Na svete pobehuje zopár šialencov, ktorí maniakálne zbierajú staré knihy. Medzi nimi sa nájde pár skutočných psychopatov, ktorí sa venujú okultizmu či priamo satanizmu. Vo filme Deviata brána sa takí nájdu až traja. Každý z nich vlastní chutnučkú diabolskú knižočku s názvom rovnajúcim sa názvu filmu. Jeden z nich, milionár Balkan, (Frank Langella) si najme nie príliš poctivého a za prachmi bažiaceho knihoznalca Deana Corsa (Johnny Depp), aby zvyšné dve knihy získal. Fígeľ je totiž v tom, že Deviata brána otvára bránu do pekla a to všetkým zúčastneným náramne konvenuje.
Hrajkať sa s peklom samozrejme nie je žiadna sranda, takže cast list je takmer totožný so zoznamom mŕtvych. Aby tento veselý osud nepostihol hlavného antihrdinu hneď na začiatku, režisér Polanski mu na pomoc poslal strážneho anjela (?) v osobe vlastnej manželky Emmanuelle Seigner. No začína sa vtipná jazda peklom na zemi, ktoré predchádza príchodu pekla samotného.
Aby som sa príliš nerozpisoval: Polanski dokazuje, že je ešte stále režisérom slušného formátu (ale na Rosemary to furt nemá). Johnny Depp sa v postavách antihrdinov našiel a aj Dean Corso mu sedí ako ušitý – a ešte si ním získa aj sympatie publika. Emmanuelle Seigner je režisérova manželka, čo mnohé vysvetľuje. Snaží sa svojho neanjelskeho anjela hrať s nadhľadom a celkom všedne, čo sa jej aj darí. A má pekné nielen oči (to je už ale skôr parketa pre Ďura Červenáka :-). Frank Langella sa tiež drží v civilnej rovine, až kým nezačne predvádzať svoju odolnosť voči plameňom – a to sa nasmejete. Najlepší výkon bez diskusie predviedla Lena Olin čoby vdova Telferová (aké príhodné meno!), mierne odkvitajúca, ale stále príťažlivá a pôsobivá pekelná dáma.
Scenáru, réžii, kamere, výprave, ani hudbe sa nedá vyčítať takmer nič. Pokojne choďte do kina a nebojte sa – našťastie sa Polanski neznížil k tomu, aby niečo na diváka vybaflo z tmy. No a koniec neprezrádzam – granátovú pointu nečakajte, ale má svoje grády. Skrátka – oplatí sa vidieť.