Stretnutia s fantastikou: Jan A. Braun

Nevšedný a nehľadaný tvorivý príbeh alebo Čo predchádzalo Kvantové víly

Jan A Braun LARP Akon
Jan A Braun v maske
Jan A Braun krst F55
Jan A Braun grafická tvorba
Jan A Braun workshop Hydry

V jednu nedeľu roku 1959 som sa vynoril z ničoty v meste piva Plzni a začal písať svoju vlastnú líniu paralelného sveta. Dlhých devätnásť rokov sa nedialo nič, čo by stálo za zmienku. Až potom som napísal svoju prvú poviedku a niekoľko básní, ktoré sa striedali s ďalšími poviedkami. Záhadným hnutím osudu sa všetky tieto nesmelé literárne začiatky prepadli do nebytia, a preto ma teraz už nemôžu strašiť.

Roky strednej školy, či ako to nazývam ja, ústavu, sa minuli v meste na severozápade Čiech neďaleko Litvínova. Vtedy to bol kraj smogu, vyschnutých lesov Krušných hôr, kyslých dažďov a včasného ranného vstávania – o pol piatej –, aby som sa mohol učiť vyrábať benzín, etanol, polypropylén a iné čudesné látky petrochemického priemyslu. Áno, mamutí podnik koncernu Chemopetrol ma poznačil svojou neutešenosťou a túžbou zmiznúť čo najďalej z tohto smutného kraja.

Naozaj sa to podarilo a myslím, že Bratislava sa stala dostatočne vzdialenou lokalitou, aj keď i tu je podobný závod, aký bol mojím začiatkom spoznávania pracovného procesu. No Matematicko-fyzikálna fakulta UK sa stala mojou alma mater a ponorený do záhad matematickej analýzy, lineárnej algebry, diferenciálnych rovníc a rodiacej sa kybernetiky som na dlhých päť rokov zabudol na svet literatúry.

Až J. R. R. Tolkien a larpy, ku ktorým ma priviedla moja dcéra, ma vrátili nazad do sveta fantasy, sci-fi, a tým aj k písaniu. Prežiť na vlastnej koži moc magických nocí v hlbokých lesoch, boje s príšerami temnôt a hrdinské príbehy plné súbojov s vlastným strachom o život vo vás zanechajú stopy.

Napriek tomu, že som sa naďalej živil prácou s počítačmi, ma to ťahalo niekam ďalej. Prvá poviedka s názvom Čo takmer zabilo Osipa Ustašenka uzrela svetlo sveta v roku 2013 a svet čuduj sa, umiestnila sa v Martinus Cene Fantázie na ôsmom mieste. Ona určila ďalší smer môjho snaženia, ktoré už nebolo až také vážne a seriózne a obrátilo sa k paródii, ľahkej irónii a vôbec k humoru na poli fantasy a sci-fi žánra. Práve táto poviedka uzatvárala zborník Fantázia 2013. Fantastická 55 a Rozmarná fantázia poskytli svoje stránky ďalším poviedkam. Po nich už prileteli na jemných krídlach Kvantové víly, zatiaľ moja posledná autorská zbierka.

Romantické duše však môžem uistiť, že som nezanevrel ani na texty, ktoré v sebe nesú chvejivú atmosféru, lyriku a čo-to zo vzájomných medziľudských vzťahov. No o tom až niekedy nabudúce, keď sa nájde odvážny vydavateľ, ktorý by bol ochotný ísť z kožou na trh a čosi z tohto sprostredkovať nemnohým čitateľom.

V súčasnosti sa môj život definitívne spojil s knihami a už niekoľko mesiacov pracujem v knižnici na VŠMU, kde krížim literatúru s informatikou. Myslím si, že je to vcelku dobrá a podnetná kombinácia.


Foto: Archív Jana A. Brauna.


Dosiaľ zverejnené časti seriálu:

Stretnutia s fantastikou: Jan A. Braun

Stretnutia s fantastikou: Lucia Lackovičová

Stretnutia s fantastikou: Mark E. Pocha

Stretnutia s fantastikou: Martin Šimon Schuster

Stretnutia s fantastikou: Michal Jedinák

Stretnutia s fantastikou: Martina Pilcerová

Stretnutia s fantastikou: Lenona Štiblaríková

Stretnutia s fantastikou: Katarína Soyka

Stretnutia s fantastikou: Robert Pilch


Súvisiace linky

Recenzia: Rozmarná fantastika

Recenzia: Fantastická 55

Fantázia 2013 – Antológia fantastických poviedok


21. apríla
Jan A. Braun