Hlasovanie o finalistoch súťaže Ohnivé pero - jar 2020
Tak ako v predchádzajúcom kole, čitatelia svojím hlasovaním vyberú sedem finálových poviedok.
Ohnivé pero - jar 2020: Copaté dievča
Sedeli ako vrabce na lavičkách v rohu námestia. Marcel Fabián mal pod dozorom vo vysnívanom Paríži dvadsať mladistvých.
Ohnivé pero - jar 2020: Obyčajná vychovávatelka
Bolo ráno. Po prebdenej noci plnej prípravy na záverečné skúšky, aby som sa stala plnohodnotnou vychovávateľkou s dvojročnou praxou, som vstala z kresla a dala variť vodu na kávu.
Ohnivé pero - jar 2020: Výmena
Územčistého chlapíka v strednom veku s batohom na chrbte a vysokých gumákoch nikto nevolal inak ako Pítr-Pítr. Prečo, to vedel iba on sám.
Ohnivé pero - jar 2020: V nemocničnej jame
Z polospánku ma prebudil hlas dôstojníka neznámej hodnosti. Výložky som, samozrejme, vedel rozoznávať, no tie mal teraz pokryté zoschnutou vrstvou bahna, po včerajšom bombardovaní.
Ohnivé pero - jar 2020: Odpověď
Nemohu ani říci, jak jsem se děsil toho okamžiku, kdy budu navždy muset zavřít své oči. Celý svůj život jsem strávil útěkem před smrtí. A tak teď když jsem byl jen pár minut vzdálen našemu setkání, hrůza mi svírala srdce, ale mé tělo se naposledy chvělo i vzrušením z neznáma.
Ohnivé pero - jar 2020: Mlčení
Vážená mistryně Imund, jsem vaší neskutečnou obdivovatelkou. Velmi mne mrzí, že jste ze své funkce předsedkyně Bílého řádu odstoupila. Domnívám se, že váš nástupce nebude místu dělat takovou čest, jako vy.
Ohnivé pero - jar 2020: Minotaurova sestra
Ariadna sa schovávala pred krétskym slnkom v tieni svojho kráľovského otca. Nenápadne si obzerala siedmych urastených mladíkov, ktorí vystupovali z aténskej lode. Sedem panien ju nezaujímalo, hoci maškrta pre Minotaura vyžadovala zástupcov oboch pohlaví.
Ohnivé pero - jar 2020: Příliš dlouhý spánek
Poslední záblesky mých vzpomínek se dotýkaly mé účasti ve zkušebním programu hibernačního střediska. Pamatoval jsem si, jak jsem procházel řadou podivných testů a vyšetření.
Ohnivé pero - jar 2020: Zelený mužíček
Ten malý zelený mužíček so zvráskavenou tvárou ma otravoval už niekoľko dní. Nikomu som o ňom nevravela, sama som ho považovala za výplod mojej fantázie, ale to len po prvom raze.
Ohnivé pero - jar 2020: Kadiaľ ísť
Na šibenici pri krížnych cestách visel obesenec. Zo šiat a topánok ho vyzliekli žobráci, z ľudskej podoby počasie, chrobač a neodbytné zobáky. Krkavce a vrany mu krúžili nad hlavou a hlasným škriekaním ohlasovali, že hostina ešte neskončila.
Ohnivé pero - jar 2020: Airtaxi
Peter ma mal čakať pred vchodom do seánsy. Nikdy som tam nebola, no po niekoľkodňovom prehováraní som sa mu prisľúbila. Moji nábožní priatelia sa totiž o nej vyjadrili ako o diablovom kotli, v ktorom sa už za živa škvarí niekoľko odpadlíkov tohto sveta.
Ohnivé pero - jar 2020: Deathbook
Stano bezmyšlienkovite skroloval Deathbook, takmer zaspával, keď ho zrazu prebralo xylofónové pípnutie. V pravom dolnom rohu obrazovky vyskočilo četovacie okno. Písal Morghal, jeho „najsamlepší“ kamarát.
Ohnivé pero - jar 2020: Makovice
Kedysi, keď som žila voľne, lebo druhí sa o mňa starali, nič ma nepotrápilo nadlho a cítila som neuveriteľnú ľahkosť bytia, otvárali sa mi iné svety. Najkrajší z nich sa nachádzal u babky na záhrade.
Ohnivé pero - jar 2020: Pastelar
Opiera sa o roh vane v neveľkej kúpeľni dvojizbového starého bytu. Medzi jeho kostnatými a chorobne vyzerajúcimi prstami pravej ruky slabo skapína rozžmolená cigareta bez filtra. A rozžmolene, teda obdobne vyzerá aj on.
Ohnivé pero - jar 2020: Hríby
„Boha tvojoho!“ oboril sa Janči na Ďuriho. „Zakri sebe papuľu, kedz kašleš!“
Ohnivé pero - jar 2020: Pod hradom
Sedím pod hradom na múre pri karneri sv. Michala a pijem pivo. Je nádherne. Slnko zapadá a ja sa kochám výhľadom na mesto. Aj keď to slnko, čo sa odráža od Váhu, ma trošku vytáča.
Ohnivé pero - jar 2020: Dobre nám to je... šibe
Cítili sme ju. Nie, nemyslím tým čerstvo pohnojenú Rajskú záhradu. Každým dňom sa zakrádala bližšie a bližšie. Ona – mocná Noc. Zakrádalo sa jej asi ťažko, lebo bola Veľká.
Ohnivé pero - jar 2020: Vyhnanie z raja
Schwechat. Adam vošiel do letiskovej haly. Mal v úmysle vziať si niektorý z pristavených autonómnych taxíkov, ale ktosi mu položil ruku na rameno. „Vy budete ten náš kozmonaut!“
Ohnivé pero - jar 2020: Senior manažér
Pretrel si ospalé oči a rúško, ktoré mu zakrývalo nos a ústa. Pred mnohými generáciami sa vyvinulo jeho predkom ako odpoveď evolúcie na smrtiace epidémie, ktoré v dávnej minulosti kosili ľudstvo.
Ohnivé pero - jar 2020: Zlá predtucha
Ulicou sa niesla sladká vôňa rozkvitnutých petúnií. Tu a tam poletoval nočný motýľ a vycuciaval nektár z kalichov. Chlapci ich pachtivo naháňali. Páčilo sa im, ako šteklia, uchopené, blúdiace, medzi prstami.
Kalendár
Ohnivé pero - jar 2020: Stopy
„Čom ši prišol?“ spýtal sa podozrievavo Ignác. Bol si istý, že je streda, ale Belo Čonka pred ním stál vyobliekaný ako do kostola.
Ohnivé pero - jar 2020: Superbesnota
Prasko sa tackal nočnou pustatinou, od smädu blúznil a v duchu počúval hašteriace hlasy, výkriky, sirény sanitiek a policajných áut. Vedel, že dlho nevydrží, vedel, že onedlho padne.
Ohnivé pero - jar 2020: Dar
Rozplietla som si gumičku z vrkoča a vlasy prehrabala len tak, prstami. Večer bol tichý, v oknách oproti kde-tu ešte svietilo svetlo, alebo blikotal televízor. Vtedy som si uvedomila tupú bolesť za spánkami, predzvesť migrény.
Ohnivé pero - jar 2020: Labutie pierko
Vieš o tom, že predmety môžu aj rozprávať? Stačí sa ich len opýtať. A oni, za prejavený záujem, Ti vyrozprávajú svoj príbeh.
Ohnivé pero - jar 2020: Smrť
Bolo to už dávnejšie, keď sa to stalo. Hostila som bytosti podobné Vám, ľuďom. Mali aj podobný zjav, podobný život, aj smrť, ktorá sa im však vôbec nepáčila.
Ohnivé pero - jar 2020: Medzi svetlom a temnotou
„Krá, krá,“ ozvalo sa z vrchu pouličnej lampy, keď som kráčala rannými ulicami. Malé čierne nezbedné stvorenie s krídlami, vítalo nový deň s vyvýšenej pozorovateľne, aby malo nad všetkým kontrolu.
Ohnivé pero - jar 2020: Lechtalky otvíratelné
Slunce se dralo do města skrze mraky lechtalek. Nový týden začínal šerem a temnou oblohou. Malých okřídlených panenek bylo prostě příliš.
