časy.
Po predstavovaní súťažných poviedok jesenného kola teraz na nás
všetkých zostáva radostná povinnosť – rozhodnúť o finalistoch.
Ak sú oči oknami do duše človeka, hviezdy sú oknami do neba.
Z mlhy se vynořila další lavička. Tentokrát nebyla prázdná. Seděl
na
ní zarostlý chlápek, což by samo o sobě nebylo nic divného. Divné
bylo
to, že byl vzhůru, měl na sobě rozepnutou košili a vedle sebe úhledně
složené sako.
Ignác Slanina, vedmák zo Svinej, na výkrik Bela Čonku nijako nereagoval.
Ponad klesajúcu penu na čerstvo načapovanej dvanástke hľadel do mobilu
zachmúrený ako búrkový mrak.
Nela sa začne obzerať. Všade je temnota, plamene a láva. Obchádza ju
bezprizorný zástup ľudí. Všetci smerujú ku kráteru sopky a skáču do
žeravej lávy.
Zmietla som zo stola zvyšky granadíru, rozprestrela obrus, zapálila
kahance a
rozložila žolíkové karty. Tarotove sa mi vtedy zdali príliš drahé.
Helena sa predierala tmavým lesom. Vlnené šaty ju hriali a plášť
podšitý
kuními kožami chránil pred chladným večerným vzduchom.
Dnes sa nám ho konečne podarilo zahnať do kúta. Ale prečo potom mám
ten
nepríjemný pocit v žalúdku? Nič nenasvedčuje tomu, že by sa mu malo
podariť nám uniknúť.
„Nemôžem uveriť tomu, že tetuška Gizka už nie je medzi nami,“
povzdychne si starká.
Bylo jí patnáct let. Byla sirotek a lidé o ní říkali, že má dar.
Dokázala číst z karet budoucnost stejně snadno, jako čtou historici
v kronikách minulost.
Hlučne si odgrgol a odložil čutoru s pivom na podstavec pred
jaskyňou.
Zastokol obitú sekeru za pás, zobral z oceľového koša fakľu a keď ju
zapálil, vstúpil do temnoty.
Avary běžela rychle k přechodu. Slyšela rychlé cvakání, což bylo
znamení, že už za chvíli bude na semaforu červená. Přidala do kroku.
Uprostřed přechodu slyšela hlasité troubení.
Kdo jsem, ptáš se můj příteli? K tomu se dostaneme, ale věz že jsem
na
světě mnohem déle něž mnozí jiní. Tak daleko sahá příběh mé
pomsty,
smyslu mého života.
Sejdu z pěšiny, která vede od základny k pobřeží, a vezmu to
přímo
přes louku. V trávě, která mi sahá skoro po kotníky, je plno malých
žlutých a bílých kytek.
„Rovno si jedného ubytujeme doma, nie?!“ zakričal muž. „Budeme
mu
hovoriť Alf a dúfať, že sem prišiel chrliť sarkastické poznámky a
nie
smrtiace lasery!“
„Super citlivý čuch alebo schopnosť meniť cukor na soľ,“
prečítal
Marco z monitora a zdvihol zrak k mladíkovi.
Mal som byť darom. Vzácnym darom, aký sa ponúka len raz za sto rokov.
Ani
tí najstarší si už nepamätali posledného mladíka, na ktorého ukázal
prst Osudu, aby odkráčal do búrky.
Kráčala po slnkom vysušenej hline. Všade navôkol sa rozprestierali
nekonečné polia kvitnúcich fialiek. Čím ďalej postupovala, tým
hustejšie
a vyššie sa vlnili v slabom vánku, intenzívne voňajúcom opojnou
esenciou.
Krajina Dobromilov a Láskavých sa veľmi rýchlo spojila v jednu. Nie
však
kvôli láske či vzájomnej úcte, ale pre akúsi prapodivnú dohodu,
o ktorej
obyvatelia Krajinky len slýchali.
Pozrela som sa do zrkadla. Odraz v ňom mal vpadnuté oči, vyziabnuté
líca,
sivú pokožku, vytrhané vlasy.
Zažmúrila oči a snažila sa predstaviť si ako vyzeral v časoch
svojej
najväčšej slávy. Vyrušilo ju silné buchnutie. Vyľakane nadskočila a
prudko otvorila oči.
Chrápal zvalený na brehu rieky, cesta zo susednej dediny a celodenná
ochutnávka tohtoročnej úrody ho poriadne zmorili.
Obnovená magická bariéra siahala od chatrného príbytku až po koniec
jazierka.
„Čerstvé ryby! Kalvusové čerstvé ryby!“ kričal tučný
obchodník,
„neváhajte a kupujte! Najčerstvejšie ryby v celom meste, ulovené
dnes ráno!“
Dňa 20.3.2001 vyšli známe noviny The New York Times s kurzívou
vysádzaným
titulkom „Kde je Samuel Dživa?,“ ktorý sa nachádzal hneď na prvej
strane
ranného vydania.
Sedem rokov. Sedem rokov sa trápim za mizerný žold, každý deň sa
budím
dolámaný a s bolehlavom. Kedysi aspoň tá pálenka za niečo stála.
Posledný prídel snáď vypálili z mlokov.
Kalendár
Bežala temným lesom. Bosé nohy čvachtali po mokrej zemi. Havranie
vlasy
viali vo vetre. Mesiac v splne vykúkal spoza mrakov. Dievčina mala pocit,
že
sa jej vysmieva.