Späť
Nadpis článku
Sci-fi klub ANDROMEDA Plzeň vyhlašuje 13.ročník literární soutěže
O Stříbřitělesklý halmochron.
V slove o autorovi ihneď v úvode knihy som sa dočítala, že Algis
Budrys
vo svojich dielach nepatrí práve k optimistom. Dej knihy mi to naplno
potvrdil.
Nikdy v živote by som si nepožičal film o obrovskom zmutovanom
krokodílovi, keby ho nerežíroval uznávaný hororista Steve Miner,
zodpovedný za skvelý Halloween: H2O. JAZERO nie je nič mimoriadne, ale
rozhodne to nie je ani sklamanie.
Roman Polanski už zjavne zabudol na to, ako Charles Manson podrezal jeho
manželku na Luciferovu počesť, a po slávnom Rosemarinom dieťati
nakrútil
ďalší satanský thriller.
Kniha vyšla vo vydavateľstve Netopejr a sám Netopejr, de fuck-to
majiteľ,
prehlásil, že je to najlepšia kniha akú kedy vydal. Nechajme bokom teraz
kvalitu jeho produkcie, alebo pocity doteraz vydaných autorov (kurnik, veď
všetci si doteraz mysleli, že tá ich je tá najlepšia, a teraz takýto
podraz!) a keď som vás takto uviedol do atmosféry knihy, venujme sa jej.
Tak, konečne je tu. No, čo vám budem vykladať. To, že bude Diablo II
úspešné sa vedelo dávno pred jeho začatím.
No konečne zase jedna dobrá Hard SF! Stephen si vymyslel svet, kde sila
gravitácie je bilionkrát silnejšia, než na Zemi. Kde hviezdy majú
v priemere jeden kilometer, vznikajú na okraji tejto zvláštnej, vzduchom
zaplnenej červenajúcej Hmloviny a padajú smerom k Jadru, kde zanikajú.
Keď som pred časom písal recenziu na Věž vlaštovky, dovolil som si
vyhlásiť jej autora za Boha. Za tie bezmála dva roky sa čo-to zmenilo.
Po
niekoľkých posedeniach pri poháriku s Majstrom osobne a po prečítaní
záverečnej časti zaklínačského cyklu musím povedať, že pán
Sapkowski
je (v dobrom slova zmysle) ten najobyčajnejší človek na svete. Má
svoje
záblesky geniality, má svoje slabosti.
Vopred podotýkam, že film som nevidela. Iba som sa pustila do čítania
knihy.
BB art ma už niekoľkokrát príjemne prekvapil. Teraz ale ani
veľmi nie…
Poviedku uverejňujem v remaku pri príležitosti 82.výročia VOSR,
51. výročia Víťazného februára a 10. výročia 17.novembra 1989, ako
spomienku na to, čo by mohlo byť, keby bolo bývalo. Jej pôvodnú podobu
uverejnila IKARIE č.2/91 a ilustroval ju Kája Saudek.
Dámy a páni, tak toto sa mi už dávno nestalo! Po prečítaní
poviedky
Tanči mezi vločkami! som ostal v nemom úžase. Bol som paralyzovaný…
potom som pokrútil hlavou… a nakoniec rezolútne prehlásil: „Ty
kokso!“
Táto poviedka, víťazné dielko súťaže O železnou rukavici lorda
Trollslayera je jednou z najlepších poviedok, aké som v živote čítal
(a
prečítal som toho dosť). Ak by som nevedel meno autora, tak by s…
Čo nás čaká a neminie? Druhá matica, desiaty „Trip“ pre Trek,
ex-wrestler Thor, Asterix and Cleopatra, Upír Max a Major Zeman versus
agent
Mulder… Krátky pokec o novinkách a chystaných vecičkách zo
sveta filmu.
SFK Altair ve spolupráci s klubem Hexaedr vyhlašují další ročník
literární soutěže O železnou rukavici lorda Trollslayera. Podľa
zborníkov zostavených z najlepších poviedok z minulých ročníkov
(bude
recenzia) môžem pokojne konštatovať, že ide o najlepšiu fantasy
literárnu súťaž v Čechách a na Slovensku.
Kalendár
Tak, toto je časť rubriky Film Runner z Fantázie č. 15. Je to
časť
kratšia, toto som si dovolil vybrať tak, aby ste sa mali na čo tešiť.
Ďalej už pokračuje Thorleif Larssen vo vlastnej švédskej osobe. Nech
žije
Malmö a informácie o Star Wars: Epizóda II, filmovej fantasy vlne a
Záhade
Blair Witch II. a III.
A potom ho vysotia z dverí. Jonachovi skĺzne noha z druhého
z troch
schodov, ktoré vyvyšujú dvere nad úroveň uličky a tvrdo dopadne dlaňami
a
ľavým kolenom na hladené kamene, takmer prikryté zmesou odpadkov a
slamy.
Obdĺžnik dverí vyplní široká postava. Tučná tvár s červenými
lícami, plešina. Kalder. „Sám si uznal, že podpis tvojho otca, nech mu
je
zem ľahká, je pravý.“ začne takmer ospravedlňujúcim tó…
David Gemmell je považovaný za kráľa tzv. heroic fantasy, fantasy
založenej
viac na meči než na mágii, fantasy, kde kľúčovú úlohu zohráva
výnimočná postava (výnimočná neznamená kladná). Interview medzi
Davidom
Gemmelom a redaktorom vydavateľstva Del Rey Stevom W. Saffelom vám môže
trošku priblížiť, čo to znamená byť dobrým spisovateľom a čo pre
tento
cieľ David Gemmel urobil. Pre začínajúceho autora sú ve
Na svete pobehuje zopár šialencov, ktorí maniakálne zbierajú staré
knihy.
Medzi nimi sa nájde pár skutočných psychopatov, ktorí sa venujú
okultizmu
či priamo satanizmu. Vo filme Deviata brána sa takí nájdu až traja.
Každý
z nich vlastní chutnučkú diabolskú knižočku s názvom rovnajúcim sa
názvu filmu. Jeden z nich, milionár Balkan, (Frank Langella) si najme nie
príliš poctivého a za prachmi bažiaceho knihoznalca…
Na mŕtvolu narazili náhle, neočakávane, vykukla na nich čiernymi
očnými
jamkami spoza jalovcového krovia. Z vyschnutého stromu, s ktorým, ako
sa
zdalo, tvorila jeden celok. Na prvý pohľad to tak vyzeralo – akoby
človek
a strom zomreli spoločne. Naraz. Ako keby sa zrástli vo chvíli smrti.
Jason
Rivet sa zachvel.
Aj majster tesár sa utne. Pán Gemmell sa pokúsil (na žiadosť
čitateľov)
oživiť príbeh Jeruzalémana Jona Shannowa. Nepodarilo sa mu to (myslím).
Už
druhá kniha (Poslední strážce) bola riedením pôvodného nápadu a
táto,
tretia, je ešte horšia. Jednoducho, nemôžete navariť dobrú kašu, ak
do
nej namiesto múky pridávate ďalšiu a ďalšiu vodu. Je to dobre
napísané,
pán Gemmel nedokáže písať zle, ale je to také r…
Tak, toto je jedna z hviezd Istroconu
2000. Ted Raimi. Narodil sa 14. decembra 1965 v Detroite, štát
Michigan,
USA. Je najmladší z troch bratov Raimiovcov. Už od detstva sa objavoval
vo
filmových projektoch svojho brata Sama Raimiho…
Rád sa túlam Internetom, je to moja vášeň, práca a v poslednom
čase
nutnosť :) Ako som sa tak prechádzal americkou spisovateľskou komunitou
(samozrejme predovšetkým SFaF), natrafil som na čosi, čo by mohlo byť
pre
vás zaujímavé. Písať dobré poviedky totiž nie je len tak hádzanie
čohosi z brucha na papier či do textového editora. Napísať kvalitný
text,
to chce aj kopu štúdia. Prečítajte si, ako na to išiel Orson…
Takúto ranu do srdca som už dávno nečítal. Jemný, ľudský, reálne
krutý
príbeh. Staršia poviedka najlepšej slovenskej spisovateľky (nie len
fantasy). Príbeh o Daidalovi a Ikarovi, kde nie je isté, komu osud
pristrihol
krídla viac… Pozor, poviedka je dlhšia, takže na pomalom modeme si ju
radšej stiahnite zozipovanú.
“Lasciate ogni speranza, voi ch’intrate.” — Prešiel som po
nehorázne
zanedbanej ceste v hustom lese, až som dorazil na miesto. Vzhliadol som hore
a
prekvapilo ma, aká je budova malá. Možno znútra je to lepšie. No áno,
mreže na oknách. Všade. Aj primár mal na oknách mreže. Zdalo sa, že mu
to
nevadilo. Mrežované dvere. Tvrdá rúčka kufra ma nepríjemne rezala do
dlane. Nadhodil som si ťažkú batožinu v rukách a lak…
Myslím, že niekde v úvode (predchádzajúci pokec k workshopu) som
spomenul, aká je hlavná postava dôležitá. Takže, teraz to zopakujem:
hlavná postava je dôležitá, ak nie vôbec najdôležitejšia vec
v poviedke. Hlavne ak píšete fantasy, tak vám silná postava dokáže
sama
utiahnuť príbeh a vlastne si ho stvoriť sama. Takže, dnes si povieme
čosi
o tom, akými prostriedkami sa dá taká postava (nielen hlavná) v texte
…
Neuveriteľne rúhačský film, ktorý vyvolal záchvaty nepríčetnosti
u pripečencov z americkej Katolíckej ligy. A neuveriteľná prča.
Tonami
hlášok nabitý scenár Kevina Smitha rozpráva o dvoch padlých anjeloch
(Ben
Affleck a Matt Damon), snažiacich sa nájsť škáru v božích zákonoch
a
dostať sa naspäť do neba.
Upozornenie: V tejto recenzii padajú neslušné slová, takže by ju
radšej
nemal nikto čítať…
A čas neustále plynie, zotiera stopy života. No i dlhšie bytie
vinie,
ten život vracia Larnevkaan… …tak znelo posolstvo. Cesta bola široká
a prašná, po bokoch obložená bielymi balvanmi. Vinula sa pomedzi duny
ako
stuha, siahajúca k horizontu, kam sme po každom kroku upierali unavené
pohľady. Vyzerali sme bájne mesto, ale zatiaľ bolo ukryté v hmlistých
diaľavách. Na vzdialenom úseku cesty sa zjavili…
Táto kniha získala cenu Akadémie za rok 1999 v kategórii najlepšia
pôvodná kniha. Nemôže byť preto obyčajná. A nie je. Ale – na
druhej
strane – ani sa mi príliš nepáčila. Je plná malých aj väčších
nápadov, ale chýba jej čosi veľmi podstatné. Nemá dej, gradáciu
napätia.
Jedoducho som to čítal, občas sa pobavil nad kuriozitou nápadu – ale
nič
viac. Bolo mi úplne jedno, či nejaký hrdina padne, alebo …
Táto poviedka získala 7. miesto v literárnej súťaži cena Gustáva
Reussa
1999. V porote sedeli aj ľudia mimo fantastiky: spisovateľ Peter Jaroš
a
literárny vedec Viliam Marčok. Podľa autorských komentárov,
publikovaných
v zborníku finálových poviedok (Krutohlav 1999) sa táto poviedka nikomu
z nich nepáčila. Napriek tomu získala siedme miesto v konkurencii
ďalších 73 poviedok (!!?). Fantázia túto poviedku odmietl…