 |
Po stopách Atlantídy. A Mayov.
Žoldnier spája sily s odvážnou bojovníčkou Nan-taj v pátraní po jej koreňoch. Podľa všetkého siahajú až do prastarých dôb tajomnej, dávno zabudnutej ríše – Atlantídy. To by samozrejme neboli oni dvaja, aby ich strastiplná cesta nezaviedla do papule plnej smrteľne nebezpečných rizík. Cestu im nečakane skríži postava z predchádzajúcej časti.
Španielsky umelec Vicente Segrelles pokračuje vo svojej tradícii, ktorú si v predchádzajúcich desaťročiach (prvý diel vyšiel v roku 1982) obľúbili jeho fanúšikovia, respektíve sčasti i preto ich Segrelles získal: každý nový diel sa nesie v inom duchu. Ponúka odlišné vynálezy, prístroje, stroje, zvieratá a v neposlednom rade výpravu. Už sme sa dočkali snežných plání, ostrovov, veľkolepých podzemných priestorov, jazier, džunglí i cudzích planét a dnes neprišiel rad na nič iné, než na slávnu podmorskú ríšu.
Ako to v tejto sérii kompaktne chodí, scenár nie je žiadny zázrak, ale o to ani nešlo. A aby sme scenáru nekrivdili, treba priznať, že má viacero svetlých bodov (a tentoraz je prekvapivo ukecaný). Za pozornosť stojí atmosféra kombinujúca realistický prístup s naopak doslova magickými momentkami nejeden raz už až sci-fi charakteru. Segrelles servíruje vskutku výživnú dávku drakov, pyramíd, inkvizítorov, žien podozrivých z čarodejníctva upaľovaných na hranici, potôp, vesmírnych korábov a krvavých obetí.
Deviate dobrodružstvo chladnokrvného a, treba dodať, aj riadne otrlého žoldniera, sa po výtvarnej stránke nesie v rovnako uhrančivom duchu ako predchádzajúcich osem. Obdivuhodná výdrž, vlastne výkon! Segrelles je konzistentný v perfekcionizme a detailoch, ktoré sú už jeho synonymami. Vyžíva sa v nich. Užíva si ich. Pre nepozorné oko sú určené masívne záverečné bonusy. V nich ilustrátor a scenárista v jednej osobe poukazuje na kľúčové drobnosti, ktoré si niektorí čitatelia možno po prvom prečítaní ani nevšimnú. Tentokrát je dôraz kladený na hrdinovo sedlo, ktoré je plné vychytávok. Segrelles sa v bonusoch okrem toho venuje aj svojej láske k lietadlám, k ich modelom.
Ako prvých osem dielov, i tento vychádza s majestátnymi rozmermi 240×320 mm v tvrdej väzbe. Nové prostredie, do ktorého je dej zasadený, sa stará o to, že komiks nenudí. Po výtvarnej stránke je to samozrejme stále rovnako odzbrojujúco úchvatné. Azda len ženy neustále vyzerajú, akoby ich jedna mater mala. A v jednom okamihu to pôsobí ako keby sa stratila jedna strana. Žoldniera prekvapia nepriatelia, zrazu STRIH a v nasledujúcom okienku už ležia zneškodnení na zemi.
Autor poukazuje na nebezpečenstvo krajiny, v ktorej hlúpi, nevzdelaní ľudia podliehajú manipulácii zo strany psychopatov a na základe toho prenasledujú a terorizujú vzdelaných učencov a vedcov. Ale nemoralizuje. Iba to ukáže a zvyšok nech si domyslí čitateľ. Alebo aj nie.
Segrellesovi nechýba zdravý nadhľad, viď. hrdinovo horekovanie nad tým, do čoho sa to opäť raz namočil. Hoci komiks vyšiel v roku 1997, vďaka oslnivej maľbe pôsobí ešte i dnes takým atraktívnym dojmom, že mu mnohé súčasné komiksy môžu ticho závidieť.
Hodnotenie: 70 %
Žoldnéř 9: Ztracení předkové (orig.: El Mercenario 9: Los
Ascendientes Perdidos)
Autor: Vicente Segrelles
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2023
Ilustrácie: Vicente Segrelles
Jazyk: český
Preklad: Jiří Pešek
Počet strán: 64
Väzba: šitá v tvrdých doskách
ISBN: 978–80–7679–361–3
Súvisiace linky
Recenzie – predchádzajúcich častí komiksovej série Žoldnéř
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.