 |
Sedem rokov. Sedem rokov sa trápim za mizerný žold, každý deň sa budím dolámaný a s bolehlavom. Kedysi aspoň tá pálenka za niečo stála. Posledný prídel snáď vypálili z mlokov. Popri tomto krátkom zamyslení som sa musel vyhnúť trom šípom – ak toto prežijeme, dolámem Mukovi ruky. Alebo ešte lepšie tomu kto ho cvičil v lukostreľbe.
Jašterici, alebo ktorý ďas to vlastne je, tie šípy aj tak nič nerobia – každý jeden sa zvezie po kožnatých záhyboch takmer bez stopy. Fialová krv z nej síce strieka po zásahu od kopije, ale ešte aj tá tam uviazla a prišli sme o Morju. Tá potvora jej odpálila ruku od ramena skôr ako poviete Rumpelstiltskin. Rád by som Morji pomohol, ale obávam sa že kým sa k nej dostaneme, bude neskoro. Čert to ber!
Skusmo bodám do ľavej laby a pritom sa kryjem dymiacim štítom – netvor je ale pekelne rýchly a čepel prechádza o dobrého pol lakťa vedľa. Jeho horúci dych udrie do štítu a rozpálený kov mi popáli ruku. Vedla mňa sa dopredu prediera Anikka a bez slov prirazí štít k môjmu. Tlačíme proti ohňu a rozdráždený nepriateľ útočí labou ktorú som sa pred okamihom neúspešne pokúšal zraniť. Dunivý úder cítim až v kostiach – ale štíty vydržali. Pridáva sa k nám aj Sev a zatláčame jaštericu dozadu – bleskovo cúva trhaným pohybom a výhražne syčí na našu hradbu. Z nozdier i z papule sa jej valí dym a zamoruje už aj tak dosť mizerný vzduch.
„Najprv borekovci a potom toto“ zanadáva po mojom boku Sev. Súhlasím, ale nepovažujem za potrebné teraz horekovať nad tým čo bolo. Máme oveľa…pálčivejšie problémy.
Borekovci. To by bolo na dlhú povedačku, a na to teraz naozaj nemáme čas – ak nám cisár nejaký čas ešte dopraje, vrátime sa hádam aj k tomu. Ale najprv sa musíme vyhrabať z jamy ktorú sme si vykopali. Tá jašterica – ktorá sa práve rozhoduje ktorého z nás zamorduje ako prvého, vidím jej to v očiach – si koniec koncov s nami nezačala. To Morja – keď sme dnes ráno vstali, jej kožušina bola prázdna. Nikomu nič nepovedala, zmizla kamsi do lesa a potom sa dotiahla späť s náručou plnou zelených vajec. Vraj budeme mať praženicu akú nemá ani cisár pán!
Nuž, vajcia boli s medvedím cesnakom a trochou soli z mešteka dobré, ale praženica teraz bude z nás. Ich mamke sa príliš nepáčilo že jej nejaká špinavá ľudská troska vylúpila hniezdo – a po troch týždňoch cesty všetci piati smrdíme ešte horšie ako ona, takže nečudo že nás poľahky vystopovala.
Svist a tresk – a Anikkino ostré nadávanie. Muk má strielať po jašterici a namiesto toho napravil Anikke lopatku. Ešte že má krúžkovinu, ale aj tak to muselo riadne bolieť. „Zahoď ten luk a hotuj radšej sekeru!“ zakričím dozadu a potom opäť tlačím proti netvorovi. Ešte stále ustupuje, no rozhodne pomalšie ako predtým. Náš náhly protiútok jaštericu zaskočil, no teraz sa nám pomaly stráca v dyme ktorý sama vyfúkla. Úder môže prísť z ktorejkoľvek strany…
Niečo prichádza – čeluste. Zovrú pevne Sevov štít a trhnú – ak si nechce nechať odtrhnúť ruku, chtiac či nechtiac musí za ním. Obratne zvrtne meč v pravici a bodá priamo do šupinatého krku – zvrásnená koža je tvrdá, no meč prenikne hlboko a Sevova krúžkovica mení farbu. Netvor v predsmrtnej agónií sebou hádže zo strany na stranu a svojho kata vláči so sebou. Hodnú chvíľu ešte Sev lieta vzduchom kým čeluste nepovolia a on zostane nehybne ležať v kaluži fialovej krvi.
Zatiaľ čo mu Anikka beží na pomoc, ja hľadám pohľadom Morju – už sa nad ňou skláňa Muk, ale len krúti hlavou.
Na mňa teda zostáva netvora naporciovať – nie že by sa za zabitie všelijakých pľuhavostí vyplácali odmeny. Ten zvyk cisár zastavil už dávno, lebo na každého dobrodruha s hlavou draka pripadalo aspoň desať výmyselníkov čo mačence topili a potom strážam nosili ako „démona hrozného v podobe mačacej“. No alchymisti dobre zaplatia za mrcinu – a takúto jaštericu som jakživ nevidel, takže to možno bude aj niečo vzácneho. Aspoň bude za čo naverbovať posilu na Morjino miesto, utešoval som ostatných i sám seba počas dlhej a ťažkej cesty do mesta. Podľa našich odhadov to mohli byť také dva týždne cesty, no so Sevom na provizórnych saniach – kosti mal polámané a na koni neobsedel – a vakmi obťažkanými jašteričími orgánmi nám to trvalo o štyri dni dlhšie. Sotva sme presvedčili stráže aby nás vpustili – vyzerali sme hrozne a smrdeli ešte horšie. Museli sme im zaplatiť dva strieborné aby povolili, a utešovali sme sa len myšlienkou na nadšenie alchymistov keď im za ťažký peniaz predáme netvorove zahnívajúce ostatky.
Tak sme si v meste ani nocľah nevybavovali, ani hrdlo nezvlažili – len s hlavou sme sa trepali ako trpáci do cechu – a keď ju cechmajster uvidel, očervenel ako rak. Hneď sa mi nezdalo že by to bolo od nadšenia – a veru, vysvitlo že tá pľuhavosť bol nejaký bazilišok na druhu velice ohrozený, a vraj môžeme byť radi že nás nedajú do temnice zavrieť. Tí nás hnali!
O vajciach som im radšej nepovedal ani slova, len som myslel na Morju čo ležala tam v lese pod borovicami. Mala v niečom, ženská jedna neštastná, pravdu – to bola ozaj inakvejšia praženica.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.