 |
Važený Scotland Yard,
nie som žiadny básnik a preto rád prejdem rovno k veci. Týmto listom sa priznávam k vražde Mary Cullenovej a ďalších osôb.
Odporní ľudia, ktorí ničia životy iných na to väčšinou nedoplatia a ja to neznášam. No a keď sa moja nenávisť zmieša s hladom, je nemožné ovládnuť sa. Pravdepodobne tomuto príbehu neuveríte, ale musím sa s ním podeliť. Nedovolím, aby ste obesili nevinného.
Tieto krvavé hody začali príchodom nového pacienta. Prišiel za mnou s tvrdením, že ho neskutočne bolí brucho. Bol veľmi bledý, avšak brucho vyzeralo byť v poriadku. Vtedy na mňa skočil. Zubami sa mi zaryl hlboko do krku. Už som sa lúčil so životom, no náhle prestal. Odsunul sa odo mňa a poďakoval za vyšetrenie. Odrazu bol preč. Chcel som ísť hneď na políciu, ale niečo ma nepustilo. Som za to rád.
Večer začali prvé problémy. V celom tele som cítil istý nepokoj. Zhoršilo sa to v momente, keď sa manželka porezala pri príprave jedla. Krv jej pomaly kvapkala z ruky na stôl a ja som tú fascinujúcu tekutinu pozoroval. Pocítil som veľký hlad. V tom momente by som najradšej vykročil k mojej žene a vychutnal si červený nápoj v jej tele, ale ovládol som sa. Škoda, bolo by o problém menej.
Podivná túžba po krvi bola každým dňom väčšia. Okrem toho som sa vôbec nevidel v zrkadle na chodbe. Prestal som tiež chodiť do práce, pretože svetlo mi spôsobovalo bolesti. Žena sa so mnou prestala rozprávať. Vtedy som si myslel, že sa zo mňa stáva blázon, lenže ten hlad bol príliš skutočný. Musel som sa najesť. Skúšal som surové zvieracie mäso, ale to bolo slabé. Potreboval som krv a určite nie zvieraciu.
Začal som plánovať. Pacient, ktorý ma napadol, bol pravdepodobne zodpovedný za môj stav. To znamenalo, že ak niekomu vypijem krv, premení sa tiež. Nemohol som predsa zmeniť celé mesto na pijavice. Ostala jediná možnosť. Vysať z nich všetko. A tu vstúpila moja chuť po spravodlivosti. Vy policajti robíte svoju prácu príšerne a dobre to viete, česť výnimkám. Plno zločincov sa prechádza voľne po uličkách. Vraždia, kradnú, znásilňujú a vy ich väčšinou nedolapíte, kvôli nedostatku dôkazov. Preto som sa na to rozhodol využiť moje prekliatie a prerobiť ho na dar.
Kým sa dostanem k vražde týždňa, zlatučkej Mary, je potrebné sa priznať k ďalším obetiam. Moja prvá je obzvlášť zaujímavá. Po nociach som skúmal mesto a narazil som na ženu menom Elizabeth Harkerová. Naozaj krásna žena. Stále v drahom oblečení, dlhé svetlohnedé vlasy a úsmev, ktorý rozjasní deň, ale vo vnútri vyzerá úplne odlišne. O Elizabeth bolo známe, že skončila v posteli s polovicou londýnskych boháčov, dokonca aj s ich drahými polovičkami. To však nie je dôvod môjho záujmu. Dôležitý je požiar, ktorý sa odohral pred pár mesiacmi. Na mieste umrel známy novinár spolu s celou rodinou. Páchateľa ste chytili rovno pri čine, dokonca vám aj povedal motív, priznal sa taktiež k vražde svojej ženy a musím vás pochváliť. Takmer ste to vyriešili správne, ale uzavretie prípadu bolo unáhlené. V uliciach sa šuškajú rôzne klebety a jedna sa týkala požiaru a Elizabeth.
Už som vám spomínal jej vzťah s obyvateľmi Londýna. Dopočul sa o tom aj mŕtvy novinár. Podľa ľudí v okolí na Elizabeth našiel veľa špiny, ktorá by jej zničila celý život. Keď to zistila, vymyslela plán. Istému Jamesovi nahovorila, že ho žena podvádza s novinárom. Pravda bola taká, že jeho manželka navštevovala samú Elizabeth, keď viete ako to myslím. James pravdaže uveril, veď sa jeho drahá vracala neskoro z práce. Najprv ju doma uškrtil a potom bez výčitiek podpálil novinárov dom. Pravdepodobne mu predtým Elizabeth poradila, čo má urobiť.
Teraz viete, aká bola Elizabeth vo vnútri. Myslím, že lepšiu prvú večeru nenájdete.
Milovala nočné prechádzky za svojimi milencami, takže nebolo ťažké nájsť ju. Pristavil som sa pri nej, povedal pár nevinných lichôtok a čakal, čo bude ďalej. Ona ma pravdaže spoznala, som v Londýne dosť vychýrený. Neskôr začalo niečo neplánované. Jej nenápadné dotyky a príjemný smiech. Na malú chvíľu som na všetko zabudol. Zrazu ma už viedla za ruku do svojho domu. Nechcel som tomu uveriť. Išiel som podviesť vlastnú ženu, ale teraz to vôbec neľutujem a vy asi tušíte prečo.
Detaily z postele naozaj nepotrebujete, závideli by ste mi, takže prejdime k veci. Keď zaspala, pripravil som sa na hostinu. Po zahryznutí si nepamätám nič. Až po dojedení sa mi vrátilo vedomie. Ten pohľad ma vydesil. Jej telo bolo úplne biele. Neostala v nej ani kvapka krvi. Nemal som s tým ešte skúsenosti, preto sa mi nepodarilo zachytiť do úst všetku krv a plno skončilo na posteli. Na chvíľu sa zo mňa stalo zviera a to zviera sa predralo na povrch. Bol som malý, chlpatý a pomocou krídel som vyletel do tmavého Londýna.
S novonadobudnutou schopnosťou som sa s ľahkosťou kŕmil takmer každú noc. Kvôli veľkému množstvu vám podrobnosti o ďalších ľuďoch posielam v osobitnej prílohe, ale verte mi, všetci boli rovnakí, ba aj horší ako Elizabeth. A mimochodom postaral som sa o toho vášho Jacka, čo tak rád pára ženy. Možno ho jedného dňa vyplaví Temža.
Teraz vážení prichádza vrchol večera. Vražda, ktorá otriasla celým mestom. Drahá Mary Cullenová nájdená vo vani u seba doma zbavená krvi a bez zjavných zranení okrem dvoch malých dierok na krku. O Mary sa rozprávalo ako o najjasnejšej hviezde Londýna. Pomáhala komu sa len dalo, nikdy sa s nikým nepohádala, mala úžasného manžela, ktorý zachraňuje životy a hlavne sa poznala s kráľovnou. Jedine ja som vedel pravdu a preto som to musel aj ja vyriešiť.
Po odhalení pravdy som ju sledoval celé dni a noci. Pred jej smrťou som nejedol niekoľko týždňov. Chcel som si ju vychutnať. Naozaj vychutnať. Netušila s čím v dome prebýva. Nemal som najmenší dôvod zhovárať sa s ňou pred kŕmením. Nezaslúžila si to. V ten deň som vstúpil do kúpeľne. Práve sedela vo vani. Pozrela sa na mňa a v očiach sa jej mihlo znepokojenie, ale ďalej sa kúpala. No keď som sa blížil, začala ma okrikovať. Že vraj ju mám nechať na pokoji. Ona mala nechať mňa. Neurobila to a preto musela zomrieť. Vypol som tečúci prúd vody, naklonil sa k nej a bez slov som sa zaryl tesákmi do mokrého krku. Kŕmil som sa veľmi pomaly. Užíval som si každučkú kvapku. Oproti Elizabeth ani jediná nevyšla nazmar. Po nasýtení som sa na ňu pozrel a posledný raz ju pobozkal.
No a toto je moje priznanie, ale viem, že by ste neboli spokojný bez motívu. Prečo som zabil Mary Cullenovú? Je to primitívnejšie, než očakávate. Ona sa pokúsila zabiť mňa. Odhalil som, že ten pacient s bolesťou brucha, ktorý spôsobil moju premenu, bol vzdialený príbuzný Mary. Vyhľadal som si ho a trošku vypočul. Nebojte sa, žije. Upíra predsa zabiť nemôžem. Vysvetlil mi, že ho Mary požiadala o maličkosť. Ona však nevedela, že nie je človek. Namiesto toho, aby ma zabil sa rozhodol o rozšírenie upírskej populácie. Na návšteve som sa dozvedel ďalšie zaujímavosti o mojom druhu. Vedeli ste, že upíri žijú večne? Možno si raz pochutnám na vašich pravnúčatách, ale pravdaže, len keď urobia niečo nevhodné.
V momente, keď čítate tento list, letím ďaleko od tohto mesta. Pravdepodobne si nájdem loď, aby som sa mohol ukryť pred svetlom a vyberiem sa vyhľadať ďalších mne podobných. Hlavne chcem byť čo najďalej od starého života. Je však škoda, že sa nikdy nedozviem prečo ma vlastne chcela Mary zabiť. Možno kvôli peniazom, možno nie. Čo keď som si to zaslúžil? Viete, pomaly som začal zabúdať na môj život pred premenou. Možno, ale len možno som bol zlý manžel. Moja drahá Mary, mal som právo ťa zabiť?
S pozdravom,
Jonathan Cullen
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.