Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie
svojej
tváre a druhou hasím smäd.
Tieňové postavy vysokého vzrastu tancujú vôkol modrého koberca.
V miestnosti plnej mužov v plášťoch stoja vedľa seba dvaja ľudia,
ktorí
do kolektívu očividne nezapadajú.
„Zlatko! Prišiel ti virtuálny sen!“ Juraj si bez slova vzal obálku.
Že
zlatko, pomyslel si. Keď ju pred dvoma mesiacmi našiel s milencom
v posteli,
tak zlatkom asi nebol
Bojovná princezná práve získala všetko, na čom jej záležalo. Je
pasovaná za elitného rytiera i za najvyššiu veliteľku spojených
armád
súčasne.
„Neverím, že som sa na toto dal.“ Denis si s nedôverou
premeriaval
eskalátor smerujúci dolu.
Ručičky zlatých hodiniek pomaly tikali smerom k hodine dvanástej.
Ich
návrat do náprsného vrecka sprevádzalo zacinkanie retiazky.
Agur si sadla na kameň blízko prameňa. Čerstvo uloveného tundrového
zajaca
odložila nabok, spolu s otiepkou dreva a oštepom.
V prísne stráženom komplexe sa schádzajú tí najpovolanejší. Experti
na
najrôznejšie zbrane.
Bohovia sú mŕtvi. Prvý zomrel boh lásky a posledný boh nádeje.
Ticho a nádherný pokoj. Ponorený do snov prehľadávam časové
obdobia.
Cyprián se potil tak, že mu jednotlivé krůpěje stékaly po tváři.
'Tento job sa mi zdal bezpečný. To bol jeden z dôvodov, prečo som ho
zobral. Až dodnes to boli peniaze skoro za nič. Uvádzanie klientov, tam
je
to, tam zase ono … Až dodnes.
Josač má pred očami niekoľko kníh. Všetky už prečítal. Nemá
z nich
čo získať, neovplyvní to jeho život.
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero – jar 2024.
Kalendár
V roku 2410 mi Veľká Tekstáreň na planéte Drypsa udelila povolenie
na
vstup. S nadšením som nastúpil do Sutaru. Čakalo ma pár hodín letu.
Na trhovisku panoval obvyklý ruch Melzy. Ľudia, veľkí i malí,
zveroľudia.
Všehochuť.
Venku se zablýsklo a spustil se mrznoucí liják. Jindy bych byl rád, že
tam
nemusím být, ale dnes to tak nebylo. Mrtvola v křesle na to měla
podobný
názor. Ani nemrkla.
Zahoukala sova. Otočil jsem se a provedl ochranné znamení proti
uřknutí.
Je to netvor, říkali. Nevěřila jsem tomu. A jak bych mohla, vždyť
přede
mnou na bělostném Pegasovi seděl princ, o jakém jsem se ani
neodvažovala snít.
Bol to jeden z tých dní kedy pekné počasie vytiahne nejedny nôžky
na
prechádzku prírodou.
Na diaľnici E58, v blízkosti Hronskej Breznice je autobusová
zastávka.
Priamo na diaľnici. Unikát. Zastávka je modrej farby. Pamätá
lepšie časy.
„Okamžite si uprac ten vílí prášok! Už ti to nebudem
opakovať,“
napomenula mama svoju šesťročnú dcéru a pustila sa do skladania vecí.
„Neutáboríme sa tu?“ "Nevidíš ten terén okolo? Stojíš v močiari,
do
rána nám všetko namokne…
Milan statočne odolával nátlaku svojich priateľov. Dnes boli
mimoriadne
odhodlaní. „Ale no tak, Milan!” zvolal Lukáš podráždene.
„Tentokrát
sa z toho nevykrútiš!"
Malá tůň na okraji lesní světliny se koupala ve zlatavých
paprscích
letního slunce. Zpěv ptáků a zurčení křišťálově čistého
potůčku
pojednou narušilo pravidelné, hlučné pleskání.
Čarodějčino odhodlání strávit podzim na cestách doznalo trhlin.
Traja zbojníci stáli na kraji lesa a hľadeli na nehybného muža
na zemi.