Tento príbeh začína, keď sa jedno ráno votrelo do jedného fajne
vyzerajúceho rodinného domu. Hoci pripomínal menšiu – útulnejšiu
vilu,
donedávna bol obývaný len istým ‚moderným hrdinom‘.
Už si ani nepamatuji, kdy jsem zemřel poprvé. Od té chvíle jsem si
myslel,
že tahle chvíle nikdy nepřijde.
Ty nie,“ vyslovil som ortieľ nad prvou postavou, ktorú som dnes stretol
na
mne tak známej ceste. Ako vždy aj teraz ju pokrývali závoje hmly a
lemovali
čakajúce postavy.
Nebolo mu všetko jedno, keď sa zaroseným krovím zakrádal. Srdce sa
mu
chcelo vytĺcť z hrude ako staršieho brata prenasledoval.
Ani sám netuším kedy ma začal trápiť ten podivný pocit. Možno to
celé
začalo koncom apríla a možno až niekedy začiatkom mája.
Žena opatrne načúvala všetkým zvukom okolo. Našťastie, zatiaľ sa
ozýval
iba spev vtákov a dupot jej koňa. Prechádzala pustou lúkou mierne hore
svahom, nasledujúc polo-zaniknutú cestičku.
Chlpatí, hlúpi a krpatí, takí sme my, Homo habilis, pripomínajúci skôr opice, než ľudí. Narodil som sa takmer ako zviera, možno však zomriem ako človek.
Prudký náraz so mnou zalomcoval ako s handrovou bábikou. Vlna
kinetickej
energie presvišťala mojim krehkým telom a nechala ma ležať na podlahe
kabíny spolu so zvyškom vybavenia.
Iba s námahou som zložil helmu z hlavy. Prsty sa niekoľkokrát zošmykli
po
mazľavom filme, ktorým krv pokryla jej bronzový povrch. Vietor mi na
spotené
čelo priložil studenú dlaň.
Už od dětství jsem obdivoval draky. Zamiloval jsem si je po zhlédnutí
filmu
Dračí srdce. Dokonce moje první slovo bylo BA. To je, jak jsem se
později
dozvěděl, dračí výraz pro osud.
Kalendár
Malý téglik s elixírom z hviezdneho prachu sa pomaly míňa. Jazvy na
koži
sa už zahojili. Simona si natiera tenkú vrstvu popod nos. Aspoň na
chvíľu
sa nadýchnuť a zmierniť tú zúfalú bolesť vnútra!
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero jeseň 2020.