 |
Bolo to už dávnejšie, keď sa to stalo. Hostila som bytosti podobné Vám, ľuďom. Mali aj podobný zjav, podobný život, aj smrť, ktorá sa im však vôbec nepáčila. Vraveli o nej, že je škaredá, zlá a prináša iba utrpenie. Chodila celá v čiernom, no nikto ju v skutočnosti nepoznal a preto si o nej domýšľali len tie najhoršie veci. Kvôli tomu sa aj rozhodli, že ju chytia a zavraždia. Keď sa o tom dopočul Život, varoval svoju sestru Smrť nech sa ukryje a nevychádza z podsvetia. Tá ho však nepočúvla, myslela si, že sú to iba výmysly. Bola síce odvtedy obozretnejšia, ale dni a roky rýchlo utekali, ďalej siahala na ľudí, ktorých brala na druhý svet a tí vždy pociťovali za to veľkú vďaku. Raz však prišlo to, pred čím ju brat varoval. Bolo neobvyklé, že pri chorom stála veľká skupina miestnych, pomyslela si však len, že bol zrejme veľmi obľúbený a prišli sa s ním rozlúčiť. V tej istej chvíli, ako siahla na chorého, sa na ňu všetci vyrútili so sekerami. Sekali, a sekali nie len do nej, ale aj do seba navzájom. Smrti zničili jej šaty a preto už nebola schopná vrátiť sa po nich. Ich rozsekané telá sa už nemohli viac hýbať, trpeli v ukrutných bolestiach a preklínali samých seba, že si po nich Smrť nepríde. Nekonečné muky, aké nikdy pred tým nepoznali. Aj Životu chýbala jeho sestra, ktorú už viac nemohol vidieť, lebo nebol schopný vojsť na druhý svet. Ten dar mala iba Smrť, šaty tvorené z čiernych atómov, ktoré jej umožňovali prechod do sveta živých, aj keď ona sama bola mŕtva. Život smútil a poznačilo to aj všetky bytosti. Cítili jeho smútok a nedokázali sa už viac tešiť zo života. A keď prišlo ťažké zranenie, choroba či staroba, nemohli odísť z tohto sveta a trpeli tak, ako si to žiadne iné stvorenie nedokáže predstaviť. Ich pokolenie postihol krutý trest, až príliš krutý za ich nevedomosť. A tak som utkala zo svojho jadra, zo svojej krvi červený plášť a darovala ho Životu. Nebola som si istá, či to bude fungovať. Jeho uplakané oči po dlhom čase opäť zažiarili nádejou. Obliekol si ho a dúfal, že sa mu s ním podarí prepašovať do sveta mŕtvych. Bolo to riskantné. Aj keby sa mu ním podarilo oklamať priekopníka prevážajúceho mŕtvych na druhých svet, bolo veľmi pravdepodobné, že zomrie a spolu s ním úplne všetko, čo doteraz vzniklo. Bola to však stále lepšia možnosť, než čo nastalo bez smrti. Život ako jediný vedel nájsť vchod na druhý svet, ten nepoznám dokonca ani ja. Pred priekopníkom ostal celý zahalený a ten po dlhom výdatnom spánku, omráčený, ho previezol. Pod plášťom si celý čas úzkostlivo schovával čierne atómy, z ktorých si potom Smrť bola schopná ušiť opäť šaty. A tak sa aj stalo, ale Život táto udalosť veľmi poznačila a už nebol nikdy viac taký bezstarostný, ako pred tým.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.