V nekropole sa diala zvláštna udalosť. Takýto deň sa v onom
pochmúrnom
svete udeje raz za tisíc rokov.
Teraz ju už nič nezastaví. Znovu nabrala dych a poriadne sa okolo seba
rozhliadla.
Keď za mnou vtedy prišiel a spýtal sa, či nechcem zainvestovať do
teleportu, sprvoti som záujem neprejavil.
História je plná veľkých vojen, z ktorých si môžeme pamätať
tých
najväčších hrdinov. V porovnaní s nimi je klasických vojakov, ktorí
padnú pri obrane alebo útoku, jednoducho priveľa.
Bytom sa šíri aróma čerstvo namletej arabiky. Káva mi vždy pomohla.
Dokázala roztočiť mozgové závity, prilákať múzy. Prázdna stránka
textového editoru ale pripomína, že moja kreativita…
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero – jeseň 2023. Oproti predchádzajúcim kolám
súťažiacich
čakajú dve výrazné zmeny.
Po predstavovaní súťažných poviedok jarného kola teraz na nás
všetkých
zostáva radostná povinnosť – rozhodnúť o finalistoch.
Velitel stráží shrábl váček ze stolu a vložil ho do zásuvky,
kterou
zamkl. „Poslouchám.“
„Prepáčte, ale ako ste to mysleli, že sme tu úplne zbytočne, pán
Kirby?“ opýtal sa trochu nesmelo Oskar.
Nastupujem do dvadsaťjednotky sám. Od jednej konečnej takmer na druhú
ma
čaká dlhá cesta. Tento posledný spoj v nedeľu býva poloprázdny,
smejem
sa, že to je môj taxík.
Hlasy a někdo mě tahá pryč od světla. Bráním se. ale jak se můžu
bránit když nemám sílu. Ještě jsem se ani nenaučil mluvit, bránit
ani
pořádně vnímat. Ještě jsem se nenarodil…
Stála uprostred lesnej cestičky, tajomný les v nej vzbudzoval hrôzu. Ako
sa
sem dostala? Prasknutie dreva ju prinútilo otočiť sa.
Mnoho pověstí a legend nám říká o obrech, vílách, skřítcích,
bozích
a bájných hrdinech. Říkají nám, kde by se tito tvorové mohli
nacházet,
či kde dříve žili.
Elizabeta išla na roľu, ktorá patrila jej rodine. Roľa bola poniže
dediny,
kde bývali. Roľu pravidelne obrábali. Raz Elizabeta, raz mama, raz otec.
Babka, žiaľ, už nevládala.
Ján Huňady sa nervózne prechádzal po komnate hradu v severnej časti
Belehradu. Premýšľal. Už nevládze. Nedokáže ustáť ten tlak. Tie
nádeje, ktoré všetci vkladajú na jeho plecia…
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov (pozn.
red.).
,,Čo robíš?" začudovala sa Anna, keď pocítila vpich. ,,Implantát
si
nespomínal."
Bol ako mŕtvola prikovaná k čalúneniu. Okrem neho na začiatok čakal
aj
okolitý svet. Bol to dokonalý moment stvorenia.
Spotený sa prebudí v kresle. Televízor šumí. Záver vysielania. Na
displeji DVD prehrávača svieti 1:59.
Výťah sa jemne natriasal a pomaly stúpal. Pjotr pozoroval fešnú
dievčinu,
opierajúcu sa o počarbanú stenu kabíny.
Pritisol hlavu na matrac a vyzrel úzkou medzierkou. V rohu pri dverách
určite nestriehla, dnes si asi vyhliadla iné miesto.
„Samotné jeho veličenstvo, spravodlivý arcimág, najvyšší vládca
kontinentu, si prišiel osobne vyzdvihnúť zákazku, ktorú ste od neho
obdržali. Dúfam, že to máte už prichystané.”
Kde som? Vznášam sa v tme. A… čo som? Malinké zrniečko.
„Ahoj,“
pozdravil ma hlas sprava.
„Prešla som celý okruh sveta, no nikde som ju nenašla." Nešťastne
si
vzdychla Akira.
„Zapnúť vedomie.“ Čosi ho nútilo počúvnuť známy hlas a
urobiť
presne to, čo od neho žiadal.
Kto si? Mlčíš. Prečo sa s tebou rozprávam, aj keď mi neodpovedáš?
Len
ticho počúvaš a ukladáš moje myšlienky. Si môj tichý pozorovateľ.
Zapisuješ do súboru vacbrain.log. Páči sa ti to?
Kalendár
„Apokalypsa sa nekoná. Poplach bol zrušený.“ Amplióny mestského
rozhlasu, ktoré som považoval za nefunkčné, zopakovali správu ešte
dva krát.