Kam ma vlečú? Prečo mám na hlave to vrece? A načo mi zviazali ruky?
Jediné, čo si pamätám je, že ma niekto udrel do hlavy.
1932. Dr. Gross vstúpil do pracovne policajného náčelníka na
riaditeľstve
v Michalovciach.
Rýchlym krokom si to šinula po úzkej cestičke, aby sa čo
najrýchlejšie
dostala von z lesa.
Peter vystrelil naslepo. Odviezol sa na konečnú do Kaškoviec, odtiaľ
šiel
po zelenej značke a potom ešte dlho len tak za nosom.
Vyrazili do úzkych svažitých ulíc malého prímorského mesta
hľadať
dobrodružstvo.
„Prosím, natreli by ste mi steny?“ spýtal sa spisovateľ a poobzeral
si
zatiaľ biele múry. „Žiada sa mi viac inšpirácie.“
„Si blázon!“ Peter tresol päsťou do steny, až sa zatriasli snehové
gule
na poličke. Zo šálky, čo držal v ruke, sa vylialo trochu tekutiny na
koberec.
Každý rok seděla sama na skalce a vzhlížela ke hvězdám
v očekávání
migrujícího hejna.
Dvere z nanočastíc zmenili svoju štruktúru a vstrebali sa do zárubne.
Do
priestrannej garáže vstúpil Peter, dobre vyzerajúci muž v stredných
rokoch, štíhly, no nie úplne vychudnutý.
Manželia mlčky sedeli v lietadle a hlavou im vírilo množstvo
znepokojených
myšlienok. Pred dvomi týždňami sa im celý život obrátil naruby.
Mladá žena prechádzala úzkymi uličkami medzi budovami v historickej
časti
mesta. Dýchala rýchlo a plytko.
„Kamenné steny tohto väzenia dosahujú dĺžku dvadsať krát
dvadsať
metrov a to nehovorím o ich výške. Výška presahuje tridsať metrov…
Nad dievčaťom stál starší muž s hustou bradou, krátkymi vlasmi a
so
širokým čelom oblečený v elegantnom obleku.
Táto hra je divná. Málo originality, dosť zlá grafika, na výkonnom
železe
to nejde plynulo.
Krhrvrlškrhvk neznášal takéto situácie. Uviaznuť na planéte ďaleko
od
domova… A nebolo to ani prvýkrát ! Už v minulosti mu pre to nadriadení
a
kolegovia pílili temenné ostne.
Kdesi blízko mestečka Scenic v Južnej Dakote stál dom. Drevená veranda
so
strieškou nemala ďaleko od toho, aby sa nadobro rozpadla…
Běžela přede mnou dívka s mašlí ve vlasech. Pak se otočila a
roztáhla
svou drobnou náruč. Obejmul jsem ji.
V nekropole sa diala zvláštna udalosť. Takýto deň sa v onom
pochmúrnom
svete udeje raz za tisíc rokov.
Teraz ju už nič nezastaví. Znovu nabrala dych a poriadne sa okolo seba
rozhliadla.
Keď za mnou vtedy prišiel a spýtal sa, či nechcem zainvestovať do
teleportu, sprvoti som záujem neprejavil.
História je plná veľkých vojen, z ktorých si môžeme pamätať
tých
najväčších hrdinov. V porovnaní s nimi je klasických vojakov, ktorí
padnú pri obrane alebo útoku, jednoducho priveľa.
Bytom sa šíri aróma čerstvo namletej arabiky. Káva mi vždy pomohla.
Dokázala roztočiť mozgové závity, prilákať múzy. Prázdna stránka
textového editoru ale pripomína, že moja kreativita…
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero – jeseň 2023. Oproti predchádzajúcim kolám
súťažiacich
čakajú dve výrazné zmeny.
Po predstavovaní súťažných poviedok jarného kola teraz na nás
všetkých
zostáva radostná povinnosť – rozhodnúť o finalistoch.
Velitel stráží shrábl váček ze stolu a vložil ho do zásuvky,
kterou
zamkl. „Poslouchám.“