Pozrela som sa do zrkadla. Odraz v ňom mal vpadnuté oči, vyziabnuté
líca,
sivú pokožku, vytrhané vlasy.
Zažmúrila oči a snažila sa predstaviť si ako vyzeral v časoch
svojej
najväčšej slávy. Vyrušilo ju silné buchnutie. Vyľakane nadskočila a
prudko otvorila oči.
Chrápal zvalený na brehu rieky, cesta zo susednej dediny a celodenná
ochutnávka tohtoročnej úrody ho poriadne zmorili.
Obnovená magická bariéra siahala od chatrného príbytku až po koniec
jazierka.
„Čerstvé ryby! Kalvusové čerstvé ryby!“ kričal tučný
obchodník,
„neváhajte a kupujte! Najčerstvejšie ryby v celom meste, ulovené
dnes ráno!“
Dňa 20.3.2001 vyšli známe noviny The New York Times s kurzívou
vysádzaným
titulkom „Kde je Samuel Dživa?,“ ktorý sa nachádzal hneď na prvej
strane
ranného vydania.
Sedem rokov. Sedem rokov sa trápim za mizerný žold, každý deň sa
budím
dolámaný a s bolehlavom. Kedysi aspoň tá pálenka za niečo stála.
Posledný prídel snáď vypálili z mlokov.
Bežala temným lesom. Bosé nohy čvachtali po mokrej zemi. Havranie
vlasy
viali vo vetre. Mesiac v splne vykúkal spoza mrakov. Dievčina mala pocit,
že
sa jej vysmieva.
Kalendár
Včera mi na chirurgii z levé lopatky odstranili další mateřské
znaménko.
Nejvíc se mi jich dělá právě na lopatkách. Záda mi v těch místech
zdobí bezpočet malinkatých nevzhledných jizviček.
Mária vošla do konferenčnej sály. Aké bolo jej prekvapenie, keď sa
dvere
za ňou zatvorili a nedali sa otvoriť.
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov
(pozn. red.).
Francesco kráčal popri ošarpanom bytovom dome na okraji mesta. Túto
trasu
absolvoval za posledný mesiac už po siedmy raz a sám netušil, koľkokrát
sa
sem ešte bude musieť vybrať.
Uprostřed spartansky zařízené místnosti se na podlaze nacházelo
tělo.
S hlavou vykroucenou do strany a rozhozenými pažemi leželo na břiše a
už
na první pohled bylo jasné, že jeho majitel se zrovna nerozhodl si dát
šlofíka v natolik nepohodlné pozici.
Ak dohorí plameň sviece, nič neprežiari ničotu… Strážca zomrel. Od
pier
k perám sa bojazlivým šepotom niesla správa o neúprosnej
nevyhnutnosti
koncov.
Všetko sa odohralo na malej terase mojej obľúbenej kaviarne, v jednej
zo
zabudnutých uličiek v centre mesta. Bolo príjemné letné popoludnie,
užíval som si chvíľky samoty počas voľna a tešil sa na zajtrajší
výlet
s rodinou.
Elektrická skřítice Grsama neměla toho nafoukaného člověčího
mladíka
ráda, sebestřednost z něho sálala jako teplo z železa při
elektromagnetické indukci.
Važený Scotland Yard, nie som žiadny básnik a preto rád prejdem
rovno
k veci. Týmto listom sa priznávam k vražde Mary Cullenovej a
ďalších osôb.
Doktorka Johnsnová sa pozorne zahľadela na pacientku. „Som zlá,“
vypočula si od nej už najmenej tretí krát.
Toho století nebylo Bytosti příliš dobře. Už od prvního roku ji
trápily
nezměrné bolesti. Dlouho pozorovala, že něco není v pořádku, jen se
neodvažovala jít k Léčiteli. Jenže někdy kolem půl třetího oběhu
pátého Měsíce pochopila. Nebylo jiného zbytí.
Na tento deň sa Marcel veľmi tešil. Dokonca si nastavil budík. A dokonca
si
privstal. Čo znamená, že sa zobudil ešte pred tým, ako ho zo sna vytrhlo
to
hrozné vyzváňanie.
Otevřel oči. Nic. Jeho zrak obklopovala všude přítomná tma.
Nerozuměl
tomu. Jeho omámená mysl ale zatím nenaskočila do plných obrátek.
Prišla a nikto ju nečakal. Sedela pri stole v kaviarni a smiala sa
bezzubými
ústami, v ruke držala kosu.
Je tu nový den, to není pouhý sen, barvy se vzbudily, představy
ožily,
stromy dýchají, listy se chichotají a vítr vypráví příběh
sebejistě,
o jednom tajemném místě.
Zosadla v Maronovej záhrade a premenila sa. Z čerešne nad hlavou na
ňu
zapršali lupene kvetov, vyrušené jej príletom. Tu, pod stromom, kedysi
bývala lavička
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero jeseň 2022.
Po predstavovaní súťažných poviedok jarného kola teraz na nás
všetkých
zostáva posledná radostná povinnosť – rozhodnúť o víťazovi.
Politik sa poklonil mramorovej modle. Zobrazovala jeho predchodcu.
Rovnakého
tyrana, akým je on sám, ale dnes už považovaného za dobrodinca. Politik
sa
otočil k zhromaždeným, chvíľu si ich skúmavo prezeral, až sa
utíšili.
Žiarivý závoj utkaný zo svetla miliónov tisíciek malých bielych
bodiek
z nekonečných diaľav sa nemo ukladal do perinky trblietavého prachu na
palube vesmírneho korábu predierajúceho sa tmavou hmotou ponad žiarivú
sféru Zeme…