Včera mi na chirurgii z levé lopatky odstranili další mateřské
znaménko.
Nejvíc se mi jich dělá právě na lopatkách. Záda mi v těch místech
zdobí bezpočet malinkatých nevzhledných jizviček.
Mária vošla do konferenčnej sály. Aké bolo jej prekvapenie, keď sa
dvere
za ňou zatvorili a nedali sa otvoriť.
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov
(pozn. red.).
Francesco kráčal popri ošarpanom bytovom dome na okraji mesta. Túto
trasu
absolvoval za posledný mesiac už po siedmy raz a sám netušil, koľkokrát
sa
sem ešte bude musieť vybrať.
Uprostřed spartansky zařízené místnosti se na podlaze nacházelo
tělo.
S hlavou vykroucenou do strany a rozhozenými pažemi leželo na břiše a
už
na první pohled bylo jasné, že jeho majitel se zrovna nerozhodl si dát
šlofíka v natolik nepohodlné pozici.
Ak dohorí plameň sviece, nič neprežiari ničotu… Strážca zomrel. Od
pier
k perám sa bojazlivým šepotom niesla správa o neúprosnej
nevyhnutnosti
koncov.
Všetko sa odohralo na malej terase mojej obľúbenej kaviarne, v jednej
zo
zabudnutých uličiek v centre mesta. Bolo príjemné letné popoludnie,
užíval som si chvíľky samoty počas voľna a tešil sa na zajtrajší
výlet
s rodinou.
Elektrická skřítice Grsama neměla toho nafoukaného člověčího
mladíka
ráda, sebestřednost z něho sálala jako teplo z železa při
elektromagnetické indukci.
Važený Scotland Yard, nie som žiadny básnik a preto rád prejdem
rovno
k veci. Týmto listom sa priznávam k vražde Mary Cullenovej a
ďalších osôb.
Doktorka Johnsnová sa pozorne zahľadela na pacientku. „Som zlá,“
vypočula si od nej už najmenej tretí krát.
Toho století nebylo Bytosti příliš dobře. Už od prvního roku ji
trápily
nezměrné bolesti. Dlouho pozorovala, že něco není v pořádku, jen se
neodvažovala jít k Léčiteli. Jenže někdy kolem půl třetího oběhu
pátého Měsíce pochopila. Nebylo jiného zbytí.
Kalendár
Na tento deň sa Marcel veľmi tešil. Dokonca si nastavil budík. A dokonca
si
privstal. Čo znamená, že sa zobudil ešte pred tým, ako ho zo sna vytrhlo
to
hrozné vyzváňanie.
Otevřel oči. Nic. Jeho zrak obklopovala všude přítomná tma.
Nerozuměl
tomu. Jeho omámená mysl ale zatím nenaskočila do plných obrátek.
Prišla a nikto ju nečakal. Sedela pri stole v kaviarni a smiala sa
bezzubými
ústami, v ruke držala kosu.
Je tu nový den, to není pouhý sen, barvy se vzbudily, představy
ožily,
stromy dýchají, listy se chichotají a vítr vypráví příběh
sebejistě,
o jednom tajemném místě.
Zosadla v Maronovej záhrade a premenila sa. Z čerešne nad hlavou na
ňu
zapršali lupene kvetov, vyrušené jej príletom. Tu, pod stromom, kedysi
bývala lavička
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero jeseň 2022.