Ležela jsem v postýlce, obklopená tichem, které přerušovalo jen vzdálené šumění vody z koupelny.
Zem sa mi otriasala pod nohami a okolo mňa sa rozpútalo hotové peklo.
Na dedinu padol súmrak. V studenom vzduchu sa vznášala vôňa spáleného uhlia, vyvrhovaná očadenými, tehlovými komínmi.
Kráčel pomalými šoupavými kroky a z cesty tak odhrnoval spadané listí.
Často sledovala zamilované páry v prístave. Milenci kráčali spolu bok po boku a držali sa za ruky.
Johana kráčela ulicí směrem ke svému domu. Cestou minula výkop, kam zaměstnanci městských služeb právě sázeli strom.
Erotka zatřepe rukama a nohama v pozici mimina na zádech. Při své protahovací rutině nepůsobí zrovna reprezentativně, zato se jí pokaždé náramně uleví.
Tých bonusových životov bola škoda, ale aspoň mohol pokračovať ďalej.
„Chýba mi Zem,“ vzdychol Nyx a z nozdier mu pritom vyšľahol plameň.
Úzkou údržbárskou chodbou sa mihotalo bezpečnostné svetlo pomedzi visiace rozvodové káble.
Dalších dvě stě narození se rozblikalo z planety Země a on musí každému narozenému tížanovi přidělit strážce, hned!
Prozpěvování jiskrné jako křišťálová zvonkohra v ledovém svítání rozzářilo jednací síň plnou beztížanů.
13:31:14.Čas ktorý ukazoval zatiaľ najvyspelejší počítač ktorý kedy vznikol…
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov a citlivé osoby (pozn. red.).
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov a citlivé osoby (pozn. red.).
Keď sa spoza kopca vynorila osamelá postava, na krajinu sadal súmrak. Halil ruiny dediny, ktorej kosti vytŕčali k oblohe plnej vrán a krkavcov. Tým vojna priala.
Posledný lúč slnka zmizol za vrcholcami smrekov. V domoch sa zažínali sviece a v peciach veselo praskalo drevo.
Bolo prítmie a zaľúbená dvojica sa išla poprechádzať do lesíka pri ich dome.
Vyšetřovatel pro magické nehody a katastrofy Magnus Apfer opatrně vstoupil do dveří velkého cihlového domu, který vypadal, jako když se přes něj přehnala obrovská vlna cunami.
„Ale dedo,“ zasmialo sa ktorési vnúča, „na takéto povedačky už sme pristarí. Na onakvejšie príbehy sme zvedaví.“
Kalendár
Unikajúci vzduch z jedovatého prameňa. Ako som sa tu ocitol? Kráčal som pomedzi bublajúce jazierka? premýšľal Akindú.
Otec Bartolomej kľačí na ľadovom mramore. Tuší, že v to ráno na omšu už nik nepríde.
Dušan opatrne rozbaľoval krabičku. Za jej obsah vysolil skoro celú výplatu.
„12…13…14…” Hlas, který pečlivě počítal každičký Ottův krok, byl mechanický a lehce šuměl.
V jedné daleké říši, kouzlem skryté před zraky všech chamtivých a zlomyslných lidí se nachází poslední elfí město na zemi.
Stuchnutý bar bol presne ten typ lokálu, kde by som sa bežne neobjavila.